5x inak o Tindri z budúcnosti

recenze

Román (podľa uvádzaných informácií) žánru science fiction, ktorý ale žánrovkou nie je a poľahky by sa dal označiť ako society fiction blízkej budúcnosti, pracujúci so skoro až antiutopickými prvkami programu, skenujúceho DNA miliardy užívateľov a párujúceho vhodných uchádzačov ako ,,spriaznené duše," využívajúci všetky možné narácie žánrov od romantiky, cez thriller, až po psychologickú spoločenskú prózu a spracovávajúci až 5 pravidelne sa striedajúcich dejových liniek, to všetko je román Spriaznené duše. A už na prvý pohľad je jasné, že to všetko je už trochu moc.

Vo veľmi schematickom celku sa nájde všetko - pomýlená rodina ako vystrihnutá z filmu Get Out, partnerská dvojica ako vystrihnutá z filmu Kým si spal, sériový vrah, neustále kladúci polícii otázky o svojich vraždách a tým na seba upozorňujúci, ako vystrihnutý z dielu seriálu Colombo a ďalšie dve dejové linky, ako vystrihnuté z akéhokoľvek konzumentmi dobre prijatého filmu, ktorý už každý divák aspoň raz videl. Práve tieto predvídateľné archetypy nielen postáv, ale i narácie žánru sú veľkým mínus, čitateľ je schopný už v expozícii každého príbehu na 90% odhadnúť, za aké nitky autor bude ťahať a kam bude vývin postáv smerovať, čo nie je vždy chybou, pretože i triviálna téma, no kvalitne spracovaná s aspoň náznakom invencie môže byť aspoň pre čitateľov žánru fajn, no tu tomu tak nie je. 

Nepridáva tomu, paradoxne, ani spomínaný leitmotív obdoby celosvetovej DNA zoznamky, ktorý je vo svojej podstate nevyužitý a zámer jeho obsiahnutia v texte sa v závere scvrkáva na prosté ,,systém, čo robil len problémy" bez širšieho významového plánu.

Takisto synkretizmus žánrovej narácie, tak zvláštne sa kombinujúcej je autorom použitý tak nešťastne, že je to občas až neznesiteľné. Čitateľ sa tak stretáva napr. s melodramarickým príbehom lásky ženy medzi dvoma mužmi a o stránku ďalej so samoúčelným a zbytočným explicitným popisom vraždy ženy, pričom autor samoúčelne zapĺňa stránku textu len brutálnym popisom tohto aktu. Toto striedanie perspektív i žánrov je v konečnom dôsledku tak podivné na poli jednej 400-stranovej knihy, že ako celok kniha len ťažko drží pokope a je v konečnom dôsledku skôr len zmesou horších a svetlejších dejových momentov, z ktorých je niektorý viac a niektorý menej zapamätateľný a dielo viac pripomína akýsi poviedkový zborník s jednou rámcovou témou než skutočný román.

Oceniť však možno autorovu snahu o istú interaktivitu s čitateľom pomocou grafických obrázkov fiktívnej internetovej stránky spoločnosti do románu, aspoň malý charakterový vývin jednotlivý postáv a dynamickú naráciu s rýchlym tempom, ktorá isto priláka k textu nejedného čitateľa.

Komentáře (0)