adorjas
komentáře u knih
Lahodne s Ellou - kniha receptov
Ella Woodward
Ja mám Ellu rada. Mám od nej jej prvé tri kuchárske knihy a vždy som z nich rada varila, aj keď boli trošku pracné- nie, čo sa týka získavania surovín, ale prípravy- veľa druho zeleniny je potreba pripraviť zvlásť, a čato využíva v jednom recepte aj zo 2-3 omáčky. Napriek tomu, som sa na túto knihu veľmi tešilu, už som ju prelistovala, prečítala, niečo vyhliadla, a už len začať variť! Kniha je koncipovaná aj s textom, kde Ella popisuje (snáď pravdivo) rozbeh svojho biznizu s prelínaním jej osobného života.
Anglické obludy
James Scudamore
Téma internátnych škôl, pocity nadradenosti elity, ktorá do takýchto škôl svoje deti zapisuje, smeje sa zisteniam, ohľadom fyzických trestov svojich detí, a potom následne vplyv týchto škôl na jedincov, ktorí tam chodili ako malí žiaci, ako ich to ovplyvní/neovplyvní. A možno, ani nebudete musieť byť obeťou sexuálnych a fyzických útokov, a napriek tomu sa "to" s vami povlečie po celý život...
Middlemarch
George Eliot (p)
Kolos, ktorý som sa snažila prečítať už pred 6 rokmi a nedala som to. Zabil ma jazyk, ktorý bol oveľa zložitejší ako u sestier Bronteových, či Austenovej, či u Dickensa. Nakoniec sa mi miesto českého vydania podarilo zohnať starodávne slovenské vydanie, reku, že snáď blízkosť slovenčiny mi ju podarí zdolať. A tradadá! Síce som knihu čítala polovicu apríla, ale u 900 stranového kolosu sa ani nečudujem. A nakoniec som na seba pyšná a mala som aj čitateľský zážitok!
Knihu by sa dalo čítať aj ako ľúbostný román, kde vyslovene sledujete ľúbostné linky dvoch hlavných postáv- Dorothey a doktora. Respektíve je to prvá kniha, ktorá vám prezradí, že "happily ever after" neexistuje ako to písala Austenová, a prezradí vám, čo bolo potom. Čítať túto knihu ako mladé dievča v roku 1871, tak sa rozhodne naučím, dať si na vydaj pozor. Potom kľudne knihu môžete aj čítať ako spoločenský román, kde sa riešia reformy, spoločenské triedy, náboženstvo a jeho rôzne vierovyznania. Takisto je možné knihu vnímať aj ako popis malomeštiackeho života. Veľmi mnoho významové a dobre to Mary Ann Evans zvládla!
Tajný príbeh
Donna Tartt
Tartt a jej Stehlíka vám nikdy odporúčať nebudem! A presne takto som sa púšťala aj do jej Tajnej histórie- plná skepticizmu, kritiky a zdvihnutého nosa. Nakoniec to dopadlo tak, že Tajnú históriu si zaradím na poličku opätovného prečítania, a som zvedavá na dojmy potom... Ale teda, pekne po poriadku- boli veci, čo ma na knihe veľmi štvali. Správanie postáv, priam iracionálne vysvetlenia niektorých vecí, napríklad výber študentov profesora Morrowa, atď. Na druhú stranu, ma kniha a jej svet do seba vtiahol, a ja som premýšľala úplne ňou. To, akým spôsobom autorka pracovala s jedinou ženskou postavou. To, že všetko vnímame len z perspektívy hlavnej postavy Richarda, a všetko iné zostáva nevypovedané. To, prelínanie alebo skôr americká inscenácia Zločinu a trestu, alebo symbolika klasického vzdelania a starogréčtiny či skôr gréckej drámy. Dobré to bolo! Škoda, že som ju čítala po Stehlíkovi, možno by sa mi následne Stehlík aj páčil. Alebo nie.
Aha, a ešte pre tých, ktorí o knihe nepočuli - príbeh o živote študentov na vysokej škole, gréčtina, drámy, tajomstvá, 80.roky. Dark academia ako vyšitá!
Guláš z turula
Krzysztof Varga
Nedávno som čítala knihu Gottland od Szczygiela. To je ten Poliak, ktorý má rád Česko.
Krzysztof Varga zase píše o Maďarsku, ale z neho som mala pocit, že on tých Maďarov až tak nemusí. Respektíve, pozerá sa na nich bez ružových okuliarov, priam orlím, či jastrabím drobnohľadom (a možno by som mohla napísať, že turulím?! ) :) Neviem, či jeho pocity pramenia z toho, že je polovičným Maďarom, ale poukazuje na melanchólie, večný smútok a večné boliestky tohto národa od Trianonu až po "honfoglalás" (obsadenie Pannónie hunskými kmeňmi) a mnoho ďalších. Autor jednotlivé kapitoly tejto útlučkej knihy pomenoval po maďarských známych politikoch a ich najznámejších národných jedál. Veľa vecí trafil presne, a jeho ostrovtipu fakt nič neuniklo. Na druhú stranu občas je autorovo typizovanie maďarskej figúrky až príliš zjednodušené. Môj večný problém - nie sme len čiernobieli, a takisto ani jeden národ nie je úplne jednoliaty, a sú, a musia tam byť rôzne kategórie ľudí. Takisto, maďarský národ nie je národom samovrahov, aj keď sa tam zabilo zopár celebrít a aj bežných ľudí po Szomorú vasárnap. A ešte takisto, nie každý mladý maďarský človiečik pije a chľastá... Kniha bola pre mňa zároveň aj krásnou výpoveďou toho, kam sa tento národ posunul od jej roku vydania (2008), a ako sa to všetko premietlo do súčasnej politiky a fungovania tohto štátu, a jeho vyhláseniach a tendenciách...
Ešte malá výtka voči prekladu a redakcii - v slovenskom preklade mohla prebehnúť väčšia kontrola. Boli tam chyby, zle preložené pojmy, a podobne. Napriek tomu obohacujúci dokument o našich južných susedoch.
Loterie a jiné povídky
Shirley Jackson
Nebolo to zlé. Znepokojivé poviedky, kde to "strašidelné" skvie v každodennosti. Oddýchla som si pri nej, popremýšľala som nad životmi postáv v jednotlivých poviedkach a rozoberala si, kam po ukončení poviedky budú ďalej smerovať. Jackson ma navnadila na svoje ďalšie diela. A určite som rada, že poviedky neboli strašidelné- o to viac som si ich užila.
Modrý zámek
Lucy Maud Montgomery
No, dobre! Bolo to predvídateľné, moralizujúce, čiernobiele, také presne ako z roku 1926, keď sa chcete zavďačiť čitateľom a vydavateľstvu, nech vás dobre predáva a nech vás dobre kupujú. Na druhú stranu, vypla som si pri nej a bolo za mňa fajn spoznať autorku aj z inej knihy ako je Anna alebo Emily alebo Rozprávkarka.
Milovat a psát
Lily King
V pohode contemporák na večerné čítanie. Neurazí, nenadchne, veľa tém o písaní, tvorení, slobode, študentských pôžičkách, o divnovzťahoch priam ghostingoch. Zo začiatku mi kniha pripomínala Moshfegh a jej Rok pokoja - možno to bolo podobným časovým ohraničením, t.j. rok 1999/2000. Potom to chytilo svoj vlastný dych. P.s. Čítala som origoš.
Dcera je dcera
Mary Westmacott (p)
Vedeli ste, že Agatha Christie písala aj psychologické vzťahové romány? Tie písala pod pseudonymom Mary Westmacott. Preložené do češtiny ich nájdete presne šesť, čo je aj zhodným počtom s originálmi v angličtine.
Momentálne vychádzajú v češtine v novom šate s kvetinovými obálkami a Dcera je dcera je piata v poradí, avšak nenasledujú chronologicky, a jednotlivé knihy na seba nenadväzujú. Ako aj názov napovedá - ide o vzťah matky a dcéry. Súdržnosť, nenávisť, láska, chlad, závislosť, sloboda, žiarlivosť, obetovanie. Asi tak by som zhrnula spŕšku emócií, ktoré v knihe nájdete. Kto je dieťa, kto je rodič. Kto závisí od koho, kto lipne na kom, je to ešte láska alebo "pijavizmus"? Mali by dospelé deti žiť ešte s rodičmi? Kedy si rodina začne liezť na nervy? Koľko má vôbec rodič zasahovať do života dospelého dieťaťa? A hlavne, chce rodič vždy len dobro pre svoje dieťa? Môže byť rodič aj pomstychtivý? Kniha vás bude baviť, ak vás baví Francoise Sagan či fikcie Simone de Beauvoir (ale tie Francúzky sú o chlp kvalitnejšie). Z knihy cítiť ducha doby, napísané v roku 1952, a občas na mňa postavy pôsobili až príliš plytko a čiernobielo vzhľadom na to, že má ísť o psychologický román. Avšak, základné reálie matka-dcéra sú aplikovateľné aj na súčasnosť, respektíve na akékoľvek obdobie. Kniha ma chytila, zhltla som ju za dva večery. Príjemne som si pri nej oddýchla, a to nie som nejaký fanúšik a čitateľ Agathy. Takže, smelo do nej!
Na Zemi jsme na okamžik nádherní
Ocean Vuong (p)
OK, ujasnime si to. Toto nie je dovolenkové, ani oddychové čítanie! Ak hľadáte druhú Julie Caplin, tak ste o dost veľa dverí vedľa. A asi aj na úplne nesprávnom poschodí. Kolektívna trauma, Vietnam, hľadanie novej identity a jazyka v USA, problematický vzťah s rodičmi, drogy, úpadok USA, objavenie svojej sexuality, angličtina/vietnamčina, Y2K, neschopnosť komunikácie, och, bolo tam toho tak veľa, až som si musela medzi čítaním dávať aj niekoľkodňové pauzy... Priznám sa, čítalo sa mi to ťažšie ako Malý život, ktorý každý (okrem mňa) opisuje ako veľdielo (ako iste ste si všimli, nie som fanúšikom Yanagihary). Tam som si hovorila, oukej, ale prečo ju oslavujú a plačú nad ňou, keď je to len fikcia?! Naproti tomu kniha Na Zemi jsme na okamžik nádherní ma drásala z toho faktu, že je autobiografická. O to viac vás budú bolieť všetky príkoria autora... Kniha je napísaná vo forme listu, ktorý Ocean Vuong píše svojej mame, aby jej ukázal, čo cíti a ako cíti. V angličtine. Jeho mama povie po anglicky ledva pár slov. Tento román si nikdy neprečíta... Autor popisuje motívy krásnym básnickým jazykom. A ani sa nečudujem- pred týmto románom už vydal dve básnické zbierky. Och, a ešte veľký potlesk aj pre preklad Martina Světlíka!
Hodiny chémie
Bonnie Garmus
Táto kniha mala všetko- vážne témy, komické scény, bizarné záležitosti, atď. Myslím, že autorka to ponímala tak, že síce napísala, že kniha sa odohráva v 50./60.rokoch, ale akoby som videla/počula/čítala o súčasnosti. O to viac ma prekvapujú komentáre podo mnou, ktoré píšu, že chvalabohu, toto sa už ženám vo vede nedeje. Ale deje, vážení!
Zimování
Katherine May
Mňa to veľmi bavilo- niečo na pomedzí románu, eseja, autofikcie, autobiografie.
Pravidlá cesty
Ciara Geraghty
Ďalšia príjemná oddychovka na víkend s posolstvom o starnutí, o využití času a o tom, že nikdy nie je príliš neskoro na zmenu. Občas som sa aj zachechtala. Takže, fajn!
13!
Pavel Tomeš
Počúvala som ako audioknihu cez český rozhlas. A super- oddychové, zábavné, zo života, aj bizarné. Skvelá oddychovka.
Nagori
Rjóko Sekiguči
Príjemná 3,5* oddychovka/esej o jedle, ročných obdobiach, pominuteľnosti života.
HHhH
Laurent Binet
Super! Skvelé! Autor sa s nami zahráva a síce viete, ako to skončí, ale i tak trošku dôfate, že to bude inak, že tí dobrí vyhrajú.
Gottland
Mariusz Szczygieł
Dobre sa to čítalo! Ci pána- 300 strán som dala za dva večery a šlo mi to ako nič. Čakala som viac kritiku/názory na mentalitu čechov ako takých. Ale bola to kniha skôr o známych osobnostiach a ich životných osudoch. Napriek tomu som si čítanie užila a už som sa vrhla na voľné pokračovanie Urob si raj.
Čokoládová krev
Radka Denemarková
Toto bola iná jazda! Ani neviem, čo k tomu mám napísať ako komentár. Mnohovýznamové, zďaleka nie (len) o živote troch hlavných hrdinov. Beztak sa len sčasti opiera o ich životografické údaje, ale skrze ich životy prepája vzťahy, súvislosti, spojenia, ktoré by ma samotnú nenapadli snáď nikdy. Nedá sa to čítať ani ako životopisný ani ako klasický román. Je to popretkávané myšlienkami, úvahami, esejami o feminizme, údeli žien, vyústení spoločnosti, prepojení minulosti s prítomnosťou, o kapitalizme a vykorisťovaní. Do toho nevšedný bohatý, poetický, rytmický jazyk. S češtinou sa tu zároveň diali také divy, že si osobne myslím, že audiokniha na seba nenechá dlho čakať, pretože ten spád a hudba slov bola potešením pre moje uši. Bravó! Magnesiu litera!
Fosilie
Michal Kašpárek
Celkom drsná spoločenská, ekologická nakladačka. Čítalo sa to rýchlo, vzbudilo vo mne ešte väčšiu ekodepku a za mňa svieži závan v českej literatúre, keďže to konečne neboli zneužívané detské postavičky z oblasti primárnej rodiny.
Taková je Sarah
Pauline Delabroy-Allard
Kniha rozdelená na 2 časti, tá druhá bola príliš trýznivá a spomalila moje čítanie aspoň o týždeň, lebo nie a nie ju dočítať teda. Napriek tomu, tá prvá časť bola krásnou ódou na lásku a vášeň a v celej knihe som si užila priehršť tipov na klasické hudobné diela, na Terst a tak. Ešte mi tak napadlo po dočítaní knihy, že možno táto kniha vôbec nebola partnerskou. Tým, že sme sa nikdy nedozvedeli meno hlavnej postavy, ja som mala pocit akoby sa hlavná postava a Sarah prelínali, a že šlo po celý čas o tú istú osobu až akési alterego....