O príbehu ako z grotesky z viktoriánskeho Londýna...

recenze

Po skoro 45 rokoch sa slovenský čitatelia majú možnosť v revydaní stretnúť s pútavým, prekvapivo málo známym a z veľkej časti až groteskným príbehom priebehu lúpeže známej ako (Prvá) Veľká vlaková lúpež, ktorý už v roku 1975 napísal Michael Crichton, autor dnes kultových žánrových diel ako Jurský park, Smrť Andromeda či Sféra, pričom tento, skoro vyhradený žánrový autor sa k tomuto dielu rozhodol pristúpiť inak.

Ponúka nám tak román oscilujúci na pomedzí publicistickej dokumentárnej rekonštrukcie udalostí a historickej detektívnej fikcie, ktorý svojou, skoro publicistickou naráciou a krátkymi kapitolami na malom priestore dobre pracuje s dynamikou i gradáciou deju, zároveň podrobne popisuje životy všetkých zúčastnených, plán a prípravy krádeže, i keď, s istou dávkou autorskej invencie, keďže množstvo informácií o prípade, či práve zúčastnených osobách nie je známych, no to všetko na pozadí života society vo viktoriánskom Londýne s vlastným genius loci, vlastným životným štýlom, morálkou i triednymi vrstvami.

Román tak nie je iba klasická spoločenská beletria, ale skôr multižánrový produkt, ktorý sa nielenže snaží objasniť, vysvetliť celý priebeh tohto zločinu a jeho motívy, a to všetko zrozumiteľne, s dávkou humoru a čo najstráviteľnejšie i pre laického čitateľa, ale zároveň so žánrovým presahom odkazuje i na skutočný život na Britských ostrovoch, na históriu, zvyky a tradície, skutočné historické udalosti a hýbatele súvekej spoločnosti, jej názorov a postojov, ktoré potom ovplyvňovali i reálnych zlodejov či vrahov a dôvody ich kriminality.

Crichton sa tak vo Veľkej vlakovej lúpeži ,,hrá" nielen na prostého rozprávača príbehu, ale i na historika a etnológa, sprevádzajúceho čitateľa nielen istou historickou udalosťou, ale skôr vybranou komplexnou historickou epochou, jej súvislosťami, faktami a koreláciami, to všetko na prekvapivo malom textovom priestore.

Komentáře (0)