zipporah přečtené 749

Poirotove Vianoce 2013, Agatha Christie

Posledných 15 strán neskutočné hysáky :D Ak niekto toto uhádol, tak tu máme na svete ešte jedného Poirota a kúpim mu fúzy, ak mu chýbajú.

Nočný lov 2018, Robert Bryndza

Dievča v ľade 2017, Robert Bryndza

Čítala som ako tip od docentky z Brna:) Taká príjemná krimi oddychovka, ktorá neublíži a poskytne únik z reality. Netreba rozmýšľať pri tom, aj keď vidím, že nižší komentár obsahuje dobré postrehy. Zo mňa by detektív nebol :D, iba gramatív, lebo ako inak, kvalita prekladu a slovenčina robí problém. Druhý diel je na tom ešte horšie, takmer na každej strane zanedbané pravidlá slovenského jazyka (napadlo ju namiesto napadlo jej, slovo "moc" nahrádza slovo veľmi, slovo "tak" sa neskloňuje pri prídavnom mene, kde je to potrebné) + chyby, ktoré vznikajú pri rýchlej práci ako opakovanie slov v jednej vete, preklepy (pozrela sa v zrkadle do tráve, miesto tváre). Už som si ale zvykla na to, že pri týchto typoch kníh skrátka editorský tím po sebe nekontroluje prácu a v prípade tejto knihy určite odvádza šéfinšpektorka Erika lepšiu prácu :D Navrhujem ako editorský tím školiteľov z univerzít, diplomové práce sú na tom rozhodne lepšie.... celý text

Zlaté dno 1980, Ivan Alexejevič Bunin

No... takže odznovu komentár :D Prvú polovicu knihy som prelúskala horko-ťažko za dlhšie obdobie. V tejto časti sa nachádzajú aj napríklad Gorkém ospevované Antonovské jablká. Poviedky boli na mňa príliš opisné, síce pekné, ale celkovo ma prvých sto strán nudilo a odrádzalo pokračovať v čítaní. Ale dobre, že som dala šancu knihe! Od poviedky Bratři sa situácia zmenila o 180 stupňov. To je najlepšia poviedka, akú som čítala za posledné roky! Je tak dobre aktuálna, odporúčala by som ju všetkým veľkým a premotivovaným cestovateľom, ktorí sa tvária, že sú nad vecou. Sama patrím medzi cestovateľov a uvedomujem si tie javy, ktoré cestovanie sprevádzajú a majú skôr psychologický podtón. Väčšinou spejú k jedinému: sebaklamu. Ak je to finančne dôvtipný cestovateľ, tak aj k zárobku :D Poviedka má atmosféru Srí Lanky, kontrast chudoby (rikša) vs bohatstva (Angličan), Angličanov monológ v závere, budhistická legenda o krkavcovi a slonovi... 100 bodov! Ďalšie poviedky sú tiež veľmi dobré, je mi ľúto toho chlapčeka, ktorý sa stal predlohou krátkeho príbehu o Krásavici. Je to vždy smutné, keď deti platia za chyby dospelých a často keď dorastú, preberajú štafetu. Poviedka Pán ze San Franciska je druhá topka! Celkom zaujímavá bola aj so psíkom Čangom a tretej neuchopiteľnej pravde:) V tom okamihu mi napadlo, že tou treťou pravdou by mohol byť sám život (ak nie súcit, ale pre mňa to bude navždy súcit). A dokým je život, je aj spomienka v srdci na svojho bývalého, aj na súčasného pána. Život je podmienkou, aby jestvovala tretia pravda. Inak zmizne aj s pravdou. To už najskôr píšem drísty pred pracovným týždňom, ktorým sama neverím :D Vraciam sa späť k súcitu. Pravda je taká, že to, čo by nás malo oddeľovať od zvieracej ríši, je schopnosť súcitu a svedomia. Skrátka.. v závere si prečítate super príbeh o stvorení človeka, osla, psa a opice. Výborná bodka tejto zbierky. Oceňujem v rámci životopisu, že autor odmietol lákavú ponuku fašistov.... celý text

Nasledujúcich 100 rokov - Prognóza na 21. storočie 2015, George Friedman
odpad!

Sprvu som začala veriť v reinkarnáciu, zľakla som sa totiž, či autorova psychika nezažíva okupáciu Stalinovej duše. Nejde ani o samotné prognózy ako o choromyseľné presvedčenie vlastnej dôležitosti (USA) vo svete. Kapitola vojnové plány je taká bezduchá americko-japonská marvelovka, svetová vojna, to si už vyžaduje veľmi nízke IQ, aby čitateľ strávil text, to sa fakt nedalo čítať a to som zniesla aj Starikovove anti-anglosaské žalospevy, je to skrátka text slabomyseľného a duševne chorého človeka, pochlebujúceho cisárovi Nerovi a skladajúceho balady o schopnostiach svojho pána a jeho krajiny. Kniha citlivo pristupuje k ľuďom s IQ Eduarda Hegera, je to doslova očná masturbácia. Jeho vnúčence sa budú hanbiť za výkon svojho deda, ak nezdedia stratu sebareflexie:D Som hrdá na to, že môj dedo, ktorého som síce až tak nepoznala, zanechal po sebe lepšie výsledky, ktoré si vo Večerníčku pozerajú deti po celom Slovensku. A každý slušný a mentálne zdravý obyvateľ USA by sa hanbil za tie drísty, čo tento výkvet politiky vyprodukoval. Dala by som aspoň jednu hviezdičku za text o demografickej problematike, ktorá má hlavu a pätu, ale radšej dám rovno knižný odpad. Nie je potrebné hodnotiť choromyseľné texty. Je to odpad. Biologický. Pre nebezpečenstvo vážneho poškodenia kritického myslenia. Lepšiu prognózu by poskytla pečeň pána Zemana alebo Umberto Eco zo záhrobia. Človek je nepoučiteľný a to, čo autor považuje za výhodu USA a dáva mu bojachtivý adolescentný vek, sa nakoniec obráti proti nemu. Budú to sami obyvatelia USA, ktorí sa postavia proti vláde, nie sú zase takí ohlúpnutí vo vlastnej obezite, ako by sa zdalo a raz príde rad aj na nich. Je naivné si myslieť, že USA skončí inak, ako iné krajiny s podobnými mocenskými sklonmi. Sofistikovanosť nakoniec bude odhalená kľúčovými objektmi (ľuďmi) a postihne ju gilotína. Určite si to nenechá ujsť „upadajúce Nemecko a Francúzsko“ :D:D:D:D:D:D:D, „rozpadnuté Rusko“ :D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D, či „tureckí nájazdníci“ :D. Viem s určitosťou predpovedať, že na našich romantických kanáloch budú pribúdať turecké nájazdy, a áno, istotne my Slováci po boku Maďarov, Rumunov či mäsodarcov skazeného poľského mäsa vyvinieme tlak na východ :D:D:D To je kafé, ktorého zrnko nikdy nevidelo kolumbijskú plantáž. Autor nevie absolútne nič o dejinách európskych krajín, a už vôbec nie o tých ázijských. Nestabilným Poliakom však neverím ani ja. :D Táto kniha má veľmi málo spoločného s reálnou geopolitikou. Dojme aj skutočnosť, že sa Kanada tu vôbec nespomína, hoci susedí s krajinou autora knihy. Súhrnne povedané, táto kniha nie je o prognózach, ale o autorových túžbach, ktoré nerátali s brexitom, covidom či Orbánom. Celý čas čítate o americkej zakomplexovanosti z Japonska, záhadnom postoji k Číne, len nie o tom, čo by sa reálne mohlo udiať (až na demografický text), ale čo by chcel sám autor, aby nastalo. To je celá pointa tohto braku. Dúfam, že zvyšok sveta, kľúčové krajiny ako Čína, India, Rusko, Nemecko, Francúzsko, Brazília, JAR sa budú naďalej snažiť o multipolárnosť sveta a budú víťaziť napríklad nad ambíciami americkej politiky robiť zo sveta bipolárnu kohútiu arénu. S týmto musia politici pracovať, zatiaľ ale tí európski robia všetko pre dobro USA... tretia strana vždy bude ťažiť z konfliktu dvoch strán, to je pravda, ktorú ignoruje iba extrémista oháňajúcimi sa ľudskými právami, dobrom a zlom... kľúčové krajiny musia smerovať k multipolárnej zostave sveta. Určite najvážnejším problémom zostáva otázka otvoreného vesmíru. Kombinácia slov USA a vesmír je veľmi špatná, určite horšia než kombinácia slov Tom Cruise a prvý film točený vo vesmíre... a to už osobne v oboch prípadoch nepovažujem za nereálny jav... Problém, ktorý sa nazýva USA, môže vyriešiť iba snaha zvyšku sveta o spojenectvá za účelom ísť nie proti USA, ale vytvárať multipolárny svet. Pomôcť vyriešiť problém USA ešte môžu zásadne samotní Američania a ich voľbou. Zatiaľ môžeme nostalgicky spomínať na Donalda Trumpa.... celý text

Posledný Žid 2001, Noah Gordon

Oddychovka, ktorú mi odporúčala čitateľka v knižnici. Oslovila ma, lebo niečo hľadala, tak sme sa pustili do reči a tak som si povedala, že si požičiam niečo od tohto autora, ktorého mi ospievala. Upozorňujem na hodnotenie 90%, privysoké a klamné, kniha je totiž písaná tak, aby uspokojila potreby súčasného čitateľa bez čitateľského vkusu, komerčne a ako scenár, chýba jazykový štýl a identita autora, je to vlažne napísaný príbeh, nad ktorým netreba rozmýšľať, a postavy nie sú vypracované. Takže len ako oddychovka asi ako Piliere zeme, či ako sa to volá, čo je tiež zbytočne preceňované, ale prevahu konzumných čitateľov sa nedá prehliadať.. druhú hviezdičku si autor zaslúži za informácie, ktoré si naštudoval, aj tak je to ale nič v porovnaní s Ecom. O humore ako najvyššom prejave inteligencie môže čitateľ snívať, to si skôr vypočuje vtip od dážďovky z brehu Dunaja. Koho by však priťahovala podobná atmosféra a doba, nech si prečíta o trochu prepracovanejší a lepší román Katedrála more od Ildefonsa:)... celý text

Iba sen 1980, Michail Jurjevič Lermontov

Hrbáč 2008, Paul Féval

Druhý diel je určite lepší, ale nepociťujem teda žiadne veľké ani malé ovácie k príbehu. Myslím, že to dielo je skrátka oddychovka pre každého čitateľa asi ako ženská román pre ženské publikum. Pre nenáročného čitateľa, vhodná aj pre násťročných. Postavy sú jednoduché, nie sú vypracované, chýába humor, je to písané pomaly ako divadelná hra, bočí od skutočného života v dobe, chýba mi tu sám život a klasika. Asi ma ovplyvnil Hugo, Dumas, Schiller a iní autori historických príbehov, toto ma rozhodne nevzalo, ako asi väčšinu čitateľov a mrzí ma, že som nesiahla počas sviatkov radšej na grófa Monte Christo spraviac tú istú chybu: odsunula som lepšie dielo. Už tak neurobím a nový rok začnem kvalitnou literatúrou... celý text

Zvony 1972, Milan Rúfus

To už bude presne ten level poézie, pre ktorý nemám vyvinuté intelektuálne schopnosti a rozumejú mu milenci a milenky kníhkupectiev dodržujúcich krok s dobou a jej morálnymi zásadami :D Ale!, je tam pár krásnych riadkov a obzvlášť sa mi ľúbila báseň o zemiakoch a ich jesennom bubnovaní, ktoré znamená popravu hladu. Veľmi dobrá a zvučná kombinácia života našich predkov počas zberu a úschovy zemiakov a dlhú zimu. Navyše zemiaky sú mňamka. Počet hviezdičiek je prehnaný, uvedomujem si to presne tak, ako si uvedomujem, že Rúfus odviedol veľkú a veľmi dobrú prácu s prekladaním básní zo svetovej literatúry. Krajina zniesla vajíčko, vzrušená ako nikdy. Spieva a vonia hlbinou až dolu, do pivníc. Netrpezlivé drobné dupotanie tam počuť. Bubny jesenné. Popravujú hlad a naďaleko niet nikoho, kto nad ním zavzlyká. Len vzduch sa trasie ako osika. (Zemiaky )... celý text

Sneh 2007, Maxence Fermine

Sú dva druhy ľudí. Jedni žijú, odohrajú svoju rolu a zomrú. Druhí len udržujú rovnováhu na hrane života. Sú herci. A sú povrazolezci. Moje nižšie hodnotenie spočíva v tom, že je to oddychovka s poučením pre intelektuálov so zrýchleným mestským životom, v dôsledku čoho nemajú čas siahnuť po hrubšom príbehu. Podobným typom môže priniesť táto knižka a príbeh v nej uspokojivý a hrejivý pocit z inteligentného čítania. Nie je to vôbec zlé čítanie, akurát neobsahuje jazykový štýl, v podstate nič, a autor si od Sósekiho nevzal ponaučenie k srdcu :D Samozrejme, toto je kniha od herca, skutočnými povrazolezcami sú napríklad Victor Hugo a skutočnou snehovou búrkou na lane je Umberto Eco. Ja ich tak rada vždy spomeniem :D... celý text

Hrbáčova mladosť 1992, Paul Féval ml.

Trošku lepšie čítanie som čakala:) Je to oddychovka, nečakajte nejaké podrobnejšie popisy vtedajšej doby, nepovažovala by som ju ani za historickú knihu.

Čakanka 2003, Milan Rúfus

Šípky už blčali na kríku. Na poli svietila slama. Voňalo. Plnenú papriku varila Vilkova mama. Usnul už gazda i koníky. V tichu sa dodiali deje. Dali by sme si tej papriky, no taká už nikde nie je. Za všetko ďakujúc, spomínam... (Báseň o plnenej paprike) Táto báseň mi pripomenula najlepšie kuchárky na základke... ako už vedeli, že si idem po dupľu polievky, alebo už som ju mala nachystanú.. krásne spomienky.... celý text

Suma 2011, David Eagleman

Zaujímavé čítanie spočíva v nápaditých predstavách neurobiológa o tom, čo je po smrti. Nesklamal, síce kniha Mozog je špičkové čítanie pre širokú verejnosť a o niečom úplne inom, ale páči sa mi, že vedec spísal svoje predstavy o tom, k čomu veda a náboženstvo môže povedať slovo, ale nie je schopná podať dôkaz. Jedinou najlepšou výpoveďou o tom, čo je po smrti, prináša výrok Epikura, "smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť, a keď príde smrť, nie sme tu my..." Zvyšok pravdy sú iba presne takéto príbehy, aké ponúka Eagleman. Príbehy a predstavy, pre ktoré je život znesiteľnejším. Pre mňa topka predstava je Premena, v ktorej som videla svojich blízkych za jedným stolom s mojou najlepšou priateľkou. Tri ženy, ktoré ma opustili, nenahraditeľné nikým v tomto Pekle, pardón, na Zemi, sú v lepšom svete a dúfam, že neprejdú bránou, keď umriem a počkajú tam na mňa. Že umriem skôr než tí, ktorí budú na nás spomínať, aby sme mohli byť znova spolu. Aby som sa vrátila k úsmevu. A konečne si oddýchnem od kópie života na Zemi plnej ľudských trosiek s úbohými každodennými schopnosťami a výkonmi. Zomierame trikrát. Po prvý raz, keď nám telo vypovie poslušnosť. Druhý raz, keď kladú naše telo do hrobu. A po tretí raz vo chvíli, keď niekto v budúcnosti naposledy vysloví naše meno. (Premena) Najsmutnejšie na tom je, že mnohí ľudia tam odchádzajú práve vo chvíli, keď sem prichádzajú ich milovaní, pretože práve oni boli jedinými, kto si na nich ešte spomenul. My ostatní nad takým načasovaním len krútime hlavou. (Premena) Tu v očistci sa stretnú všetci ľudia, s ktorými ste prišli do styku. Porozhadzované čriepky, z ktorých ste pozostávali, sa pozbierajú, priložia k sebe a spoja. Pred vami držia zrkadlá. Nemáte výhodu filtrovania, a tak sa po prvý raz vidíte celkom jasne. A práve to vás nakoniec zabije. (Zrkadlá) Konzervatívci zase nemajú chudákov, ktorých by mohli osočovať, a liberáli utláčaných, ktorým by mohli pomáhať. (Rovnosť)... celý text

Sittafordská záhada 1971, Agatha Christie

Trochu som mala chaos, priveľa postáv, osobu, ktorá spáchala vraždu, som síce uhádla :D, ale to bol čisto tip po jednej vete od tej osoby... na motív som nemala, hoci je to skoro vždy o peniazoch a jedno percento pre túžbu upriamiť na seba pozornosť, ako to bolo v jednom príbehu (to som už uhádla na začiatku meno vrahyne). Agátovský rok sa pomaly končí, takže top v tomto roku je určite Po pohrebe, a Smrť vo vzduchu. Tieto príbehy odporúčam milovníkom detektívok vrátane ďalších dvoch, ktoré som čítala ešte na strednej, to je jednoznačne Vražda Rogera Ackroyda a Desať malých černoškov... tie ostatné sú ťažko prekombinované, sofistikované, nezanechajú vo vás čistý dojem a úžas z jednoduchosti zápletky, boli písané ako na bežiacom páse, Agáta jednoducho ťažila iba zo schopnosti vyrábať knižné gordické uzly, inak si myslím, že je fest preceňovaná, ale to všetko, čo pochádza z Británie je skvostne preceňované a spopularizované na celom svete. Vôbec si nespomínam na mnohé tie prípady, možno pět malých prasátek, alebo vražda podľa abecedy boli ešte fajn, ale tiež si nespomeniem na zápletky... Na Agáte sa mi nepáči, že nemá svoj jazykový štýl, tie knihy sú v podstate oddychovky, s príležitostným suchým humorom (čo je ale fajn) a dvoma sympatickými postavami (P. a M.). Sila knihy spočíva v dojme a ten si odnášam len z tých 4 detektívok od nej. Mimo toho, Meno ruže je absolútny a bezkonkurenčný klenot svetovej literatúry, najlepšia a najkvalitnejšia detektívka všetkých čias, syntéza histórie, náboženstva, psychológie, filozofie... Ecov štýl, jeho výnimočná inteligencia, nádherné a silné postavy, autentická atmosféra, napätie a chlad kamenných stien mníšskeho kláštora... Pri čítaní Meno ruže budete počuť aj smiech.... celý text

Básne 1951, Vladimir Vladimirovič Majakovskij

Vykašlem sa na bronzové centy, vykašlem sa na mramorový hnus. Všetkým buď sláva - nechcem extrarenty - spoločným pomníkom nech nám budeš len ty, dobytý v bojoch socializmus! Rublíky neshŕňal som... za veršíčky veselé, mne v byte nelisne sa... mahagónu veleba. A ozaj... okrem čistej košele, statočne poviem... mne inšie netreba. Za to mne bolo treba vodky a salámy, keď som sa opustila na Novodevičínskom cintoríne. Asi sám Majakovskij mi zoslal z neba toho Rusa, ktorý sa o mňa postaral. Je mi ľúto, že som sa nepredstavila, že neviem jeho meno. Nikdy v živote nezabudnem, ako sa začal modliť pred hrobom Majakovského. Zízala som na neho ešte v postraumatickom šoku a tranze zo stretnutia sa s pozostatkami môjho milovaného spisovateľa Gogoľa a vstrebávala tú ruskú inteligenciu a ruské srdce. "Vykašlem sa na bronzové centy, vykašlem sa na mramorový hnus." V tom momente som všetko znovu zažila... triašku, modlitby, hrob básnika, gogoľovského ducha. Potichu som pozorovala jeho modlitbu s úprimnou vierou, úctou a láskou k spisovateľovi. Veľká škoda, že mi je neznáme meno môjho sprievodcu. Pobrala som sa veľmi náhlivo späť ku Gogoľovi a začala sa modliť. Takéto momenty sa prežijú len raz v živote. Prvý a jediný raz.... celý text

Máj 2002, Karel Hynek Mácha

Ach v zemi krásnou, zemi milovanou, v kolébku svou i hrob svůj, matku svou, v vlasť jedinou, i v dedictví mu danou, v šírou tu zemi, zemi jedinou, v matku svou, v matku svou, krev syna teče po ní. Čas: "Náhrobkem já ho přikryji." Čudujem sa, že viac než 5 000 hodnotení a predsa len chabých 72%, to je chabý výkon mladučkých čitateľov zo stredných škôl, nie však autora. A možno aj chabý výsledok učebných plánov v rámci Slovenska a Česka, lebo to máme narovnako, hádam? Pritom v Británii majú úplne iný systém výučby literatúry a tie deti si sami postupne uvedomujú význam Hamleta. Keď sa tak pechoríme za západom, najmä Česi, tak by si mali vziať príklad od Britov v spôsobe výučby literárnych diel, ktoré vynikajú, kratučký Máj patrí medzi nich, na to nemusím byť expert v poézii. Apropo, Schiller ma naučil vnímať krásu v literatúre, najmä v poézii, ako má vyzerať a Dostojevskij ma upozornil na základnú funkciu literatúry. Tento krátky príbeh má podľa nich všetko, dej, zrkadlo doby, talent, naivnosť.... celý text

Smrť vo vzduchu 1973, Agatha Christie

Jedna z tých lepšííích!! Miestami je aj vtipná a poskytuje dobové nálady, ako napríklad britský zázrak:D spočívajúci v zázračnej zhode v neznášaní kriku, reštaurácii a černochov u dvoch ľudí... Tak takúto kombináciu slov by nečakal ani luskáčik pod vianočným stromčekom :D "Veda je vlastne najväčšou romantikou dnešných čias." (si myslím, že všetkých čias, aj keď si Sumer točil koleso palicou, mohol sa cítiť romanticky, nie?) Summary: Dokelu... zase... ma... autorka dobehla :D... celý text

Květy zla 1997, Charles Baudelaire

Ako musia zasiahnuť takéto básne tých, ktorí radi vynikajú z davu, pre také povahové typy sú Baudelairove básne pohladením ega. Atmosféra básní a kombinácie slov sú krásne, mal talent. Pokiaľ ide o samotný obsah, tu už občas zakopáva život... obsah nie je až taký výnimočný, muž píše o ženských prsiach, skladá dráždivé veršíky, lenže na tom nie je nič výnimočné, akurát zveršoval Schopenhauerove prozaické žalospevy o živočíšnych pudoch, ktorých sa sám tiež nevedel zbaviť ani ako starý cap. Tiež zdedil veľa majetku. Kto už chytil život za pačesy a život nechytil za pačesy jeho, teda nechytilo ho po 50tke to chlípne obdobie lapania druhého mladíckeho dychu, obdobie výnimočne štedré k zvýšenému počtu rozvodov po celom svete, vie, že je to nesmrteľne nudná téma ako hodiny dejepisu, kde sa strieda vojna s obdobím mieru, v ktorom sa pripravuje ľudstvo na ďalšiu vojnu, a tak dokola. Výnimočným je ten obsah vďaka načasovaniu doby, v ktorej písal, čím sa stal predchodcom tých Ďalších izmov, ktoré sme sa museli krvopotne bifľovať:D Ešte k tomu Francúz v kombinácii s dedičskými vlastnosťami, amen, prehajdákal majetky ako sa na správneho rebela patrí a tým si získal srdcia najmä mladších ročníkov, ktorým najkrajšie vonia červené víno a najviac svetla (s ktorým prichádza osvícení) vidia v tme... Som však rada, že som si mohla konečne prečítať niečo z môjho starého zoznamu "Chystám se číst". Příroda, to je chrám s živými pilíři, jež někdy zmateně svou řečí promlouvají; člověk tam lesem jde a bloudí jinotaji, les si ho důvěrně a známě prohlíží. (Vztahy) Bůh, aby uspal zášť a čelil lhostejnosti, všech starých proklatců, hynoucích ve skrytosti, vymyslil spánek, hnut výčitkou svědomí, a člověk víno zas, to dítě sluneční. (Víno hadrářů)... celý text

Pan Wolodyjowski 1995, Henryk Sienkiewicz

"Týmto sa končí viacero kníh, písaných niekoľko rokov a s nemalou námahou - na posilnenie sŕdc...," napísal pán Zag... Sienkiewicz. A tým je všetko povedané, lebo prečítanie tých kníh človeka naozaj posilní v nádeji, že ešte nevymrela taká tá odvaha žiť a bojovať nielen za seba samého a za svoje pohodlie, o takej odvahe dnes po väčšine z nás len snívajú, hrajú sa na odvážnych počas PC hier a tak len prežívajú zo dňa na deň. Ledaže si užívajú život veriac, že odvaha spočíva len v užívaní si a prekonávaní samého seba a posúvania hraníc a podobných motivačných cieľov. Odvaha spočíva v slove dať a dávať a rozdávať, nie len brať, hrabať, označovať si hranice a zbierať pre seba hmotu a zážitky (výnimkou sú, samozrejme, pohádzané odpadky, tie môžeme zbierať). Áno, táto pätica kníh je určite lepším knižným liečivom než trilógia Gulagy, v ktorej sa mi vôbec nechce ísť do poslednej časti, lebo už mi to príde pomaly ako psychické samotrýznenie než čítanie, asi ako Kovaříkove knihy o Napkovi. Ale ako poctivý čitateľ nezakrývam si oči pred realitou ako zabublinkovaní pozitivisti čítajúci iba motivačnú literatúru, ktorou ma potom otravujú počas túr a ja túžim iba po návrate času, aby som začala a zostala čítať iba pri motivačnej literatúre :D Ako Umberto Eco a mnohí harcovníci v čítaní už ale máme zahryznuté vlastné ocasy, takže sa doživotne točíme v kruhu a tešíme sa, keď si čítame hlášky Zaglobu, lebo tam v jeho reči iba dochádza k úľave a kruh poznania končí... Keďže jeho knihy sú takým liečivom, istotne sa vrhnem na Púšťou a pralesom a Križiakov. Spero, že budú podobné ako tieto. Posledný diel je taká odmena po maskulínnom deji, kedy príde konečne na scénu aj skvelá ženská postava v podobe Bašky. Veľmi som si ju obľúbila. V závere už bola slzavá potopa, taký je život a aj ja si budem pamätať slová "To nič."... celý text

Potopa II. 2005, Henryk Sienkiewicz

Dám na just 4 hviezdičky, chýbalo mi viac scén so Zaglobom, joj! Hoci Kmicic je tiež sympatická postava a Boguslaw asi nová najzaujímavejšia z celej Potopy. Sienkewiczov čitateľ ale nie je o nič ukrátený, dej beží plynule. Mám už ale rozčítaného pána Wolodyho, dúfam, že Boguslaw dostane viac priestoru, než ten politický. Hneď po slovnom spojení "Basia má dve pištole" som našla po troch knihách jedno veľké rozuzlenie, na ktoré som fakt čakala v troch knihách:D A je to neskutočné, nechcem spamovať a ešte o inej knihe, no prvá lekcia šermovania ma úplne dostala, roztatárila, toto zažiť, to je sen každej, ktorá sa vidí vo Fantaghiro:D A jedine pre tie komplimenty by stálo za to vrátiť sa do tých dôb, čo tí gavalieri zo seba sypali, ak je to teda tak, ako píše autor :D... celý text