O kríze a schematických hrdinkách...

recenze

Proti vetru ako spoločenský román obstojí u širokej čitateľskej masy na viacerých frontoch - formálnymi postupmi sa túži ponášať na diela vyššej literatúry, štylistikou i prácou s postavami snáď i pripomína isté podobne tematicky ukotvené romány s heroickou hlavnou hrdinkou, nutné je však vidieť i to, čo sa skrýva pod povrchom.

V hĺbke je totiž román čistým Hannahovej produktom, v ktorom čerpá zo svojich predchádzajúcich diel, predovšetkým formálnou kompozíciou a prácou s postavami (dve perspektívy silných emancipovaných žien v neprajúcej dobe sme už mali možnosť spoznať v diele Slávik), ale aj psychologizáciou postáv známymi spôsobmi ako opovrhnutie v rodine, v spoločnosti, nepochopenie zo strany okolia, zavrhnutie pre svoj výzor/názory/postoje, a predovšetkým, túžba po láske či pocite byť niekým milovaný, ktorá sa v diele stáva hýbateľkou i katalyzátorom deja.

Hannahovej postavy, predovšetkým tie ženské sú teda psychologicky silne podfarbené osobnosti s neúmernou snahou, úsilím a túžbou žiť, ale trpyteľky, znášajúce celú ťažkosť bytia, a naopak, mužské postavy často upadajú v schránkach duchom či odvahou malých nespoľahlivcov, na ktoré tieto ženy doplácajú, či skôr, ktorých musia usmerňovať, pochopiť a pri ktorých sú charakterovo i intelektuálne v presile, a to i vo veľmi mladom veku, čo sa v próze ukazuje ako silne feministický motív, čo však samé o sebe nemusí byť problém.

Problémom je skôr repetetívnosť deju, rovzvláčnosť, na ktorú dopláca celkové tempo príbehu a vata, ktorá tvorí veľké množstvo textu. Ako pozitívum tak stojí hlavne snaha o presné zachytenie života v Amerike 30. rokov 20. storočia, sužovanej veľkým hladom v dôsledku sucha a tým spôsobenou masovou migráciou obyvateľstva z neurodných oblastí do tých potenciálne lepších, a s tým spojené ďalšie spoločenské problémy, ako šikana za národnosť či presvedčenie, pocit straty vlastnej identity, vykorisťovanie prisťahovalcov i vzostup radikálne orientovaných pravičiarov. Tieto motívy síce stoja na pozadí príbehu jednej rodiny, sužovanej problémami s úrodnosťou pôdy, no oveľa lepšie by stáli osamote, na pôde populárno-náučného textu.

Tu teda iba dopĺňajú dej, či ustupujú do úzadia deju života nezlomnej rodiny, no, paradoxne, reálne dejinné udalosti sú tým zaujímavejším, čo autorka spracováva, keďže hlavná premisa má tendencie často skĺznuť k známej narácii žánru podobných románov a skutočne neprekvapuje. Na záver dodám, že sa skrz (to, či už naoko alebo nie je otázkou) silné ženské postavy dej veľmi ponáša na čitateľom známe diela Poselství růží od Meachamovej či Dom nenaplnených lások od López Barriovej.

Komentáře (0)