Adhara
diskuze
Neviem, či povzbudí, ale podobnú tému rieši:
https://www.databazeknih.cz/knihy/muz-ktory-stoji-za-to-95904
Každopádne, kníh, kde sa hrdinka rozíde s chlapom a vyhrabe sa z rozchodu tým, že sa dá dohromady s ešte lepším, určite bude veľa. Ja ich nesledujem, pripadajú mi príliš naivné. Hentá má aspoň ako prídavnú hodnotu humor a dobrý štýl písania.
Uzavretie knižníc považujem za jedno z najnezmyselnejších karanténnych opatrení. Tých desať ľudí, čo sa tam denne ukázalo, by veľa ohrozenia neprinieslo.
Zostávajú mi už len e-knihy, ktoré nemám až tak v obľube, prípadne knihobúdky, v ktorých je ale zriedkavé nájsť nejaký skvost. Viac času na čítanie v karanténe však oproti bežnému stavu nemám, nečítam viac ako obvykle a preto mi kríza z nedostatku čítania zatiaľ nehrozí.
Nuž, ja vravím ani-ani. Pridávam sa k čitateľom predo mnou, pre ktorých je lepšia klasická kniha. A to najmä vďaka možnosti listovať, vracať sa, ľahko nájsť pasáž, ktorú si chcem osviežiť. Obracať strany v nich netreba tak často. A tiež pri nich nehrozí, že v najnapínavejšej pasáži skape batéria. :-)
Keby som už ale musela, vyberám si e-knihy. Tie znesú vyrušenie z čítania bez toho, aby bolo treba niečo pretáčať späť. A čítajú sa oveľa rýchlejšie.
Ak sa bavíme o skutočných predajoch, je pochopiteľne rozdiel, či hovoríme o predaji povedzme v USA, Čechách alebo na Slovensku. Počty, ktoré má na Slovensku vrcholový bestseller, sú na pomery USA úplný prepadák. :-) Dajú sa nájsť aj nejaké približné čísla, ktoré to vymedzujú, len treba hľadať. Samozrejme, predajnosť o kvalite nevraví nič.
Palce neoplácam. Používam ich výlučne na to, aby som podporila komentáre, ktoré podľa mňa knihu najviac vystihujú. Pri knihe, ktorú som ešte ne(do)čítala, palce nedávam (a spravidla ani komentáre nečítam).
Hm, prečítala som si anotáciu tej knihy a mne je najťažšie uveriť niečomu inému: tomu, že by spisovatelia brali a dychtivo spracovávali námety nejakého mudrlanta. U seba by som si to nevedela predstaviť. Z času na čas sa mi stalo, že som sa nechala inšpirovať radou, o čom písať, ale aj to bolo iba v prípadoch, keď som naozaj cítila chuť sa k tej téme vyjadriť. Aby som bola ochotná pustiť sa do strastí písania, musím mať ten námet skutočne rada.
Navyše vám každý lektor tvorivého písania povie, že nie je dôležitý nápad, ale jeho spracovanie.
JáJejí: Vydavatelia, najmä noví, a tiež hlavne reportéri. Otázku „komu je kniha určená?“ mám už vážne v zuboch. :-)
Lenka.Vílka: A predsa píšete niečo, čo je evidentné. :-) S názorom na škatuľky úplne súhlasím, veď práve o tom bol už môj úplne prvý príspevok v tomto vlákne, aj nasledujúce. Prvý príspevok navyše nesie odkaz na môj článok, kde sa podrobnejšie rozpisujem, prečo sú nálepky kníh „toto pre dospievajúce dievčatá, toto pre predpubertálnych chlapcov, toto pre ženy,“ atď nezmysel.
A prečo teda bojujem proti škatuľkám, keď mňa samú ohľadom literatúry prekvapivo takmer neškatuľkujú (hoci ohľadom iných vecí áno)? Kvôli svojim čitateľom. Ja fakt neviem povedať, akého pohlavia, veku a pod. bude človek, ktorému by sa mohli moje knihy páčiť. Bohužiaľ, často sa odo mňa požaduje, aby som práve toto povedala.
Lenka.Vílka: Každý máme zjavne iné skúsenosti. Tú vašu vám neberiem, ani všeobecne právo žien na obhajobu svojho čítania/písania.
JáJejí: Vďaka za článok, pobavila som sa. Ako nadsádzka fajn, no rozmýšľam, či my ženy potrebujeme až takú obhajobu? Na druhej strane som sa totiž stretla s mužmi podráždenými z toho, že ženy sústavne ukazujú svoju rovnocennosť a ešte sa pri tom tvária ublížene (ich slová). Pričom tí muži sú si vraj rovnoprávnosti už dávno vedomí.
Ja osobne som sa s odsúdením môjho písania vopred kvôli môjmu pohlaviu stretla, chvalabohu, len raz. A potom sú tu ešte prípady, v ktorých neviem, či bolo problémom moje pohlavie alebo niečo iné. Napríklad registrácia na „mužských“ fórach, najmä kozmonautických, a tam agresivita, útočnosť a nadradenosť užívateľov. Ale zase zo „zmiešaných“ fór viem, že rovnako sa chovajú aj ženy k iným ženám.
Ale späť od všeobecných mužských záujmov k literatúre. S jedinou výnimkou som sa fakt nestretla s tým, že by sa niekto divil, čo to píšem či nedajbože čítam, aj keď som žena. Práve naopak, muži to brali tak prirodzene, až som sa – kŕmená článkami o predsudkoch – čudovala. A tak sa pýtam, či to tí muži už náhodou dávno nevedia. Až na pár výnimiek, prirodzene, ale ani to, že Zem je guľatá, nevie každý...
Alekis: Nevravím, že by knihy mali urobiť zo sveta skvelé miesto. Isteže to nedokážu, ani keby boli všetky dokonalé, je to len jeden z mnohých faktorov. Ale keďže je to oblasť, v ktorej pôsobím, snažím sa pridávať svoju štipku do mlyna.
Nejde mi o to zakázať čítať prostoduché knihy tým, ktorí na viac nemajú. Ide mi o to, aby voľný prístup k publikovaniu aj čítaniu kvality dostali tí, ktorí na to majú. To ale nejde bez čiastočného obmedzenia prvej skupiny, pretože v nej je toho nezdravo veľa.
ijcro, siena: áno, sú to ťažké otázky. Niektoré parametre kvality kníh (gramatika a typografia) sú merateľné objektívnejšie, lebo majú presné pravidlá. Keď už na nič iné, aspoň na toto by si mohli vydavatelia veľmi dobre posvietiť.
V mnohých prípadoch sa dá ale pomerne dobre určiť aj faktická správnosť predpokladov, z ktorých autor vychádza. Viem, že veľa čitateľov zastáva možnosť, aby v knihách panovala podľa ľubovôle nelogickosť a nesprávnosť, s tým bojujem už štrnásť rokov. A je jasné, že drobné porušenie pravidiel reality sa priamo vyžaduje. Lenže niekde čo je veľa, to je veľa. Táto téma samotná by opäť bola na samostatnú siahodlhú diskusiu. Viac mojich myšlienok k tomu tu: https://www.adhara.sk/?page_id=982
Potom sú tu udalosti, ktoré sú síce fyzikálne možné, nie však pravdepodobné. Aj keď úplne každá beletria, ktorú som čítala, viac či menej používala prvok náhody, ak sa v knihe deje niečo, čo má pravdepodobnosť tak jedna k miliónu, a to dokonca opakovane, nebude to to pravé orechové.
Ďalej, ploché postavy. Nezriedka som sa stretla s tým, že charaktery, ktoré majú ľudia napozerané a načítané považujú za kópie reality. Mylne podľa nich súdia reálne osoby. Opäť, strašne rozsiahla téma, viac k nej som napísala tu https://www.adhara.sk/?page_id=5569 a tu https://www.adhara.sk/?page_id=3959. A znova, je jasné, že troška zjednodušenia je nutná, ani knižná séria nemá na prezentáciu komplexnosti ľudskej povahy v celej kráse, ale čo je veľa... A nesmiem zabudnúť pripomenúť fakt, že párovanie ľudských vlastností do jednej osoby k sebe len preto „že to tak všade inde píšu“ nie je zjednodušenie, to je zavádzanie.
Áno, kvalita mojich kníh podstupuje veľkú sebakritiku. Za chyby v mojej prvej vydanej knihe (kde boli najväčšie) sa hanbím a chcela by som ich novým vydaním odstrániť. Každý rukopis podstupuje paľbu sebakritických otázok a cez všetky možné vylepšenia putuje k vydavateľom s malou dušičkou, lebo je takmer isté, že aj ja sama by som ho vedela spraviť ešte lepším. Viac o tomto precitnutí, že už nemôžem písať hocijaké koniny ako keď to čítalo len pár blízkych, je zase tu: https://www.adhara.sk/?page_id=810
A na záver, verím, že znaky lepšej a horšej tvorby sa dajú nájsť. Len treba chcieť hľadať. A nechcieť ich zjednodušiť natoľko, aby tu v plnom rozsahu vydali na jeden komentár.
P.S: Prosím prípadné komentáre k nalinkovaným príspevkom priamo na moje stránky.
Dovolím si polemizovať s názorom, že vydávanie zlých kníh nikomu neubližuje.
Ubližuje je silné slovo, ale isté škody to robí. Je iné, keď si niekto machlí čarbanice a vystavuje si ich len doma v izbe a iné je, keď pisálek prostredníctvom kníhkupectva prezentuje svoje výtvory pred svetom.
Áno, nájdu sa aj jedinci, ktorým sa tie knihy budú páčiť – žiaľ, niektorí z nich budú mať tiež ambície písať a zlú knihu si vezmú ako vzor. To sa naozaj deje – istý nemenovaný nekvalitný bestseller spôsobil obrovskú vlnu fanfiction. A jedna takáto upravená fanfiction sa stala novým, ešte horším bestsellerom. Zlé umenie plodí zlé umenie. A zlé umenie vytláča dobré umenie. Počet políc v kníhkupectvách je obmedzený. Zlé knihy vychádzajú na úkor dobrých. A keď sa nebodaj nájde nejaké vydavateľstvo, ktoré chce vydávať len kvalitné knihy, pisálek zo zlým rukopisom sa právom cíti ukrivdene. Keď vychádzajú iné zlé rukopisy, tak prečo nie aj ten jeho, však?
Čo je ešte zlé na zlom umení? Vytvára nesprávny obraz o svete. Áno, fikcia nikdy nie je kópiou reality (preto ma udivuje, že niekto fantastické žánre označuje za blbiny, keď rovnako nereálne je, aby sa odslova-doslova odohral aj dej nefantastického románu) a snáď to väčšina čitateľov vie. Lenže podvedomie je podvedomie. Keď sa čitateľovi opakovane tlačia do hlavy hlúposti, zabudne, odkiaľ ich má a bude náchylný ich považovať za pravdu.
Syskas: Ja v tom logiku vidím. Zadanie je dôvod dať šancu knihe, ktorej by sme ju inak nedali. Zlá obálka nerovná sa automaticky zlý obsah, obálku tvorí v drvivej väčšine prípadov iná osoba než autor. A nepripadá mi fér, že keď jeden svoju prácu nezvládne, musí kvôli tomu automaticky trpieť aj druhý.
Mne sa stáva skôr opak - obálka krásna, obsah nič moc...
Z tejto kategórie mi napadá
https://www.databazeknih.cz/knihy/arthur-hailey-letisko-72022 - nielen táto, je veľa takýchto socíkovských obálok, ktoré nemajú čím upútať
https://www.databazeknih.cz/knihy/prazdne-misto-145208 - tiež príklad minimalizmu nenavodzujúci atmosféru obsahu
https://www.databazeknih.cz/knihy/kukly-13863 - neupútalo dopredu a po prečítaní navyše nesedelo s celkovou atmosférou zväčša peknej prírody
https://www.databazeknih.cz/knihy/gravitace-21848 - nebyť toho, že si to prečítam v inom vydaní s omnoho vhodnejšou obálkou, ani o tejto knihe nesiahnem
No a napokon mi nedá: https://www.databazeknih.cz/knihy/nula-kelvinov-181809 - o tejto povedal, že je strašná, asi každý jeden čitateľ.
Podľa mňa až tak nie. Čítala som prvý a tretí diel a striedali sa v nich veľmi dobré pasáže s veľmi zlými. Z tohto dôvodu a navyše kvôli pre mňa veľmi protivnej postave Cirri som sériu prestala čítať. Viac v mojich komentároch k týmto dvom knihám.
ijcro: Aha, tú otázku som prehliadla. Ale priamo mi takéto odôvodnenie nikdy nenapísali. Len neodpísali. Publikovaný-nepublikovaný, zdá sa, že to vyjde (takmer) narovnako...
Potvrdzujem, že selfpublishing rozhodne vyjednávaciu situáciu u vydavateľa nezlepší.
Čo ma ale prekvapilo bola informácia (zistená na vlastnej koži a nedávno potvrdená rozhovorom s vydavateľom), že ani vydanie na náklady iného vydavateľstva vašu pozíciu v ďalších nakladateľstvách nezlepší. Lebo nový vydavateľ začne premýšľať, prečo ste neostali pri tom starom, a napadajú mu len samé nepríjemné odpovede (bol pre starého stratový, bol pre starého problémový...).
Janadvorackova: Nemyslím, že Kingovou jedinou motiváciou pre tak rozsiahle knihy je (alebo bola, lebo tá posledná je fakt podes) platba od slova. Hlboké ponory do detailov dokážu vytvoriť silné stotožnenie sa a uveriteľnosť... ale len za špecifických okolností. Ktoré sa ani Kingovi nepodarí vždy navodiť.
Ale z Keplera som ani ja nebola nadšená.
Lenka.Vílka: Myslím, že by sa mi Prázdne miesto príliš nepáčilo, ani keby som predtým neprečítala Pottera.