danmen komentáře u knih
Mám rada tento román. Patrí k tým, ktoré som zo dvakrát čítala. Nielen preto, že mi štýl písania J. Archera vyhovuje, ale aj preto, že som o anglickom vstupe do politiky veľa nevedela. Hlavne v tých prípadoch, keď Vám politika nepadne sama do náručia. Často je to náročnejšie a nebezpečnejšie, ako som si myslela. Rozhodne je to iné ako Kalinčiakova Reštavrácia.
Z času na čas siahnem na knihu od J. Archera. Málokedy je pre mňa sklamaním. Ale Zlatý Charlie bola prvá kniha, ktorú som od tohto autora čítala. Po pár rokoch som si ju opäť prečítala. A opäť som skonštatovala, že sa veľmi príjemne číta. Hlavná postava prenesie čitateľa celým svojím životom a väčšina čitateľov mu určite drží palce. Autorove diela sa veľmi dobre čítajú (okrem Kaina a Ábela - ten ma až tak nezaujal a aj Clftonovu sériu som po tretej knihe ukončila).
Mne sa páčila táto “enzovka zatiaľ najviac. Nielen preto, že sa odohráva v mojom obľúbenom regióne. Kniha má spád (dobre sa číta). Zaujímavý príbeh zaujímavé rozuzlenie. Bez superexpertov a litrov krvi.
Enzova postava sa autorovi vydarila. Aj tretia kniha série bude vyhovovať skôr čitateľom opisov ako akčnosti. Hoci - v tejto knihe troch akčnosti je. Bude len na čitateľovi, či ju bude považovať za pritiahnutú za vlasy. Idem čítať ďalšiu “enzovku.
Pokračujem v sérii Enzo. Opäť sa mi dobre čítal. Autor vytvoril zaujímavú postavu, zasadil ju do zaujímavého prostredia vinárstva, zaujímavo vystavaný príbeh.
Vyhovujú mi knihy, v ktorých autor dáva prednosť využívania rozumu nad akčnosťou. V postave Enza je človek, ktorý si je vedomý svojich možností i nemožností. Petra Maya som objavila náhodou a z jeho tvorby ma najviac zaujala séria Enzo. Vytvoril zaujímavú postavu, zasadil ju do zaujímavého prostredia a štýl samotného autora sa dobre číta.
Knihy Jörga Bonga - J. L. Bannaleca ma málokedy sklamú. Bretaňské noci sa odohrávajú v ďalšom kúte Bretónska a komisár Dupin spolu so svojimi kolegami rieši prípad z nového prostredia. Častokrát ma dej knihy donútil hľadať miesta na mape, alebo hľadať informácie o bretónskej dávnej i súčasnej faune a flóre. Odporúčam. Budem sa opakovať - Bonga - Bannaleca čítam nielen ako detektívku, ale aj ako knihu o krásnom prostredí s veľmi zaujímavými postavami.
Nadmiera ekoaktivizmu a filozofovania a sebaspytovania. Kniha sa zaujímavo rozbiehala, mnohé myšlienky som si "ozáložkovala", ale čím ďalej, tých záložiek som mala menej. V knihe si autor v niektorých momentoch protirečí - napr. horolezectvo aj za cenu života a o pár strán ďalej si "pochvaľuje" chôdzu po lane medzi dvoma skalami (alebo stromami?). Zo zvedavosti som knihu dočítala. Možno preto, lebo sa mi páčilo Kníhkupectví na Bylinkovém náměstí. Ku knihe Návrat ... sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nevrátim.
Po dlhej dobe som mala možnosť prečítať si knihu, ktorá ma nielen zaujala, dobre sa mi čítala, ale objavila som v nej aj mnoho vecí a miest, ktoré by som chcela vidieť (pretože som ich nevidela) a ešte aspoň raz ísť do Benátok v období, kedy by neboli preplnené turistami. Hoci je už mnoho kníh, v ktorých autori prelínajú dve obdobia (vojnové a súčasné), spisovateľka dokázala svoj dej nielen zreálniť, ale zasadiť ho aj do atraktívneho prostredia a prepletených vzťahov (domáce, susedia, priatelia, ...). Dej knihy sa dokonca odohráva v troch obdobiach a autorka si dala záležať, aby rozdielnosť týchto období zaujímavo vykreslila.
Séria Romantické úteky ma príjemne prekvapila. Nebola presladená a zaviedla ma do zaujímavých prostredí. Mám prečítaných všetkých desať kníh, ale Vinice ve Francii ma sklamali. Autorka zasadila dej do regiónu Champagne, do prostredia rozľahlých viníc, vinárstiev, do kraja šampanského. Ale o samotnom regióne, o šampanskom, o viniciach, o živote ľudí v tomto prostredí, som v knihe takmer nič nenašla. Autorka v tomto prípade stavila na prevzdychanú, preromantizovanú a neustále váhajúcu hlavnú ženskú postavu. Zaujímavejšie sú niektoré postavy, ktoré v podstate robia krovie hlavnej postave. Tie aspoň tak nevzdychali nad partiami tela hlavnej mužskej postavy. Vinice ve Francii by som skôr priradila ku knihám, ktoré autorka vydáva pod menom J. Wake. A tie zaraďujem k ružovočerveným knihám, ku ktorým sa už nevraciam.
Prídavok ku knihe J. Caplin (Vinice ve Francii) Potkáme se v Praze ma sklamala. V Potkáme se v Praze sa akosi stratilo - čo môže byť romantickejšie ako prechádzka po Pražskom hrade s hrnčekom vareného vína. Nenašla som som v knihe ani romantiku a ani Pražský hrad. Ešte že sa v mikroknižočke našiel priestor na Zlatú uličku. Ale asi máme na ňu s autorkou rozdielny pohľad.
Autorka zasadila svoj dej do atraktívneho prostredia. To ma donútilo si “načítať” nové informácie o ostrove Wight. Pri mojom - niekedy až príliš - realistickom prístupe k životu, nemám vzťah (možno už aj vďaka veku) k pitvaniu vlastných pocitov a najmä nie pocitov druhých. Mám dojem, že “očista” a rozpitvávanie duše sa precěnuje. Štyri hviezdičky dávam najmä kvôli prostrediu. Ale inak - ide o predvídateľný príbeh, ktorý síce nenadchne, ale ani neurazí. Oddychovka.
Knihy J. L. Bannaleca (Jörga Bonga) už dávno nečítam ako detektívky, ale skôr ako knihy, ktorých dej je vložený do zaujímavého prostredia. V Saint-Malo sme boli a staré mesto s hradbami a jeho históriou sa nám veľmi páčilo. Aj Dinard a Rothéneuf. No v tejto knihe som sa dočítala, čo všetko sme ešte mohli vidieť a čo sme mali ochutnať. Detektívny dej je celkom dynamický, takže sa dobre číta. Po piatich knihách plných bretónskych legiend je podľa mňa toto jedna z autorových najlepších kníh.