michael4483
přečtené 82
Hostina u Trimalchiona
1959,
Gaius Titus Petronius
Je to nesmierna škoda, že sa nám z tak veľkého a významného diela, ako je Petroniov Satirikon, zachoval ako úplný jediný väčší fragment, a to práve kapitola venovaná Hostine u Trimalchiona. I na nej však možno badať, čo je na Petroniovom rozsiahlom diele to najprelomovejšie a najstrhujúcejšie; čo robí jeho texty tak zaujímavými, zábavnými a poučnými aj o mnoho storočí neskôr. Petronius totiž necháva postavy, v tomto prípade ľudskú zberbu v podobe zbohatlíkov "prepustencov", ktorí sa neštítia ničoho a oddávajú sa bujarému veseliu a radovánkam, hovoriť o sebe svojim vlastným, vulgárnym a oplzlým jazykom. Závisť, túžba po moci a peniazoch, to sú motivácie, ktoré menia a ovplyvňujú spoločnosť, výstižné postihnutú v obrazoch Trimalchionových spolustolovníkov. 100%... celý text
Rozlúčka nadlho
1967,
Raymond Chandler
"Z času na čas sa niektorý zle informovaný politik pokúsil vo voľbách získať Petersenovu funkciu a vymyslel si na neho prezývku ako Vlastnoručne vytesaný profil alebo Samoúdená šunka, ale nijako mu to nepomohlo a bolo nanič. Šerifa Petersona zvolili nanovo ako živý doklad skutočnosti, že v Amerike môžete až do smrti zastávať významnú verejnú funkciu, hoci na to nemáte inú kvalifikáciu, iba súmerný nos, fotogenickú tvár a zatvorené ústa. Ak pri tom ešte vyzeráte dobre aj na koni, ste neporaziteľný." Ťažký denný chlebíček súkromného detektíva nie je sústo pre každého. Ak máte šťastie, najmú vás v jednoduchej záležitosti so slušným honorárom. Ak šťastie nemáte, dostanete miesto balíku peňazí poriadnu nakladačku alebo skončíte vo väzení - a stále môžete byť radi, že vás smrť obchádza oblúkom. Najčastejšie sa však neudeje nič, čo by stálo za pozornosť a vy strávite pol dňa v posteli, zvyšok pozorovaním dievčat slniacich sa pri súkromných bazénoch a ich priopitých žiarlivých manželoch, ktorí sa nevedia dočkať chvíle, až niekomu vrazia jednu medzi oči. Zriedka sa však objaví prípad, ktorý sa skončí tak rýchlo, ako sa začal, no vám bude vŕtať v hlave ešte veľmi dlhú dobu... Neskoré Chandlerovo tvorivé obdobie považujem za vrcholné, keďže dalo vzniknúť v rámci jeho bibliografie tak nevšednému a unikátnemu románu, ako je The Long Goodbye (alebo ako si ho zo sémantických dôvodov prekladám, Dlhé zbohom). Práve tu sa viac než kedykoľvek predtým prejavuje ako majster slova a kompozície. Phillip Marlowe už neoplýva tak uštipačným naostreným humorom, no v dialógoch i opisoch stále prevláda kritická irónia. Jeho svet je plný pokrútených postavičiek s morálnym defektom, ktoré vo vnútri nikdy nie sú tým, čím sa javia na povrchu. Štvaní falošní vojnoví hrdinovia, dekadentná smotánka, deprimovaní spisovatelia a psychicky nevyrovnané ženy sú tu na dennom poriadku práve tak ako skorumpovaná polícia a vystatovační gangstri. On sám je arogantným obrancom spravodlivosti, ktorý nie vždy pracuje v rukavičkách a vie, kedy treba zatrúbiť na ústup. Pre Dlhé zbohom je príznačná nielen nejednoznačnosť postáv, ale aj zápletky samotnej. Marlowe tentoraz nerieši jediný prípad, ktorý sa neustále komplikuje až do všeodhalujúceho finále. Drsná škola americkej detektívky vo všeobecnosti rezignuje na rafinované prevedenie zločinu, no vnútorná kompozícia Dlhého zbohom zachádza ešte ďalej, keď rezignuje i na ucelený príbeh a využíva košatosť románovej kostry na rozbiehanie premyslených podzápletiek. Marlowe flegmaticky prijíma fakt, že je len ťahaný okolnosťami a miesto toho, aby sústredene pátral, fakty sa v skutočnosti akoby len mimovoľne vynárajú okolo neho a skladajú do komplexného obrázka série nešťastných udalostí, za ktorým sa skrýva omnoho viac. Pritom nie je román rozorvaný, len pracuje s distribúciou informácií čitateľovi obozretnejšie, než je zvykom. Občas sa preto zdá, že je nemá spád. Dlhé zbohom je skutočne behom na dlhú trať, ktorý si však drží vysoko nastavenú latku harmonickým pomerom zaujímavých nečiernobielych postáv, voľne plynúcich úderných momentov a brilantných dialógov. Prečo vravím Dlhé zbohom, a nie Rozlúčka nadlho? Nielen preto, že mi tento preklad príde presnejší, ale aj významovo výstižnejší. Príznačné totiž je, že Marlowe dáva svoje zbohom dlho, opakovane, a s istou postavou až do poslednej stránky. Až dovtedy však nie je jasné, komu je ono zbohom určené, a to podtrhuje ambivalentnosť celého románu. Pri čítaní som si hovoril, že ma už Raymond Chandler nedokáže nadchnúť. A predsa, opak bol pravdou a nový, neopozeraný koncept tak jednoduchého, a predsa tak prefíkaného The Long Goodbye, ktorý mi svojim neprikrášleným zobrazením jednej etapy zo života legendárneho detektíva vyrazil dych, je opäť čosi úžasné a nevídané. 100%... celý text
Obrana Sokratova
1929,
Platón
O historickom, spoločensko-reflexívnom i literárnom význame Platónovho rečníckeho textu nemožno pochybovať, no omnoho dôležitejším faktom je jeho čitateľnosť a záživnosť. Dynamický prehovor, štylizovaný do podoby troch rečníckych výstupov (proti žalobcom, proti žalobe a proti rozsudku) ponúka i dnešnému človeku mnohé. Sprostredkováva nielen Platónov pohľad na svojho učiteľa Sókrata, no dôsledne predvádza chýrne umenie rečníka, vo svojej dobe vysoko cenené a získavajúce veľkú vážnosť tým, ktorí ho ovládajú. Zvláštnosťou textu je, že i keď sa Platón vo svojej reči transformuje v Sókrata, isté body jeho pomyselných výstupov prináležia osobným názorom a myšlienkam Platóna, nie Sókrata (napríklad pasáž venovaná trestu, aký by sám sebe uložil). Druhou špecifickou vlastnosťou je, že vo všetkých troch "aktoch", či lepšie prejavoch fiktívne vystupuje Sókrates voči hypotetickému vývoju debaty na súde ešte pred tým, než k nej vôbec dochádza. Tým sa Platónova Obrana Sókrata líši od ďalších podobných textov filozofov a historikov, ktoré neraz uvádzajú presné záznamy súdneho pojednávania (ako by sme to dnes označili), a stavia ju to do svetla a výšin autorského pojatia. Je teda na mieste povedať, že ten, kto má možnosť prečítať si Platónovu vznešenú obhajobu ducha a mysle, má pred sebou skutočne unikátne a jedinečné dielo, ktoré len ťažko hľadá dôstojnú konkurenciu. 100%... celý text
Zápisník smrti 11
2014,
Tsugumi Ohba
I keď si celá rada Zápisníku smrti drží určitú konštantnú úroveň, z posledných dielov je už cítiť nielen vyčerpanosť prvotne originálneho a atraktívneho námetu, ale aj prekombinovanosť a miernu bezradnosť. Napriek tomu ide stále o nadmieru zábavné čítanie, ktoré neomrzí, i keď ako divák, ktorý už videl rovnomenný seriál vopred viem, ako to celé dopadne. 80%... celý text
Futurista: Život a filmy Jamese Camerona
2012,
Rebecca Keegan
Svižný, zaujímavý a pútavý portrét jedného z najväčších mien súčasného Hollywoodu. Keeganová nie je nijaká prehnaná na slovo vzatá odborníčka, takže technické podrobnosti či hlboký rozbor Cameronových filmov tu nehľadajte. Stručného, ale atraktívneho sprievodcu jeho filmovou kariérou, zákulisím a okrajovo i osobným životom áno. Koniec koncov, Keeganová má už za sebou nejeden hollywoodsky portrét a dlhoročné pôsobenie vo filmovej rubrike istého istého ikonicky známeho plátku. Ak sa chcete dozvedieť, ako to u Jamesa na pľaci vyzerá, ako začínal a za čo všetko mu môžeme byť vďačný (našťastie, napriek pasovaniu do role mentora technologického pokroku a v istom zmysle tak trochu moderného proroka i osobným sympatiám je Keeganová viac-menej objektívna), ste na správnej adrese.... celý text
Carrie
1992,
Stephen King
Prvý King a podľa mňa hneď jeden z najlepších. Svojim sugestívnym rozpracovaním témy dospievania, objavovania ženskej sexuality, náboženského fanatizmu a malomeštiackeho myslenia je na jednu stranu pre žáner na prvý pohľad typický, ale nesie si klasické znaky pevne zovrených Kingových príbehov, ktoré ponúkajú omnoho viac, než len obyčajné žánrové osvieženie. Charaktery nie sú možno natoľko prepracované ako u jeho neskorších diel, ale psychologický nátlak na čitateľa je rovnaký a je jasne poznať, že im King dobre rozumie, rovnako ako vie skonštruovať funkčné malé univerzum malomestskej komunity a ustanoviť jeho nepísané pravidlá, vychádzajúce z každodennej reality. Prekladanie textu výňatkami z fiktívnych odborných materiálov, rozhovorov a výsluchov plní funkciu prípravy na to najhoršie, ale i tak budete prekvapení tým, čo príde (vo svojej premyslenosti a náhľade do vnútra postáv, ani surovosti sa filmový prepis románu neblíži ani zďaleka aspoň tak, ako je tomu u Misery). Teda pokiaľ to už, rovnako ako ja, nečítate pre osvieženie si zážitkov po tretí raz. A stále to perfektne funguje. 90%... celý text
A zrodí se Nadace
1995,
Isaac Asimov
Završujúci diel Asimovovej septalógie/ságy kompletne demytizuje mystériom obostretú postavu príznačného veľkého matematika a psychohistorika Hari Seldona. Na poslednej knihe je vidieť, akými zmenami prešla séria - od skromného začiatku, veštiaceho veľké veci, od komorného diania, týkajúceho sa najviac jedného mesta, jednej planéty až po osud Galaxie - rozhodne však nie v podaní tradične hrdinskej epopeje, ani plytkej space-opery. Všetko, čo bolo doposiaľ nejasné a ponechané čitateľovým teóriám dostáva jasné kontúry a Asimov vrhá na komplexnú sieť vzájomne sa ovplyvňujúcich dejov a vzťahov v rámci geopolitického diania vo vnútri ohromného univerza jasné svetlo. Seldona predstavuje ako zostarnutého múdreho muža, ktorého však ani vo vysokom veku neopúšťa pochybovačnosť nad správnosťou toho-ktorého činu a rozhodnutia v prospech plánu, ktorý nemusí vyjsť a už vôbec nemusí mať vždy pravdu (ako čitatelia série vedia, ani vždy nemal a pár krát na tom skoro skrachoval). Dôstojnejší a silnejší záver, plný dramatických momentov, ale aj pre Asimova typických myšlienok, zostavujúci z jednotlivých životných kapitol a fragmentov psychologický portrét muža, ktorý raz držal v rukách osud známeho vesmíru, si snáď fanúšikovia ani nemohli želať. Opätovný dôkaz, že science fiction nemusí byť len podradný literárny žáner a brak. Hlavne keď si uvedomíme, ako sú jeho témy stále spoločensky aktuálne. 100%... celý text
Niesť bremeno a spievať / To Bear the Burden and Sing
2008,
Milan Rúfus
Výborný prierez životnou tvorbou a epitaf Milana Rúfusa, ktorý vyšiel posmrtne v dvojjazyčnom, slovensko-anglickom vydaní s fotografiami a vydarenými ilustráciami Vladimíra Kompánka, ktorý však trochu trpí tým, že je toho až priveľa. Vo mne zbierka zanechala dojem kvalitne odvedenej práce, ktorá však len rekapituluje a pôsobí trochu chladne, encyklopedicky a číta sa ťažko, lebo je zároveň depresívna a smutná. Akoby aj ona sama smútila za veľkým básnikom. 85%... celý text