Noční pták

05.04.2018

Koupeno v úterý a dnes dočteno. Těšil jsem se na každou chvilku, kdy se do toho napínavého příběhu zase budu moct ponořit. Hlavní hrdina detektiv Frost Easton je prostě sympaťák, líbilo se mi, že musí spojit síly s psychiatričkou. A záporák správně geniální. Napínavá zápletka, překvapivá pointa, prostě detektivní thriller, jak má být.

22.03.2018

Pekná, nepreplácaná obálka a nie príliš tuctový motív vražedného zahrávania sa s ľudskou mysľou a spomienkami majú potenciál, ktorý však autor akoby nedokázal správne uchopiť.
Ľudské traumy, terapeutické sedenia či samotnú úpravu povedomia autor rozvinul a využil len čiastočne - od „témy" som čakala ďaleko viac, pretože práve toto je ten prvok, ktorým sa Nočný vták môže odlíšiť od iných a vďaka ktorému anotácia, a teda knižka, čitateľa (pri)láka. Doteraz mi chýba a neviem mu prepáčiť, že pre nás, čitateľov, nedotiahol a neukázal nám, „ako“ sa vrah s obeťami vyhral, „čo“ konkrétne im s hlavou urobil a najmä, postupne vyprcháva aj najpodstatnejšie - „prečo“ to všetko.
Škoda tohto a škoda aj nevýrazných a slabučko vykreslených postáv, ku ktorým si, ani keby ste sa akokoľvek snažili, nemáte šancu vytvoriť žiadny vzťah – a tak je vám vlastne úplne jedno, ako to s nimi vo finále skončí.
Čo sa ale autorovi naozaj vydarilo, a priznávam, že ma tým prijemne prekvapil, je záver. Ten totiž, ak je v krimi žánri len pozliepaný, dokáže aj inak veľmi dobrých pár stoviek strán úplne zabiť. A Freemanov? Nielenže sa zaň vonkoncom nemusí hanbiť, ale po niektorých slabších dejových líniách a miestami nelogických konaniach pár osôb (nechcem byt konkrétnejšia a spoilerovať :)), naservírovanie nečakane vyplávanej spomienky u mňa knižku vyzdvihlo o hviezdičku vyššie.
Nanešťastie však len toto nestačí(lo) a Nočný vták je ako celok, žiaľ, trochu sklamaním a popri iných žánrovkách bude spomienka naň len priemerne uchovaná.

Keďže som čitateľ, ktorý bazíruje na pravopise a štylizácii textu, pri čítaní (najmä v prvej tretine knižky) ma skutočne veľmi rušil autorov spôsob vyjadrovania sa – používanie krátkych situačných viet bežne oceňujem, ale vystavať na nich dej a súvislé strany textu je too much a kazí to plynulosť čítania. Na druhej strane, krátke kapitoly samotnú čítavosť knižky oživujú a čiastočne tým vyvažujú aj spomínanú „ťažkopádnosť“.