TERRORDROME přečtené 248

Planeta zatracených 1997, Harry Harrison

Harry Harrison jednoznačne zaujal, páčilo sa mi ako elegantne podáva jednoduchú akčnú sci-fi historku a účinne napína až do konca. Na začiatku je venovaný priestor popisu zvláštneho sveta v ktorom žije hrdina Brion, aby mu vzápätí jeden týpek nasadil chrobáka do hlavy a donútil ak vydať sa na misiu pre záchranu iného, menej šťastného sveta. Barbarmi obývaná planéta Dis je v samovražednom konflikte s vyspelejšou civilizáciou ktorá má na nich namierené všetky atómovky a odpočet beží. Brionovou úlohou je pokiaľ možno zničeniu planéty zabrániť a je treba preto odhaliť príčinu nezmyselného, absurdného konania a správania takzvaných Magterov, ktorý sú čosi ako vládnuca kasta, zalezená vo svojich termitiskách. Odsýpajúci dej, fajn záhada a minúty do konca sveta, na mňa to fungovalo a zlupol som knihu ako tic-tac. Nakoniec sa zistí že ( pozor spojler! ) Magteri majú v hlavách plesnivý karfiol a ja som pojal strašlivé podozrenie že (nielen ) naša politická reprezentácia zrejme trpí rovnakým syndrómom. Ale kniha je to moc fajn.... celý text

Vlci 2015, František Kotleta (p)

Taký doplnoček k nářezovému bratstvu kde sa z Radegasta stane Gerhard a zhodou náhod stvorí slovanský klan upírov. Nie je to žiadny zázrak, má to slušnú stredovekú atmosféru a kvitujem slovanskú tematiku. Najvýraznejšia scéna je lesbické znásilnenie Very upírskou vládkyňou, keď potom začnú s Gerhardom na úteku šukať ako zajace je z toho zasa rutina a pán Kotleta má zrejme nutkavú predstavu že čitateľ proste musí presne vedieť koľkokrát, kde a ako si to rozdajú. Akcie tu celkom je, ale nejako zvlášť nezaujme a Gerhard zostáva po celý čas tým istým hajzlom, čo ale dáva v kontexte s Hustými Nářezmi zmysel. Ono to vôbec nie je zlé a aj dejovo solídne, len nie moc zapamätateľné a preto dávam tri.... celý text

První lidé na Měsíci 1927, Herbert George Wells

Oproti Verneovej Ceste na Mesiac je tá Wellsova rozšupnutá fantazmagória kde hrdinovia letia do vesmíru v antigravitačnej guli ovládanej spúšťaním roliet, dýchateľná Mesačná atmosféra každý deň rozmrzne a každú noc zasa zamrzne a nechýba industriálna civilizácia Selenitov s ktorými sa postavy dostávajú do dosť brutálnych konfliktov. Seleniti sú totiž dosť mäkký, takže šľahnutie zlatou "čugaňou" ( jeden z pôvabných archaických výrazov z vydania zo 40-tych rokov ) ich zmení na hromadu slizu. Zaujímavé je ukončenie keď sa podarí z mesiaca utiecť len jednému z hrdinov a neskôr na zemi zachytáva správy od parťáka v zajatí Selenitov, ktorý popisuje detaily ich spoločnosti, vytváranie biologických strojov a stretnutie s hlavným mozgom. Taká Vojna Svetov bola pre mňa osobne dosť sklamanie, ale toto ma bavilo pred rokmi aj po rokoch.... celý text

Planeta nachových mračen 1962, Arkadij Strugackij

Je to v podstate taký skoro dokument z cesty na venušu, rozdelený na tri tretiny, teda príprava, cesta vesmírom a samotný pobyt. Taktiež samotnému vyprávaniu dominujú tri prvky ktoré sa neveľmi šťastne doplňujú. Po prvé sú to neustále a dosť únavné technické popisy fungovania fotónových motorov, absolútneho odrážača či siliketových skafandrov, čili extra nahypovaných hračiek ktoré bola schopná zostrojiť jedine sovietska genialita. Po druhé je to komunistická propaganda a ódy na húževnatosť sovietskeho človeka neústupne dobývajúceho vesmír, ktorý sa mu kúsok po kúsku poddáva. Najlepšie to vystihuje pasáž kde šéf projektu o svojej posádke hovorí že je v nich čosi neoceniteľné... sú to totiž komunisti, ľudia cti a práce. No jasné stará mama... No a po tretie je to potom béčkovosť celej story, kde kozmonauti napriek všetkým atmosférickým čertovinám môžu na venuši dýchať bez skafandrov, preliezť skapíňajúc pol planéty po štyroch a každá načrtnutá záhada je buď zanechaná alebo odfajčená aby bolo dosť miesta na ďalšie budovateľské úvahy a hecovanie. Napriek tomu všetkému to úplná tragédia nebola a malo to aj svetlé miesta, len trochu utopené pod všetkým tým balastom... celý text

Mega hustej nářez 2013, František Kotleta (p)

Takže Bratstvo Krvi dospelo do fázy Mega, aj keď je to väčšinu času stále to isté čo predtým, akurát že sa konečne začne rysovať plán ako vyduriť emzáckych žltokožcov z tejto planéty. Ratatata-bum-prásk-sek a hromady mletého mäsa, asi toľko k deju. Prekvapivo plán nestál za nič lebo ani vesmírnym konským hlavám sa nedá veriť a tak si Jan Bezzemek užije extra vypečenú mučiarenskú pasáž, ktorá už začínala byt fakt hustá. No a prepálené, zbesilo besniace besnenie pri kynožení kybernautického osadenstva bojových lodí už sa naozaj blíži k bodu Mega, do ktorého sa nakoniec definitívne prehupne počas atómovej opekačky upírov a konečného zúčtovania s hnusákom Fredom. ... a Kulhánek sa obracia v zásuvke písacieho stola.... celý text

Fakt hustej nářez 2012, František Kotleta (p)

Presne to napĺňa syndróm druhých dielov trilógií slúžiacich ako vypchávka medzi úvodom a finále a ten sebavedomý názov má len kvôli dobre znejúcemu stupňovaniu kvázi veľkosti nářezu. Hrdinovia teda tak trochu bezradne vedú partizánsku vojnu s emzákmi, snažia sa prísť na to čo ďalej a všetko sa tradične serie. Divák/čitateľ sa našťastie ani tentoraz nenudí, prvá polovica knihy sa nesie v znamení zrodu brazílskeho upíra transvestitu a druhá pobaví cestou do santusáckej riti sveta zvanej Albánsko. A opäť chválim pasáže odhaľujúce históriu upírstva a ich stvoriteľky Sangot, ktoré boli uhraté veľmi uspokojivo. Taktiež nezničiteľný skinhead Fred ktorého sa hrdinovi nedarí a nedarí definitívne zabiť ma značne bavil, plus tajomný rádioaktívny quasimodo ako vodca odbojárskych cucákov. Takže aj keď to určite nie je hustejší nářez než ten prvý, tak to bez problémov funguje ako braková zábavka a o to ide. Tak uvidíme ako to skončí...... celý text

Hustej nářez 2010, František Kotleta (p)

Keď emzáci ovládnu zem a zlikvidujú nezamestnanosť, štve to iba upírov, lebo sú to nadradení hajzli čo neznesú že tu tomu už spod koberca nešéfujú. Z toho dôvodu som mal prvú polovicu knihy problém fandiť hrdinovi, keďže on a jeho upírsky súdruhovia sa len bijú o moc so štvorrukými žlťáckymi príšerkami v skafandroch z módnej kolekcie Robokop. Ale keď sa všetko dosralo a začalo byt viac osobné, predsa len ma to presvedčilo, aj keď stáročný krvocuc Jan Bezzemek začal byť ku koncu prekvapivo značne sentimentálny. Kvitujem hlavne dobre zvládnutú pasáž o pramatke upírov pochovanej v Číne. Plus samozrejme humor a rôzne vtipné prirovnania ako aj fenomenálny bojový pokrik "hovnóóó". Ak však pominieme základnú premisu mimozemšťania proti upírom, tak Hustej Nářez nie je aj napriek pár odpáleným atómovkám inak moc nápaditý ( scény náhodného sexu v štýle "poďme si to rozdať" boli dosť sklamaním ) a postráda nejaké strhujúce scény ktoré Kotletov predobraz Kulhánek vždy zvládal. Určite to však nenudí, šliape a chrlí guľky i granáty do rozprskávajúcich sa tkanív. Takže pohoda.... celý text

Vyhlídka na věčnost 2011, Jiří Kulhánek

Trochu tápem, chvíľami som bol celkom nadšený, chvíľami zasa nie a niektoré aspekty Kulhánkoverza ma definitívne otravovali. Ako obvykle to začína moc dobre a domnelá zombie apokalypsa sa postupne pretavuje na pekelné kruhy z ktorých vystupujú invazívne armády tlejúcich nacistov a červavých démonov. Hlavný hrdina je tiež tak trochu posadnutý a má pár ohnivých trikov v rukáve. Mortalkombatovskou rubačkou v kostole sa kniha dostáva na vrchol a ja som si povedal že ani ďalšie nájdené decko a totálne zbytočné obkendovanie tých samoľúbych upírskych kreténov z Nočného Klubu a klanu šušlimušlimoto ma nenaštve. Každopádne to ale už druhá polovica knihy už na tú prvú nedotiahne. Výlet do pekla nie je práve vrcholom nápaditosti, uprostred lávy stojí zámok, v ňom sedí na tróne padlý anjel v podobe bezďáka vo vreci a ochranku mu robí veľké brnenie a bubák so žltými zubami. Neprospieva tomu ani pasáž v stanovom tábore s podivnou a sakra pridlhou posteľovou telenovelou s opakujúcimi sa dialógmi na tému -"ty si taká... jáááu, kam pcháš to koleno... "! Záver je potom fajn, aj vďaka hlave pána L čo sa bojí toho že ho za priestupky príde buzerovať archanjel Gabriel. Vypointované je to dobre, jazdci apokalypsy a tak vôbec, takže výrazná pachuť neostane, ale zasa sa tam napokon napchajú upíri len aby dokázali že sú to korunovaný šmejdi, fakt ich neznášam. Celé je to taká hojdačka a preto nakoniec dávam za tri, to musí stačiť.... celý text

Kříže 2000, Jiří Kulhánek

Poslednému dielu už musím znížiť hodnotenie, lebo Kulhánek tie závery románov aspoň z môjho pohľadu nejako nezvláda. Z väčšiny je to stále šliapajúci priemyselný mlynček na mäso plný divokej streľby, bezuzdných masakrov, vyletujúcich mozgov a očných buliev, do toho upíri, zombíci, alchymisti, kultisti, emzáci... proste všetko, vrátane psychického mučenia žiarivého boha hudbou Kelly Family. Tá šibnutá preplácanosť paradoxne udržuje aj šibnutú časovú zápletku celkom prijateľnú. Tentoraz sú však Kulhánkovi alchymisti nezvykle za dobrých a upíri za takých sráčov. Taktiež Veronika a jej tisícročná story prekvapila a snové apokalyptické sekvencie pred "oponou" boli pôsobivé. Stretnutím s temným bohom v kravate to celé vyvrcholilo a potom už sa len nejako rozplizávalo. Meganadupaný superPatejl sa len tak zo srandy pohrával s kyberkentaurom aj križiakom, čím úplne pochoval akúkoľvek divácku satisfakciu z vítazstva a súboj s nekonečnou emzáckou armádou jeden na všetkých bol tak absurdný až vlastne nestál za nič. Na záver potom prekombinované náboženské drísty, rozprávkovo naivné ďakovačky duchov, spájanie rôznych časov a dimenzií a Merlin/Satan variaci tatrgel. Tých posledných asi 50 strán potrebovalo upustiť spirituálnu paru na nejakú ľudským mozgom prijateľnú úroveň... celý text

Temný prorok 2000, Jiří Kulhánek

Tretí diel divokej a zlej ságy je vlastne po dejovej stránke zbytočný, ide viac-menej o takú odbočku kde sa čerstvo pozlátaný anti-hrdina Patejl pachtí do Nemecka vyzbrojiť a následne sa musí ešte obtiažnejšie prestrieľať cez frantícke zátarasy späť do Londýna. Stále je to však tá svištiaca zbesilosť a tentoraz viac tlačí na humor, trebárs to plávanie s živými mŕtvolami a samozrejme stretnutie s obrovskou transkou menom Barbar ( "prestrelili mi kozu!" ). Plus uctievanie pamiatky tragicky zosnulých Kelly Family ( teda len v Kulhánkovej hlave )! Zároveň však kladie pred hrdinu zapeklitú, filozoficko-existenciálnu dilemu, pretože každý koho zabije zasa o chvíľu vstane ako nezničiteľný zombík a prenasleduje ho, takže má Patejlko za zadkom stále väčšie zástupy fanúšikov čo sa už nedajú nijako znovu zabiť. No a finálne zúčtovanie so zradnou upírskou chamraďou v prístavne krčme pomocou zbrane flusajúcej strieborné piliny a nabrúsených krucifixov bolo vysoko zadosť učiňujúce. Daruj Crew, daruješ život, he-he!... celý text

Hardcore 1999, Jiří Kulhánek

Druhý diel série už prináša viac deja, najskôr sa pseudometalový drvič Patejl musí improvizovane dostať z 9 storočia. Následne je 21 storočie trochu alternatívne, predovšetkým v tom že sa akási pošahaná cirkev žiarivého spasiteľa chystá ovládnuť svet. Patejl si na chvíľu inkognito užíva rolu hrdinu revolúcie, ale keď vyjde najavo že je temný prorok, teda obdoba antikrista, je to zasa on proti celému svetu. Pôsobivé scény boli hlavne masakrálno devastačné Londýnske rande s kyberkentaurom, krájacie vypočúvanie Patejla sadistickým doktorom a samozrejme finále kde sa aj božský žiarivý spasiteľ dostane do pasce. Stále to má správne šialené grády a neuhýba, takže plný počet.... celý text

Čas mrtvých 1999, Jiří Kulhánek

Kulhánek opäť za päť, lebo je to zbesilý megazáhul kde sa deje všetko a nikto nevie prečo. Hrdinom je nejaký technoposilovačmi nadupaný motorkár Patejl a jeho spoločníci, štvorruký albín zvaný Hnusák pre ktorého je každý neger a ultravražedná babička Elvíra. Táto svojrázna úderka bojuje v budúcnosti ( kde žerú iba legendárne nechutné superjedlo Tatrgel ) s emzákmi, sú z nejakého dôvodu zradený a vyhostený späť časom, tam zasa zradený, prenasledovaný extra vypečenými mafiánskymi zombíkmi, kyberkentaurom, plechovým križiakom, efbíáj a vôbec všetkými. Prečo sa deje to čo sa deje a kto alebo čo sú všetci tí záporáci netušia hrdinovia, čitateľ ani divá srnka, ale furt sa to tam melie, strieľa, vybuchuje a porcuje, potom zasa skáče časom do 9 storočia a rube, seká mláti a porcuje. Proste intenzívny megaguláš ktorý ma absolútne bavil. A dokonca dôjde aj na veľkého švédskeho upíra. Jediné čoho sa trochu obávam sú prípadné odpovede na všetky tie položené otázky... celý text

Noční klub. Díl první 2002, Jiří Kulhánek

Najprv som si hovoril že toto je to najhoršie čo som zatiaľ od Kulhánka čítal. Stupídny spolok pomstiteľov čo vylieza z kanálov ako ninja korytnačky náhodne pri vražednej akcii narazí na zblúdilú japonku čo je zhodou okolností príslušníčka nejakého ultra bojového klanu, bez slov ju naverbujú a každému vrátane nej je jedno či mala predtým nejaký iný život. Proste znôška toho čomu Angličania hovoria bullshit. Lenže potom nastáva absolútny zvrat a ja s potešením zisťujem že ma Kulhajs totálne ofajčil a dobre vie čo robí. Zbytok knihy som zhltol ako Kraken pannu a z posledných síl dočítal o piatej ráno. Upirizácia hrdinu, muklovanie na pirátskej lodi faldovitej pani Dao a jej veselej posádky a nakoniec zbesilý útek, to všetko bola úplná paráda, hlavne ten únos lietadla a bábika plná kečupu. Pozitívne hodnotím aj nevyjasnené polonenávistné vzťahy hrdinu s Hanako a Denisou a konečne viac prekreslené charaktery ultranebezpečných záporákov. ... a dúfam že ich Tobiáš v ďalšom diely všetkých fakt brutálne zabije...!... celý text

Vládci strachu 1995, Jiří Kulhánek

Tentoraz upíri ako kladný hrdinovia plný lásky uprostred sveta plného magorov. Adolf našťastie nie je emo, ale upír Viking v čiernom plášti unikajúci lovcom ktorých trochu vylepšil beznohý alchymista. Takže veľa akcie, naháňačky, striekajúca krv, mŕtvoly sa váľajú kam až oko dohliadne a vystrelené vnútorností stekajú po stenách. Dobré bolo ako sa hrdina schovával medzi santusákmi a aj zachraňovanie socky s AIDS. Snáď len to kradnutie zbraní z vojenskej základne a výroba po zuby vyzbrojenej Tatrovky mi prišlo priblblé a záverečné zúčtovanie v sibírskej pevnosti trochu nedotiahnuté, hlavne čo sa týka Azzopardových Cenobitných "psov". Okrem akcie treba pochváliť aj zaujímavé nápady o samotnom upírstve.... celý text

Kat 2004, Martin Moudrý

Kulhánek už sa do cieľa nedokulhal a tak sa niekto Moudrý musel podujať dokončiť Cestu Krve. Plameňmi ošľahaný hrdina Maxmilián si zoženie dokonalú nožnú protézu, vyleští svoj inteligentný supertank a pustí sa do konečného súboja s hnusáckymi emzákmi. Milovníkom logiky a realizmu z toho vybuchnú hlavy, ale toto je proste explozívny brak kde jeden pomstychtivý pako z rozdvojenou osobnosťou nájde raketoplán, jeho šialený palubný počítač nahackuje celú galaxiu a spolu zlikvidujú dve bojujúce mimozemské rasy... a nakoniec len svojim ukrutným pohľadom zničí vesmírneho boha! To už bolo asi trochu moc, ale rozhodne to bola zbesilá jazda skrz stovky rozstrieľaných a roztrhaných zelenokrvných ufošmejdov. Pán Moudrý dokonca prekonáva Kulhánka v humore a hláškach ktorými je príbeh prešpikovaný, trebárs scéna kde sa Maxmilián prisadruje ku kobercu. Plný počet ale nedám, predsa len to bol značne prehnaný nezmysel s nesmrteľným supešťastlivým hrdinom, všemocným počítačom a tupými ufónmi.... celý text

Cynik 1997, Jiří Kulhánek

Po prečítaní Cynika je viac viditeľné že predchádzajúci Dobrák bolo dosť pubertálne dielko s jasne svietiacimi chybami. Pokračovanie je vo vyprávaní omnoho kompaktnejšie a doťahuje akčný brak na vyššiu úroveň. Pravda, Maxmilián a jeho supertank Saladin to na africkej misii schytávajú tak strašne že snáď tretina knihy bola vlastne detailným popisovaním všetkých zranení, popálenín a amputácií ( hrdina si musí odrezať nohu v členku a tanku zas ufiknúť kus kanónu ) ktoré obaja absolvujú. Došlo to až tak ďaleko že sa tank váľal opustený uprostred púšte v jame plnej šrotu a Maxmilián po wellness pobyte v plesnivej kadibúdke a nasadení mentálnej čelenky robil otroka hnusným posluhovačom emzákov. V tomto diely sa totiž až na dvoch náhodných upírov bojuje výhradne proti ľudským beštiám. Hrdina a jeho najlepší kovový priateľ na ôsmich kolesách sa každou ďalšou stránkou menia na stále väčšie trosky, ale to im nezabráni vziať plne vyzbrojenú nepriateľskú pevnosť útokom na rozheganom podvozku a drevenou protézou na plyne. Helter skelter scéna s africkým mega superkillerom a atómovým výbuchom bola vážne orgastická a následné sekerové besnenie prinieslo potrebnú satisfakciu. Zožral som tú knihu na jeden záťah a teraz už len uvidíme čo bude v treťom pirátskom pokračovaní, ktoré už nepísal kulhánek.... celý text

Dobrák 1996, Jiří Kulhánek

Po nejakých deviatich Zemeplochách to chcelo zmenu vzduchu a čo je osviežujúcejšie než tony hnijúcich mŕtvol v postapo svete. Jednoduchý dej, blesková apokalypsa, vystreknuté mozgy a lietajúce popolnice šľahajúce blesky. Takýto prístup má paradoxne tú nevýhodu že akonáhle sa hrdina niekde chvíľu zastaví aby si oddýchol od utekania a strieľania, čitateľ má okamžite pocit že sa začína nudiť. Maxmilián je najväčší šťastlivec na svete, čo je možno tým že je jeden z posledných a šťastie sa tak nemusí deliť medzi ďalšie miliardy ľudí. Všetky nepriateľské strely ho míňajú o milimetre, výbuchy mu vždy len spália vlasy a jeho najabsurdnejšie nápady sú stopercentne úspešné. Keď si spomenie že ktosi kdesi pracoval na fúznom pohone, ide do Nemecka a tam v bunkri ( dostane sa do neho lebo je náááááááhodou jeden z mála šťastlivcov zasvätených do tajomstva t-kľúčov. ) nájde megasuperhypernezničiteľnýneviditeľný tank v ktorom chýba už len stroj na pukance. A potom uvažuje že on sa nestal zombíkom lebo bol počas konca sveta v lese a dôjde k záveru že musí do afriky ( kde to v jeho svete vyzeralo ako po katastrofe už pred katastrofou ), lebo tam sú najväčšie lesy na svete ( okrem južnej ameriky ). Dobrá bola scéna s hromadami múch, pekný hnus, ale mohlo tam byť viac upírov, lebo zo zabíjania "obyčajných mrtvákov" sa po pár stovkách stáva rutina. Každopádne podľa záveru súdim že z dobráka sa stane cynik nie kvôli emzákom.... celý text

Erik 1996, Terry Pratchett

Niečo kvíliace sa snaží predrať na náš svet a je to Mrakoplaš ktorého nakoniec z podzemných rozmerov vyvolá krpatý démonológ Erik, mysliac si že je to démon čo mu splní tri želania. Mrakoplaš obvykle nevyčaruje ani prd, ale v tejto situácii stačí len lusknúť prstami a realita aj čas sa krútia ako úhor čo zožral starý jogurt. Takže sa tu skáče z miesta na miesto a žiadne želanie podľa pekelných pravidiel nevychádza tak ako si to želatel želá. Epizóda s krvilačnými Tezumáncami v džungli aj kvázi Trójska vojna bavili, najlepší vtip z knihy bolo umiestnenie dverí na Trójskom koni ktoré tak presne vystihovalo situáciu hrdinov. Technoblábolenie o stvorení sveta mi potom prišlo všelijaké len nie vtipné a finále v byrokratickom pekle v ktorom sú duše mučené nudou... nudné! To že Zemeplošská obdoba Sizifa musí pri tlačení balvanu do kopca počúvať ako mu pekelník číta predpisy nepovažujem za Pratchettových top 10 miliónov nápadov. Ale zamatová revolúcia v pekle bola celkom úsmevná. Dve tretiny bola zábava, tá posledná vcelku o ničom, tak dávam tri.... celý text

Stráže! Stráže! 1995, Terry Pratchett

Morporská nočná hliadka je banda stratených existencii ktorým velí alkoholik čo sa do služby prebúdza v jarku pri ceste. Nie len oni sú šokovaný keď medzi nich nastúpi šialený dvojmetrový kvázitrpaslík Karotka, posadnutý paragrafmi a schopný vymlátiť krčmu u Zašitého Bubnu aj s kamenným trolom. Ostatný nie sú z toho nadšenia nadšený, lebo pravidlo prežitia až dosiaľ znelo - "nebež moc rýchlo, mohol by si podozrivého dobehnúť". Keď sa ale kultistom vymkne spod kontroly vyčarovaný drak, vyhlási sa kráľom a požaduje panny za obeť/obed, pár oplieskaných šialencov sa bude hodiť. Zatiaľ najlepšie vygradovaný zemeplošský príbeh, ktorý skrz vtipy a absurdnosti naozaj niekam smeruje, aj keď sa Elánius s tým svojim alkoholizmom popasuje až moc rýchlo, akoby mal v sebe prepínač alkáč/drsoň. To finále s hliadkou na streche, šancou jedna k milónu a nadzvukovým dráčikom poháňaným turboprdmi ma epicky rozsekalo a donútilo dať aj tú poslednú hviezdu. Plus orangutan s odznakom, lord Vetinari ktorému slúžia ešte aj potkany a terč na šípky ako odmena za záchranu mesta. Táto parta má sakra potenciál.... celý text

Temné slnko 2001, Philip José Farmer

Džungľové postapo dobrodružstvo kde chlapík Deyv podniká výpravu s cieľom nájsť si ženu z iného kmeňa, lebo v tom vlastnom nie je žiadna kompatibilná s jeho dušovajcom, čo je zvláštny spirituálny amulet bez ktorého sa vraj nedá žiť. Keď mu nejaký vysušený chmanták po ceste dušovajce ukradne začne sa urputné prenasledovanie zlodeja, v ktorom je na nezaplatenie pomoc zeleninového tvora zvaného Sloosh, ktorý vo vzduchu vidí stopy všetkého čo sa kde a kam pohlo. No a tak hrdinovia behajú a s kdečím bojujú, po ceste obdivujú bizarné trosky starého sveta a rozširujú partiu o nemenej bizarných členov vrátane obludy zo strašidelného zámku a balvanu živiaceho sa uránom. A po prečítaní Farmerovho životopisu som pochopil prečo sa jeho hrdinovia cestou neustále učia stále ďalšie cudzie jazyky lusknutím prstu. Rýchle odsýpajúce dobrodružstvo s fatalisticky interdimenzionálnym finále.... celý text