PÁR VIET K SAPKOWSKÉMU... - ZAKLÍNAČ : MEČ OSUDU

recenze

Meč osudu (2011) / anet9012
PÁR VIET K SAPKOWSKÉMU... - ZAKLÍNAČ : MEČ OSUDU
Druhá poviedková kniha z pera poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowského nadväzuje na štandart prvej, znova ponúka na sebe nezávislé poviedky, ktoré však obsahujú mnoho informácií pre budúcu románovú sériu. Z diela poznať, že autor si už istým spôsobom buduje pôdu pre budúci komplexný príbeh románu, charakter hlavného hrdinu rovnako dostáva isté komplexnejšie, plastické črty, objavujú sa nové, pre budúcnosť príbehu zásadné postavy, i keď by sa to z poviedkového minimalistického žánru nemuselo na prvý pohľad zdať. Spomínané dôležité informácie z prvých dvoch kníh vytvárajú istý charakteristický metanaratív Sapkowského sveta, zoznamujú čitateľa s jeho zákonistosťami, societou a podobne, pričom sa toto deje nenásilne, na pôde poviedok, čo následne autorovi uľahčilo prácu s komplexným rozsiahlym žánrom románu v ďalších dieloch.

Sapkowski však netvorí iba v žánri fantasy - jeho poviedky veľmi ľahko variabilujú od znakov klasickej mystiky a legendovosti rozprávky, povesti či mýtu (či už bájne postavy, lokality, stredoveká časová ukovenosť a i.) až k explicitnosti žánru erotickej literatúry, priebeh je nenásilný a dokonca pôsobí prirodzene. Autor však vo svojom diele alegoricky reflektuje i svoju dobu, problémy svojej súvekej spoločnosti, pričom pozornému čitateľovi určite neunikne fakt, že množstvo nepriamych narážok, motívov a tém odkazuje na naše moderné politické, mocenské, kultúrne a dokonca i ekologické problémy (rozvoj kultúry na úkor inej, rozpínanie štátov, výbojná politika, nenávisť voči minorite, etniku a podobne).

Treba však priznať, že Zaklínač: Meč osudu a potažmo celú sériu poľského autora nemožno zaradiť medzi vysokú literatúru, i napriek jej popularite. I keď je narácia jednoduchá, veľmi príjemná a dynamická, postavy so sympatickými charaktermi, ktoré si čitateľ ľahko obľúbi a všetkému tróni situačný humor v dialógoch postáv, čím sa vytvára nadpriemerne kvalitné dielo, hlavne nižší žáner fantasy a celkové spracovanie mu jemne uberá - keďže Geralt je často ako postava zobrazovaný vo fabulovej mustre známej napríklad z klasických dobrodružných fantasy brakoviek o Conanovi (postava príde - objaví problém - snaží sa vyriešiť problém - vyrieši problém (najčastejši bitka) - postava odchádza na iné miesto).

Nič to však nemení na fakte, že toto monumentálne dielo z pera autora z našich najbližších geografických končín, ktoré sa dočkalo i mimoriadne úspešnej RPG hry a momentálne i kinematografického spracovanie z dielne Netflixu je psov povinnosťou predovšetkým pre milovníkov žánru, ale i nadšencov dobrodružnej literatúry či diel so silnou mužskou postavou.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Meč osudu recenze