Futurista: Život a filmy Jamese Camerona přehled

James „Veľký šéf“ Cameron bol do natočenia Avatara (sorry, fakt nudný film) jedným z mojich najobľúbenejších režisérov. T1, Priepasť, T2, Titanic a samozrejme Votrelci (Pravdivé lži mi nikdy nesedeli) sú moje osemdesiatkové a deväťdesiatkové topky, na ktoré som chodil do kina a následne si ich požičiaval na VHS. Takže som sa na knihu tešil. No bál som sa, že bude bulvárna. A že 232 strán síce nie je veľa, ale bez fotiek JE, keďže je tu naozaj len text, text a potom ešte text s textom. Avšak nebol som ani na strane 20 a už som sa nasprostasto, spokojne usmieval a pri „dobrý deň, pán doktor“ a „holka z Československa“ som vedel, že bude dobre. A veruže bolo! Hoc fotky mi tu skutočne chýbali. S nimi by to mohla byť fakt bomba. Bez nich je to „len“ veľmi dobré a povinnosť pre Cameronových fanúšikov. Aj keď si nie som istý, či sa dozvedia niečo nové. No ruku na srdce, tak to s autobiografiami (alebo čo to je) chodí, nie? Ak ste fanúšik osobnosti, viete o nej prakticky „všetko“. Nemáte sa dozvedieť čo nové. Napriek tomu si to kúpite. Kniha je svižne napísaná. Keďže sa v drvivej väčšine bavíme o filmoch, ktoré ma v 80. a 90. rokoch formovali, tak som bol samozrejme vo vytržení a cítil som sa ako v siedmom nebi pri čítaní o ich vzniku (nejeden raz riadne náročnom, ale to by nebol Železný Jim), hoc ako fanúšik som väčšinu pikantných zákulisných historiek dávno poznal (napr. o tom, ako bol pôvodným kandidátom na Terminátora Cameronov kamoš Henriksen a presvedčiť štúdio mal tak, že kým veľké zvieratá čakali na Jima, Henriksen k nim v šupáckom oblečení a s imidžom T-800 agresívne vpálil do zasadačky a mrazivo mlčky na nich gánil až do Cameronovho príchodu). Občas som natrafil na niečo, čo som nevedel (Robert Patrick mal pre T2 taký drastický tréning, že bežal tak rýchlo, že v scéne naháňačky s malým Edom Furlongom na motorke mu vraj poklepal po pleci, čo Jima Camerona rovnakou mierou nadchlo, ako nepotešilo). Bavilo ma čítať o „družnom Rakúšanovi“, o tom, ako skvelý sympaťák Bill Paxton Cameronovi pomáhal stavať kulisy, prípadne o tom, že najzárobkovejšie filmom so ženou-bojovníčkou v titulnej úlohe je de facto Titanic o Rose, ktorá vďaka skvelému sexu na palube lode objaví zmysel života. Stupeň zábavnosti čítania sa pravdaže odvíja od toho, do akej miery (ne)máte tie-ktoré filmy radi. Ja by som napr. o Votrelcoch vedel čítať celú knihu, ale Pravdivé lži ma nikdy nebavili, detto čítanie o nich. Nadpis je prehnane megalomanský (tak ale čo iné čakať od Camerona). Jimovho súkromnému životu sa autorka venuje len minimálne (predchádzajúce zamestnania, predchádzajúce manželky). Väčšinou rozoberá „len“ jeho filmy, ich nejeden rad riadne náročné zákulisné dianie (vzbura počas anglického natáčania Votrelcov, brutálne ťažké vodné podmienky pri Priepasti). Takže ak budete čakať klasickú autobiografiu, zostanete sklamaní. Posledná štvrtina, kedy sa riešia Pravdivé lži a Titanic (paradoxne jeden z mojich najobľúbenejších deväťdesiatkových filmov, na ktorom som bol 5x v kine, päťkrát!), je žiaľ už dosť veľká nuda a dočítal som to už len zo zotrvačnosti. A miestami to mohlo predsa len ísť do väčšej hĺbky (o nečakanom pre-obsadení Jamesa Remara nepadne ani zmienka).