Krátko o Hooverovej a jej prednostiach...

recenze

Hooverovej próza si je v mnohých bodoch veľmi podobná, i keď sa autorka snaží nezapadnúť do škatuľky žánrovej autorky a so žánrami svojich kníh experimentuje, aj keď vždy ide o mix romantického a iného žánru. Ide predovšetkým o to, akým štýlom pracuje s postavami a ich vnímaním sveta naokolo či ako pracuje s popisom pocitu, náhleho vnemu a podobne. Laicky, Hooverová tvorí prevažne knihy typu ,,literárny fastfood," t.j. diela, ktoré sa snažia uchopiť a spracovať i hlbšiu spoločenskú tému, ako tu téma neplodnosti, z nej plynúcu citovú vyprahlosť páru či vyrovnávanie sa s neverou partnera a zabehnutým životom v dlhodobom vzťahu, no jednoducho, prístupne pre široké masy čitateľov, obohatené o nepotrebné, ale príťažlivé explicitné opisy sexuálnych scén, v jednoduchej narácii s prevažne archetypmi postáv i motívov žánru, pričom pôvodne zamýšľané hlboké introspekcie či psychologizácia kĺžu po povrchu, reálne sa autorsky hlbšie nedotýkajú danej témy, sú ploché, pôsobia ako prostoduché opakovanie, i obšírne myšlienky v štylizovaných súvetiach pôsobia autorsky premyslene a vydieračsky (príkladom tu je napr. pravidelné striedanie šťastných a srdcervúcich scén, čo vyvoláva extrémne citové vydieranie čitateľa, rovnako záver každej kapitoly v prítomnosti je koncipovaný rovnako - zabuchnem dvere a za nimi plačem, odídem a nerozprávam sa s partnerom, ale plačem sám atď.) jednoducho, bez schopnosti nie nanucovať čitateľovi, ale textom evokovať pocity, čo už nebezpečne odkazuje na tzv. masscult.

Otázkou zostáva, či podobný argument obstojí ako kritika Hooverovej kníh pred bežným čitateľom. Odpoveď je (možno prekvapivo): nie. Práve cieľovka autorkiných kníh je tvorená predovšetkým mladšími ženami či ženami v strednom veku, vyhľadávajúcimi hlavne podobne štylizovanú literatúru, ktorá okrem jasného romantického motívu obsahuje a popisuje i zdanlivo hlboký spoločenský problém, týkajúci sa ženskej časti spoločnosti, ktorý z jasne žánrovo zameranej romantickej literatúry vytvorí v očiach čitateliek román ,,zdanlivo vysokej literatúry," (tu už sa dá skoro polemizovať o pojme midcult), niečo viac, dielo kvalitnejšie a s pridanou hodnotou, ktoré čitateľkám nielen že zdvihne čitateľské sebavedomie, ale skrz tématiku i pritiahne množstvo potenciálnych čitateľov a zvýši predaje. Tento obchod viac než očividne vyhovuje obom stranám, a keďže sa autorka naje a čitateľky zostanú celé, s pocitom čítania kvalitnej knihy, je tento tzv. barter v poriadku.

Konieckoncov, autorkine dielo (i ostatné, s ktorým som sa mala možnosť v priebehu rokov stretnúť) netrpí hrubými nedostatkami v danom žánri - dynamika textu je skvelá, často sa objavujú striedania rôznych perspektív a časových rovín, štylistika je jednoduchá, dej, i napriek témam ľahko stráviteľný, text po jazykovej stránke neurazí a i pokusy o psychologizáciu postáv, ak sa objavia, nie sú vždy vyslovene problematické. Faktom však zostáva, že Hooverová nikdy nedosiahne (a je otázne, či reálne má túto ambíciu) svojou prózou špičky sociálno-ženskej prózy ako napríklad J.C. Oates, i napriek tomu, že jej diela sa mnohokrát snažia spracovávať ťažké sociálne problémy, dilemy, vchádzať do hĺbky problémov alebo psychologickej stránky povahy jednotlivca.️

Komentáře (0)