parvitas
přečtené 553
Všetko smutné je nepravdivé
2022,
Daniel Nayeri
Príbeh, ktorý vytvára zo svojich spomienok iránsky chlapec Chusrau/Daniel je košatý a bohatý ako rozprávky Tisíc a jednej noci. Stojí o pozornosť spolužiakov, ale hlavne si potrebuje v cudzom svete uchovať to, čo ho vytváralo... jeho rodina, vlasť, z ktorej museli utiecť a aj čo všetko ostalo tam.Je to rozprávanie o drahokamoch votkaných do kobercov, o jedle a vôňach, o obetovaní a láske, ale aj o krvi, slzách a hovienkach. Jeden príbeh sa norí do toho predchádzajúceho a rastie, prelína sa s nasledujúcim. Cítite vôňu jazmínu a chuť šafranu, objatie svojho babu a máte pri sebe nezastaviteľnú mamu, ktorá varí najlepšie jedlá. Ak je to smutné, je to pravdivé. Rovnako ako šikana, predsudky, rasizmus, násilie a ponižovanie. A nad tým všetkým láskavosť, malé zázraky a sila ísť ďalej. Kniha si vyžaduje pozornosť a vy ju tomu chlapcovi venujte. Stojí za to. (Aj keď za mňa by tie hovienkové časti mohli byť vynechané, no ak to beriete so všetkým, nedá sa hovoriť len o pekných veciach...)... celý text
Poslední rozbřesk
2021,
Andrew Hunter Murray
Zaujímavá myšlienka. Veľmi sa mi páči, keď je čitateľ hodený do sveta a až postupne zisťuje, čo sa stalo, ako to celé funguje a prečo. Oceánologička Ellen dostane od svojho zomierajúceho bývalého profesora z výšky odkaz a postupne sa snaží prísť na to, čo jej to vlastne chcel povedať, ale nestihol. Dystópia sa odohráva v neďalekej budúcnosti, kedy sa Zem prestala otáčať a na život ostalo len málo miest, zhodou náhod je to Británii a zvyšok sveta je teda v absolútnej zime, alebo v spaľujúcej horúčave. Hlad, smrť, nútené práce... ale to všetko zistíte vo flashbackoch. Patranie plynie vlastne vcelku pomaly, pretože Ellen veľa možností nemá. Autorova prvotina má síce pár nelogickostí typu ako sa v absolútnej diktatúre dokáže pár ľudí spojiť, ukryť a vypustiť družicu, alebo že by už Mesiac nemal mať vplyv na Zem, alebo že oceány už nie sú až významným zdrojom potravy ostrovného štátu, že vedcov je z toho odboru málo... atď. Ale aj tak si udržala moju pozornosť a ak bude sfilmovaná, pozriem si to.... celý text
Med v hlavě, marmeláda v srdci
2020,
Hilly Martinek
Láskavá a zároveň dojímavá kniha o vzťahu vnučky a dedka. On trpí Alzhaimerovou chorobou, ktorá spôsobuje, že má ,,med v hlave", zabúda veci, pletie si súvislosti, ale ona presne vie, čo potrebuje. Starostlivosť a láskavosť rodiny, pocit byť potrebný a dôležitý, aj keď príde deň, keď nebude vedieť, kto sú všetci okolo neho. Výlet do Benátok, na miesto, ktoré bolo pre deduška dôležité, je jednou z posledných vecí, ktoré podnikli spolu. Obaja cítili tú ,,marmeládu v srdci" - pocit, že niekoho veľmi silno milujú. V knihe sa prelína súčasnosť s minulosťou, kedy si na základe denníkových zápiskov hlavná hrdinka spomína na svoje 11-ročné ja a deduška, v dospelosti si zopakuje cestu do Benátok a zároveň sa tak vyrovnáva so svojimi problémami (syn - z jeho správania som mala pocit nejakej poruchy, manžel - rozídu sa?, chorý otec - zabúdanie - bude ako starký?). Ale asi nebudem patriť medzi zástupy nadšených obdivovateľov tejto knihy... Miestami mi vadil naivný pohľad mladej na všetko ,,vtipné", čo starký spravil (mám práve takto staré deti a som si istá, že by reagovali viac realisticky, aj čo sa týka toho výletu, kde jej rodičia takmer zošediveli od strachu) a zároveň jej spomienkový optimizmus. Forma písania je však tak jednoduchá, že to žiaden lekvár nenahradí... Ale zase na druhej strane ide o reálnu skúsenosť autorky, takže ostávam na hodnotení 3*.... celý text
Obchodník s hudbou
2019,
Rachel Joyce
Od autorky som čítala Neuveriteľná púť Harolda Frya, ale v podstate to bola kniha typu ,,prečítam-zabudnem". Obchodník s hudbou taký nie je. Zamilovala som si ho. Síce je príbeh pomaly rozvíjajúci sa, pokojne plynie, ale rozosmutnil ma tak, že som ho nedočítala v kaviarni, ale až doma, aby som si mohla aj poplakať. Púšťala som si všetky (áno, úplne všetky) piesne tak, ako boli spomínané a ako podmaz to bolo neuveriteľne silné. Nie, nemám gramofón a áno, použila som Spotify, tak nech sa na mňa prosím, Frank, nehnevá, iné k dispozícii nemám. Je to príbeh o priateľstve, o láske a hlavne o smútku. Oslava lásky prostredníctvom hudby. Ako sa niekto vie vyjadriť slovami, Frank to robí prostredníctvom muziky. Vie presne, akú skladbu dotyčný človek potrebuje, čo ho vylieči, poteší a posunie ďalej. Niekedy je to mimo komfortnej zóny, ale ak by sa držal len toho, čo pozná, bol by ochudobnený o toľkú krásu... Frankov príbeh je zasadený do Londýna 80-tych rokov, kde má svoj obchodík s LP platňami. Vtedy začali CD-čka vytláčať postupne vinylové platne, veľa obchodníkov sa prispôsobilo, ale on nie. Lebo LP miloval najviac na svete. Ten rituál s vytiahnutím dosky z obalu, sfúknutie prachu, opatrné vloženie ihlu do drážky a potom aj obrátenie na druhú stranu. Na gramofóne som počúvala hlavne rozprávky, hudbu už menej... ale pamätám si ten pocit pri prehrávaní... aj ako poslucháč som musela byť aktívna... tu preskakovala drážka, kvôli škrabancu, tam bolo počuť zapraskanie, a keď som chcela niektorú pasáž znovu, musela som odhadnúť, kde to asi bolo. :) Ak mi niekoho Frank pripomínal, tak je to postava z knihy Levanduľová izba - Jean Perdu - on liečil dušu knihami. Záver je možno až prehnane romantický, ale mať okolo seba ľudí a veci, čo nás robia šťastnými, je to, čo chceme. A áno, zvyšok večera som si prehrávala na youtube asi všetky možné flash mob-y.... celý text
Svět v bouři
2022,
Kristýna Sněgoňová
Na tretí diel som neuveriteľne tešila, že konečne sa dozviem viac o Céčkach a Béčkach a všetko sa (snáď) vyrieši. Plynulo sa nadviazalo na predchádzajúce časti, objavilo sa nové prostredie a ďalšie sympatické postavy. Poučená predchádzajúcimi knihami som si už k nim nevytvárala vzťah, len čakala na ich bolestivý koniec. Tentoraz sa dej presunul na povrch (a neskôr na chvíľu aj pod povrch). (Pozn. asi si znovu prečítam trilógiu Silo, tam to bolo tiež zaujímavé). Island je super, fakt idylické miesto a oproti barbarskej osade, na ktorú narazili hrdinovia pri putovaní tam, kde vedú všetky cesty, (btw, do tej osady sa museli napchať asi všetky typicky klišoidné postapo predstavy, alebo teda už mám podobné veci načítané, tak som darmo hovorila, bacha, ľudia, to je pasca), to bolo až k neuvereniu. Áno, stále je to lepšie ako Metro, pretože autorka píše knihy bez tých ideologických blábolov, je to čistá akcia a adrenalín a ja som si jazdu užívala, aj keď mi tam logicky nesedelo pár vecí. Je mi aj trochu ľúto, že to rýchlo skončilo... a teda mi záverečná misia pripadala dosť neuveriteľne. Ale bože, tak som im držala palce!!! Tie otázky typu: To akože vyše sto rokov sa ľudia nesnažili o niečo podobné? Nechcelo sa mi veriť, že sa len sa zabednili v mestách na pilieroch a ostali tak... - som zatlačila do úzadia a nechala sa unášať príbehom. A úprimne, na konci by som aj slzu vyronila, keby som si teda postavy pustila k srdcu. Nemala som však pocit, že by tento "medzinárodný" tím svojimi schopnosťami zmenil niečo. Mohli tam byť vojaci/pašeráci/údržbári/stopári namiesto vikinských bojovníkov.. proste zameniteľné osoby, ktoré sa len potrebovali naučiť, čo majú robiť a nezomrieť. Zhrniem to však...V každej časti ma bavilo niečo iné; izolované mestá v oblakoch pre privilegovaných a expedície na povrch, tajomné útoky, komunita, stratené deti a brána niekam inam... v tomto mi tretí diel ostane v pamäti len ako big-bada-boom a že cesta krížom cez Európu je akoby mžikom. Spravte však z toho hru na xbox, pc, lebo je to adrenalínovo a trošku aj príbehovo podobné ako Half Life, budem prvá, čo bude závisláčiť.... celý text
Hodiny chémie
2023,
Bonnie Garmus
Moja narodeninová a sadla mi úplne perfektne. Má v sebe zmiešané viaceré témy, napriek tomu spolu reagujú veľmi dobre. Oceňujem autorkinu satiru a ironický humor, pretože vyvažujú ťažké a bolestivé rodinné tragédie, či násilie. Ťažko uveriť, že diskriminácia žien a neodpustiteľná šikana bola pred 60-timi rokmi taká bežná. Je možné, že v niektorých odvetviach prekvitá tento spôsob nazerania na ženy dodnes. Hlavná hrdina je vedkyňa a vie to tom, že presadiť sa v akademickom mužskom svete je náročné. Jej názory sa berú v tej dobe ako niečo radikálne, ale je mi absolútne sympatická, že zo svojich nárokov nepoľavuje. Nad všetkou tou nespravodlivosťou som len škrípala zubami, ale Elizabeth sa vynašla. Dievčatá, noste ostré ceruzky v drdole! Romantika je hlavne v prvej polovici príbehu, neskôr príde realita... a tá pozostáva nielen zo straty zamestnania, z výciku psa a výchovy nadaného dieťaťa, ale aj z riešenia problémov slobodnej matky. Účinkovanie v televíznom programe o varení malo byť šablónovitým vyplnením času pre gazdinky, ale Elizabeth to poňala tak trochu po svojom a vedecky; chemické procesy aplikovala na prípravu jedál a na život všeobecne. (Mne tento prístup nie je neznámy, moja mamina je tiež vyštudovaná chemička a zvykla písať na recepty a nákupné zoznamy chemické skratky. :) Viac chémie do života!) Ženám zároveň vnukla myšlienku, že si môžu plniť svoje sny kedykoľvek, študovať alebo aj veslovať. Asi najmilšie časti knihy boli písané z pohľadu psa Šesť tridsať. A Mad je ako moje dieťa, jej chuť učiť sa nové veci mám v jemnejšom odtieni aj doma. Ja som si čítanie užívala až ten prekombinovaný záver, tam som prižmúrila obe oči, no Elizabeth a Mad si ho zaslúžili. Nech už Hodiny chémie budete brať ako spoločenský román s feministickými prvkami, retro knihu o sterotypoch a ich búraní, alebo prekombinovanú rozprávku, užite si čítanie. 100% odporúčam!... celý text
Poslední absolvent
2022,
Naomi Novik
CH! MÔJ! BOŽE! Toto nemohlo takto skončiť, nemohlo!!! Takže, ukľudním sa... a zase sa mi to vráti! Tá posledná veta, ktorá mi rozbije srdce... Čo tomu predchádzalo? Nech to pôsobí akokoľvek divne, El má priateľov a prekvapivo, môže sa na nich spoľahnúť. Držia sa jej aj napriek jej pokusom udržať si ich od tela, majú ju radi a rešpektujú ju a občas aj nezištne pomôžu. Lebo to kamaráti robia. Pomáhajú si. A aj ona, predurčená na zničenie sveta, zachraňuje životy nových študentov. Udržať nažive toľko detí je však neskutočná drina... Stále je tu množstvo malov, príšer a démonov, ktorí útočia na kohokoľvek, popritom sa treba venovať aj učeniu a nie je ho ľahké. Ak neuspeješ na skúškach, škola ti to dá vyžrať. Neustále byť v strehu je na tínejdžerov veľa a vôbec nečudujem, že to už nechcú prežívať zas a znovu... A navyše je tu drsná taktika školy, ktorá tiež vyzerá, že študentov zabíja... Chcela som knihu pôvodne hodnotiť o hviezdičku menej, lebo príbeh sa spočiatku vlečie (aj napriek kvantu akcií). Jednoducho, hlavná hrdinka nie je milá a nesnaží sa zapôsobiť. Jej postrehy sú však vtipné a postupne som si ju obľúbila. Čo sa týka školy samotnej, blížia sa záverečné skúšky a začne črtať plán a odvtedy ma príbeh vtiahol do deja tak, že som ani nedýchala. Romantická línia je taká, že... som si hovorila, no dobre, keď musí byť, nech je na 100% gýčová. A na pozadí vraždiaceho prostredia bola dokonalá. :)... celý text
Jedna spomienka Flory Banksovej
2017,
Emily Barr
Flora má amnéziu (získala ju po operácii nádoru) a pamätá si vždy len posledných pár hodín. No na prvý bozk nezabudla a aj preto sa rozhodne toho chlapca nájsť. V Arktíde. Kniha mi veľmi pripomínala Vo svete Ginny Moonovej, ale nie dejom, skôr atmosférou. Byť takmer dospelou, no nepamätať si posledných 7 rokov a vyrovnať sa s tým len vďaka poznámkam popísaných na ruke, na lepiacich papierikoch, v zošite, či v mobile, to chce riadnu odvahu. Bavilo ma to, ale zároveň som cítila aj hrozné obavy o toto žieňa, stratené, zmätené, zabúdajúce, no napriek všetkému sa nevzdáva a dospieva. Rodičia ju večne nemôžu strážiť a ona dokáže fungovať aj mimo domu...... celý text
Má věčná Q
2012,
Evan Mandery
2,5 hviezdičky, viac nie, ale hodila sa mi do výzvy 2023 na databazeknih.cz - nešťastná láska. Zamilovanosť do úžasnej Q sa tiahne celým románom, takisto aj absurdné hľadanie šťastia na základe rád, ktoré dostáva rozprávač od svojich budúcich JA z budúcnosti a celé je to o nezmyselnosti riadenia svojho života, podľa návrhov niekoho iného. Okrem pár vtipných momentov, ktoré práve cestovanie v čase prináša, je kniha plná vaty o hlavnej postave a jeho románoch a nejakých pár ďalších odbočkách (o Freudovi a úhoroch, o počítačoch, čo píšu umelecké texty - vlastne, moment, spomína sa tam rok 2023 a umelá inteligencia ChatGPT v súčasnosti vie písať aj texty, ktoré sú ako priemerné stredoškolské práce :) - takže je kniha, ktorá predbehla svoju dobu a dvíham jej hodnotenie. :)... celý text
Klára a slnko
2022,
Kazuo Ishiguro
Môj 4. vianočný knižný darček, ktorý som si šetrila veľmi dlho. A aj keď som ju rýchlo prečítala (za necelý deň), čoraz dlhšie nad prečítaným premýšľam. Čo robí ľudí ľuďmi? Ako zmapovať ľudskosť, empatiu, či schopnoť pochopiť emócie? Či sa aj robot vyrovná človeku, alebo ho v niečom prekoná? Ako by som zareagovala ja ako mama, a čo všetko by som obetovala pre dieťa? Klára je mimoriadne vnímavý android, dôkladne pozoruje okolie a analyzuje ho do najmenších podrobností, kým čaká v obchode, pokiaľ si ju niekto vyberie ako spoločníčku dospievajúcemu dieťaťu. Tomu bude potom nablízku ako najbližší priateľ, umelý priateľ, skrátene UP. Jej postrehy sú plné detailov, vidí priestor rozdelený do štvorcov a tieto jednotlivé časti si spája do celistvého obrazu. Tak isto spracúva rozhovory, zachytí aj jemné nuansy v emóciách svojho dieťaťa a jeho okolia, a potom triedi spomienky a rozhoduje sa podľa nich. Jej neskutočná čírosť, obetavosť a miestami až detská naivita je dojímavá. Zamilovala som si ju a veľmi som jej držala palce pri plnení jej sna. Tento autor mi dokázal opísané situácie vryť do srdca. Keby som ho stretla, ráčila by som popriať, nech mu Slnko dopraje mimoriadnu láskavosť, lebo si to zaslúži. A aj keď samotné tempo príbehu je pomalšie, užila som si každú jednu stranu, každý jeden lúč slnka, každý krok a poznanie rodiny mladej Josie, a jej kamaráta a hlavne Kláru. Jej účel, poslanie a sen. Citlivo opisuje aj jej koniec, ktorým dotvára celý príbeh... Ak by som mala odporučiť niečo podobné, tak siahnite po knižných poviedkových antológiách, napr. Roboti a androidi, Já, robot, skrátka zbierky, kde sú rôznorodé sf poviedky od Aldissa, Asimova, Silverberga, Lema, a pod.. Tiež mi pár myšlienok trochu pripomenulo aj filmy Príbeh hračiek (Toy story), alebo A.I. Artificial Intelligence.... celý text
Hviezdna brána
2022,
Ingvild Hedemann Rishøi
Predvianočná, ale veľmi smutná. O rodine, kde sa otec nedokáže postarať o vlastné deti. Kde sa musia ony samé postarať o seba navzájom. Predaj vianočných stromčekov by mala byť jeho práca, ale nedokázal si ju udržať. A tak sa jej ujme staršia dcéram pred školou a po škole. Mladšia tiež vypomáha, kým môže. Mi to trhalo srdce... P.S. Hviezdna brána nie je odkaz na rovnomenný seriál. Je to názov baru, kam oco chodí chlastať. Jj, nadnesený a poetický názov prízemného,ulepeného brlohu, krčmy, kde prepíja svoj biedny plat, (ak vôbec má plácu za prácu, lebo si ju nikdy nadlho nedokáže udržať) zatiaľ čo jeho dcéry hladujú a mrznú... P.P.S. Ale je tu odkaz na Andersenove Dievčatko so zápalkami, čo je asi najsmutnejšií vianočný príbeh vôbec... P.P.P.S. Kreslila ilustráciu z obálky umelá inteligencia? Pôsobí tak na mňa...... celý text
Končí sa to nami
2022,
Colleen Hoover
Nejdem dávať 1*, lebo nakoniec som knihu dočítala a som šťastná-prešťastná, že som ju nekúpila nikomu pod stromček, ale mám ju len požičanú. Asi to celé označím ako - bolo to ok. V skratke, taká evitovka. Ja skrátka nemám rada knihy o vzťahoch. Takto, téma násilia v rodine je veľmi ťažká, vôbec sa autorke nečudujem, že bola emocionálne vyžmýkaná a dala do príbehu veľa zo svojho života. Ale asi som trochu cynik, lebo toto citové vyznanie na mňa nepôsobí, no rozumiem, že sa z toho potrebovala vypísať. Hlavná hrdinka prežíva ťažké obdobie, po otcovom pohrebe sedí na streche vysokého baráku a rozmýšľa o smrti. (A trochu aj o svojej pohrebnej reči, keď otcovi nedokázala pripísať ani jednu pozitívnu vlastnosť.) Chlapík, ktorý sa na streche náhodou objaví, fajčí jointa, je neurochirurg a povie, že ju vlastne len chce ošukať. Nie, neospravedlňujem sa za tento slovník, on to zopakuje 2x a nahlas. Dievčine sa napriek tomu trochu aj páči, ale nepodľahne mu ihneď. Až po niekoľkých mesiacoch, keď sa náhodou stretnú znovu, on ju ešte trochu stalkuje a obháňa, až sa nakoniec po cca polročnej známosti zoberú. A keď ju udrie, ona mu chce odpustiť, lebo ho miluje... Žiarlivec jej dokonca vyčíta dávnu pubertálnu prvú lásku, ale aj to, že má od neho magnetku, telefónne číslo a tetovanie, písala si o ňom v denníku. A svoje neovládateľné násilné správanie odvodzuje napr. aj od toho, že omylom v detstve zastrelil svojho brata. (Wtf!?) Neberiem to ako spoiler, lebo chlapík sa už na prvých stránkach sa o podobnom prípade zmieňuje a zdalo sa mi to akosi veľmi zdôraznené. Toto je to, nad čím sa mám rozplývať? Prečo so mnou nerobí nič pohľad na tohto charizmatického bohatého neurochirurga zameraného na kariéru, ktorý podľahne láske, aj keď do svojich cca 30 rokov mal len jednonočné známosti? Až tak vášnivo, že svoju milovanú sotí, zbije do bezvedomia a takmer znásilní? A ostane bez trestu? A na druhej strane, je tu jej prvá (tínedžerská) láska. Chalan, ktorý stratil domov a ona ho vtedy pred rokmi zachránila... no jej oco ho takmer prizabil. (Niet nad toxické vzťahy v rodine, že?) A odvtedy sa nevideli. Náhoda je sviňa, stretnutie po rokoch rozvíri spomienky. Tento však dostane samostanú knihu a šancu mať s hlavnou hrdinkou vzťah. (Hm, to bude ten druhý diel série asi.) A keďže novinkám nie je koniec, je tu ešte jej neočakávané tehotenstvo. Asi týmto nikoho neodradím, kto autorku miluje, tak ju bude aj naďalej. Tiež sa tu dočká aj pár šteklivých jemne erotických scén (radšej to čítať od 16+), aj pár vtipných prekáračiek (zlatá kolegyňa/švagriná a švagor), budú aj nejaké tie kvety a krv. Čítalo sa to v podstate ľahko a rýchlo, bolo to klišoidné a predvídateľné.... celý text
Listopád
2022,
Alena Mornštajnová
Alternatívny historický román o tom, ako by to mohlo vyzerať, keby Nežná revolúcia v novembri 1989 bola potlačená a socializmus by pokračoval a ukázal neľudskú tvár. Niekto knihe vyčítal ploché postavy. Áno, je ich tu len pár, no ale hlboké ponory do ich duší nenájdeme. Možno na to nie je priestor, ale na vykreslenie situácie stačia. Doba, kedy hovoriť jedno a myslieť si iné, znamenalo žit v neustálom strehu a strachu, občan sa musel zbaviť individuality a podrobiť straníckej hierarchii, služba štátu bola nad všetko. Neustála kontrola - od rodiny, susedov, spolupracovníkov, veď kto neudával, nemal výhody... A tie sa hodili pri postupe v zamestnaní, žiadosti o byt, auto, či dovolenku a na vycestovanie, či umiestnení na školu, u detí sa dohliadalo sa na triedny pôvod rodiny, ich väzby na západ, snaha utiecť, atď., veď na každého sa niečo nájde. Totalitné zriadenie pripomína podobné režimy ako boli vo fašistickom Nemecku, Sovietskom Zväze, alebo Severnej Kórei a podobne; zatýkanie, udávanie, väzenie, prevýchova osirelých detí v duchu poplatnej doby je asi všade rovnaké. Niektoré časti boli tak reálne... Kto si pamätá to pracné oškrabávanie tapiet z panelu, prilepených neskutočne odolným lepidlom, paneláky s blatovými chodníkmi okolo, stavebným odpadom, betónmi a roxormi namiesto preliezok, lebo sa muselo stavať a bývať, no úprava okolia bola až na koniec, tvorba násteniek, tie nekonečné rady a čakanie... mňa tá doba len okrajovo minula, ako dieťa som vnímala len časť, ale tiež som bola súčasťou (iskry a pionieri, spartakiáda, atď.), ale spomienkový optimizmus nezdieľam. O knihe sa dá dlho rozprávať a polemizovať, či je to spracovanie dôkladné, alebo by to chcelo hlbšie analýzy. Popisuje cca 30 rokov a týka sa viacerých rodín, takže má tendenciu byť kronikou osudov na malom priestore a možno niečo pôsobí nedotiahnuto, miestami je to ale ubíjajúce, šedivé, že mi to stačilo aj v tejto podobe. A hlavne si treba uvedomiť, že pred '89 by takáto kniha nevyšla a o slobode ako ju poznáme dnes, by sme len snívali.... celý text
Špetka věčnosti
2019,
Fred Vargas (p)
Tretia vianočno-darčeková kniha je krimi román od mojej obľúbenej autorky. Darček od môjho Knižiška sa mi perfektne trafil do nálady. A keďže vyšla vo vydavatelstve Argo, kašlem už na zbieranie kníh v rovnakej edícii, lebo sa mi to nepodarilo doteraz a v slovenčine už asi ani nevyjde. Komisár Adamsberg je stále úžasný (a navyše sa stal otcom, jeho večerné uspávanie syna je naozaj svojské), po zotavení z predchádzajúceho prípadu riadi veľký tím a toleruje aj zvláštnosti každého zo svojich ľudí. Autorka spojila zdanlivo nespojiteľné; duchovia, vraždy dvoch pouličných predavačov, vykrádanie hrobov, ale aj zmasakrovaných jeleňov. Miestne postavy v každej oblasti majú svoj štýl rozprávania sa s cudzincami, no komisára prijmú ako jedného zo svojich. Jednotlivé činy ako malé i veľké kamienky smerujú zdanlivo rozličnými smermi, (ako pri stavbe steny vo vzore rybej kosti), no nakoniec zapadnú do seba a vyplnia aj medzery v prípade. Za mňa, úplne skvelé čítanie, zbožnujem jej štýl, keď autorka náročky čitateľov zavádza, no my si uz svojho hlavného hrdinu poznáme a nedáme sa... a nakoniec som aj odhalila vraha.... celý text
Krámek se starožitnostmi
2021,
Paula Brackston
Prelínanie minulosti a prítomnosti bolo konečne na môj vkus dokonalé a úplné. Hlavná hrdinka vie vycítiť z predmetov, ktoré sa predávajú v maminom obchode so starožitnosťami, ozveny ich pôvodných majiteľov. Vďaka tomu vie predmet zaradiť do historického obdobia, ozrejmiť jeho funkciu a vycítiť, čo sa s ním stalo (a aj s majiteľom). Akurát, že teraz sa jej dostane do rúk mimoriadne silný predmet, ku ktorému ju ťahá akási neviditeľná sila. Matka, ktorá chce zachrániť život dieťaťa je mimoriadne presvedčivá a hlavnú hrdinku vydiera. Aj chce pomôcť, aj musí (aby ochránila vlastnú mamu) a zároveň vôbec nemá na výber - je vtiahnutá do minulosti. Doslova. Naučiť sa tam žiť, aby nevzbudila podozrenie, hlavne aby ju nezavreli sa ako čarodejnicu. A taktiež musí vyriešiť záhadu a oslobodiť mladé dievča. Oddýchla som si pri tomto tajomnom príbehu, nechala som sa ním viesť a len mi bolo ľúto, že som ho prečítala tak rýchlo... Chcem pokračovanie! Odporúčam napr. fanúšikom série Príbeh čarodejnice (Deborah Harkness), alebo seriálu Stratené duše. Knihu som mala vypožičanú z databázy Bookport cez našu knižnicu.... celý text