LordByron přečtené 266

Války proti králi (1642–1658) 2019, Jiří Kovařík

Prečítal som si najmä časti venované Fronde a Francúzku - o tom toho u nás človek zohná menej a ja som vedel menej. A boli vynikajúce a často srandovné. Doba aristokratických magorov plných galantnosti a pošahaných gest : ) Vzbura bláznov bez jasných cieľov. Všetci vieme, že Condé bol skvelý vojvodca, ale bol aj odvážny a extrémne arogantný. A celkom zaújmavý je aj mladý neskorší anglický kráľ Jakub. II - zjavne bol skvelý vojak a to viac než kráľ. EDIT :Spätne musím po prečítaní absolútne doporučiť aj časti o Anglicku. Edgehill, Marston Moor,princ Falcký - všetko famózne, zaujmavé a nádherne popísané veci : )... celý text

Unabomber: Manifest 1997, Unabomber (p)

Myslím, že všetci sa zhodneme, že je to dielo génia plné pravdivých úvah. Pravdaže nie zasa úplne s každým záverom súhlasím.

Papež a Mussolini - Tajemství papeže Pia XI. a vzestup fašismu v Evropě 2017, David Kertzer

Pre mňa absolútne fascinujúca kniha. Za dlho jedna z najlepších. Skvelo spracovaná a plná málo známych informácii po ktorých bolo treba sa pitvať dlho. A kopec vecí stavia do absolútne iného svetla ako sme boli zvyknutý. Nikdy som si až tak neuvedomoval ako veľmi bola dobová cirkev otvorene antisemitská ešte aj vo všetkej svojej tlači a novinách a ani ako veľký vplyv mala na Mussoliniho. Na druhú stranu Kertzer nezveličuje, nie je nespravodlivý (žiaľ o tejto téme obvykle písali najmä komunisti a tí nespravodliví boli) a napríklad uznáva, že pápež nemusel nacistov a v súkromí bol proti invázii do Etiópie (zvyšok cirkvi bol ale za ňu) a tak. Je tiež zaújmavé ako cirkev tlačila fašistov do diskriminácie voči protestantom, alebo ženskej gymnastike, ako bola namočená v pedofílii a ako jediný raz zvažovala Hitlerovu exkomunikácii (nie za vojnu ani holokaust ale za účasť na svatbe protestantky :). A o Pacellim alias Piovi XII je už asi úplne jasné (tušil som to už predtým) že aj keď samozrejme nacistom nebol tak k nacistom pristupoval zhovievavejšie než jeho oredchodca. Fascinujúcou (a neskutočne mne odpornou) postavou je tiež najmä Tacchi Venturi - pápežský veľvyslanec u Mussoliniho.... celý text

Svedomie proti násiliu 1970, Stefan Zweig

Absolútne ale že absolútne majstrovské dielo o (podľa mňa) neprávom trochu pozabudnutej epoche. Čítal som to už dávno a rád sa k tomu vraciam.

Tak to vidím ja 2021, George Orwell (p)

Svědectví o životě v KLDR 2020, Nina Špitálníková

Desivá a fascinujúca kniha. Každý príbeh je osobitý a z iného hľadiska ukazuje jak strašne chorý ten systém je. Jak vedenie samo porušuje svoje zákony, všetko sa špehuje, trestajú sa nevinní a skutočné zločiny sa prepečú. V armáde nik nerieši znásilnovanie vojačok aj keď podľa zákona má byť trestné. Ale inokedy popravia celú rodinu verejne vrátane detí za to že jeden mal zahraničné filmy. A na rozdiel od autorky som veľmi chápal aj,, Dochodkynu "ktorá svojim spôsobom stále verila starému Vodcovi a neuznávala len Kim Čong Ila. Jej príbeh možno najlepšie ukazuje ako postupne krôčik za krôčikom išli veci stále viac do prdele.... celý text

Nejčistší rasa: Jak Severokorejci vidí sami sebe a proč je důležité to vědět 2013, Brian Reynolds Myers

Dobrá knižka. Christopherovi Hitchensovi sa velmi lubila. Na druhú stranu rasizmus nevysvetľuje úplne všetko zo severokórejského režimu - napr by iba rasizmus nepotreboval direktívnu ekonomiku. Ale zaújmavé je aj v čom všetkom je ten ich rasizmus špecifický.... celý text

Talmud: Portréty a legendy 1993, Elie Wiesel

Mne osobne sa to veľmi ľúbilo. Chcel som načrieť prvýraz do sveta Talmudu a aj keď som bol skeptivký tak toto bol v celku dobrý začiatok. Pekná zbierka príbehov, zaújmavé osobnosti a filozofia. Aj keď s ich filozofiou som často nesúhlasil a v istých aspektoch mi prišla až príliš hmm epikurejská a v zlom zmysle slova materialistická hmotárska.... celý text

Gendův meč 2008, Henry Sakaida

Jedna z mojich detských kníh. Veľmi podrobne a veľmi odborne sa zaberá špecifickou témou o ktorej u nás malokto vôbec počul - elitnou jednotkou najlepších japonských stihacov v poslednom roku vojny. Čítal som ju na milionkrát, je krásne spracovaná a má krásne obrázky a Japoncom som zakaždým fandil a vždy mi bolo smutno ako ďalší a ďalší skvelí velitelia padli. Takaši Ošibuči, Kanejoši Muto atd..... celý text

Čas kongresů a tajných společností 2017, Dušan Uhlíř

Pre mňa osobne prekrásna knižka o jednom z mojich najmilovanejších období o ktorom toho žiaľ veľa popísaného dnes nie je. Trošku antipatie bolo u autora cítiť voči buršákom - ja s nimi pravdaže sympatizujem. Celkovo to bolo skutočne zaujmavá a famozna epocha. Pekne popisaná genéza nemeckej,, oslobodeneckej vojny "aj karbonárov a vtedajšieho Francúzka. Prvý raz som sa dočítal o špekuláciach, že bol Napoleon slobodomurár a o tom, že bol Piemont,, Prusko Itálie". O,, muratistoch "v Neapolsku a tak. Sranda bola aj ako fanatici po Napoleonovej porážke demontovali vsetko co malo pripominat jeho časy - pouličné lampy, mosty, očkovanie..... celý text

Životopisy dvanácti císařů 1974, Gaius Suetonius Tranquillus

Podla mňa osobne krásna knižka. Trosku nespravodlivo ohováraná ako nejaké klebety ale to podľa mňa není moc pravda. Suetonius evidentne šprtal v archívov, súdi a premýšľa a snaží sa byť objektivny, skvelo psychologizuje a kreslí živé portréty toho čo to vôbec boli za ľudí. A mate dojem ze im skutočne chápete. Okrem toho je zaujmava a pestrá plejáda osobnosti. Na rozdiel od Plutarcha to zďaleka nie sú samí hrdinovia a podla mňa o to je to možno aj zaujímavejšie. Aspoň pre mňa. Najviac ma zaujmal zrejme Tiberius, srandovný je aj Caligula a osobitý a zaujmavy pohľad ma autor aj na Augusta a kriticky vidí Caesara.Cool je starý dobrý Claudius.... celý text

Japonská válka 1931–1945 1997, Aleš Skřivan

Pre mňa prvá podrobnejšia kniha o japonskej časti vojny. Doteraz som poznal skôr iba jednotlivé bitky, alebo epizódy. A je hutná, výpravná a podrobná. Veľmi ma bavili trebárs rokovania Macuoku s Hitlerom (celkovo bol neodhadnuteľný Macuoka fascinujúcou postavou) alebo začiatok prvej vojny s Čínou a tak. Ako vacsina literatúry zasa dosť obchádza boje v rokoch 38 - 44 v Číne ale aspoň o nich niečo píše. A musím povedať, že z nej cítim istú proamerickú zaujatosť čo ale prepáčim vzhľadom k tomu koľko mi dala informácií.... celý text

Hitlerova válka a válečná stezka let 1933-1945 2005, David Irving

Vlastne trošku prekvapivo a sklamane musím aj ako skalný Irvingovec povedať, že knižka ma bavila trošku menej ako ostatné Irvingove knihy. Čítal som ich už veľa a viac ma držal Norimberk, Goebbels a možno aj Rommel. Sčasti to bude aj tým, že som ju čítal naraz s Tajní spojenci Adolfa Hitlera a popis Hitlerových motivácií a konania tam mi prišiel presvedčivejší. Skutočne je niečo pravdy na tom, že Irving má (v tejto jednej knihe) trochu až tendenciu Hitlera brániť a interpretovať veci v takom duchu. Určite neklame ale s niektorými vecami nemôžem súhlasiť. Predovšetkým sa osobne vôbec nezhodujem s tvrdením hneď v úvode, že by Hitler nebol až taký antisemita z presvedčenia a že antisemitizmus skôr používal aj pragmaticky a pre popularitu. Absolútne s tým nesúhlasím. Hitler ako ho chapem ja bol naopak ideológ a časť svojich rasových názorov práveže tesne pred uchopením moci akože zmiernil a zamlciaval aby ho u verejnosti nepoškodili. Irving spomína ako pokarhal hnedokošeliarov za zničenie židovského lahodkarstva - ale to podľa mojej mienky nijak neodporuje jeho antisemitizmu, skôr to dokazuje, že nemal rád neporiadky a veci čo strane robia zlú reklamu. Vedel Hitler o vraždení židov za vojny? Knižka dáva ako je známe dosť kontroverznú odpoveď. Kto číta pozornejšie zistí, že zas až tak ďaleko Irving nezachádza(v podstate tvrdí, že Hitler iba prvé roky úplne nevedel ako ďaleko až veci došli a ako rozšírené boli incidenty a vraždy). Má pravdu? Podľa mojej mienky aspoň čiastočne aj hej. Určite je lepšie sa nad takou možnosťou aspoň trochu zamyslieť než ju hneď odbiť lebo sa nám politicky nehodí :).Tomu je ale v knižke venovaných aj tak len pár strán. No a plne súhlasím s tým, že niektorí dôstojníci Hitlerovo meno neskôr poskrvnovali spätne naňho hádzali vinu za mnohé porážky za ktoré nie vždy nemohol. Irving uvádza viacero dolozitelnych prípadov (menovite Stalingrad! a ako sa spätne upravovalo to kto si čo myslel a čo vravel) - a o tom sa dočítate málokde inde. Súhlasím s tým, že mal vojvodcovský talent - na druhú stranu možno Irving skutočne občas hrotí a zveličuje ho. Ostáva ale faktom, že Hitler správne odhadol ako poraziť Francúzko v 1940 roku, že (na rozdiel od Rommela) správne tušil, že sa Spojenci vylodia v Normandii, že správne odhadol (opäť na rozdiel od Rommela) že sa Itália dá stále dlho brániť atď.. Je tiež dobre, že v knižke odznie koľko ráz Hitler zmiernil svojich podriadených, zrušil rozsudok smrti a všeličo krotil. Je to dobre ani nie za to, že by som o ňom mal zvlášť idealistickú predstavu - tyrani takéto veci robia občas takmer vždy a vždy trochu aj pre popularitu. Ale je dobre, že o tom aspoň niekto niekde píše, lebo zaujatých autorov v opačnom smere je na stokrát viac. Na druhú stranu sa nedá nijako opomíňať ani jeho krutosť - a práve v prístupe k napríklad Slovanom bol často medzi tými horšími. A na koniec musím povedať, že áno knižka bola plná zaujímavých info a určite je dobré ju prečítať a to pozorne, ale mojimi favoritmi od Irvinga ostávajú Norimberk a Goebbels.... celý text

Dějiny I 2008, Polybios

Dejiny Ríma / Vojna s Jugurtom / Catilinovo sprisahanie 1987, Gaius Sallustius Crispus

Dodatočne dodám už len, že aj Vojna s Jugurtom bola ok.A Jugurta bol zaújmavou a mne aj sympatickou postavou. Nenal dedičný nárok na trón, ale podľa mňa si ho aj zaslúžil, lebo bol šikovnejší : ) Samozrejme Maria Sallustius uznáva.... celý text

Zrod římského impéria 1986, Appiános

Mne sa to ľúbilo. Je pravda menej podrobný ako niektorí iní kľučoví autori ale to nie je len na škodu. A venuje sa podrobnejšie niektorým celkovo inak málo zmapovaným epizódam napríklad z Hispánie veľmi zaujmavou vojnou proti Viriathovi.... celý text

Zadné schody filozofie 2007, Wilhelm Weischedel

Pre mňa asi prvá kniha ktorou som ako asi 10 ročný načrel do filozofie - a bolo to famózne. Nieje nijak zvlášť ťažká a zložitá a podnecuje fakt na to premýšľať

Pád Rímskej ríše 2006, Michael Grant

Gaius Iulius Caesar. Demokratický diktátor 2007, Luciano Canfora

Prekrásna knižka ktorú som dostal už jak decko a nedávno zasa čítal. Canfora je skutočne podrobný, vychádza z desiatok a desiatok zdrojov čo som osobne mal rád a celkovo napísal perfektnú knihu. Miloval som ako do nej zakomponoval mnohé komentáre z Napoleonovej knihy o Caesarovi (áno Napoleon nebol historik a predsa často veci rozumel ako málokto - lebo sám bol moderný Caesar). Krásne je rozobratá politická situácia, zložité vzťahy rôznych osôb a ako rímska politika vôbec fungovala.K Caesarovi máte často sympatie napríklad pri jeho ranej politickej dráhe a inokedy ho oprávnene autor kritizuje za brutalitu galských vojen, za lži a podobne. Rozhodne jedna z top kníh na danú tému. Jedine ak že galským vojnám sa venuje relatívne pomenej a celkovo komentuje častejšie politiku (ale nevyhýby sa vôbec ani analýzam bojov a najmä tým od Napoleona a pri občianskej vojne).... celý text

Zápisky o válce občanské, alexandrijské, africké a hispánské 2010, Gaius Iulius Caesar

Čítal som úplne iné vydanie takže nehodnotím kvalitu (v mojom bola dobrá) ale obsah : ) Kniha je tak neskutočne propagandistická až to bolí: ) Oproti galským vojnám je to okatejšie aj keď aj tam to bolo dosť. Od prvej strany prekrucuje svoju zjavnú agresiu na obranu. Potom ako nasilu vpochoduje do mesta a zvoláva niekoľko senátotov ochotných ho legitimizova[ napíše, že ich zvolal,, aby ich oboznámil s krivdami spáchanými voči svojej osobe ". A hneď za tým dodá, že potom ako všetkých prekonal činmi ich chcel prekonať aj spravodlivosťou a objektivitou (!). Drzosť hodná súčasnej propagandy Putina : ) Mimochodom je zábavné ako sa obe strany v tomto konflikte oháňali Sullom tak ako sa dnes na Ukrajine obháňajú obe strany Hitlerom : ). Inak je ale knižka famózna. Popis z prvej ruky. Vojensky veľmi zaujmavý. Pompeius robí chybu za chybou (čomu až nemôžem uveriť pri niekom tak slávnom) - nepomôže Corfiniu, premárni rok na Balkáne a potom sa pripraví o výhodu blízkosti mora, nechá sa vlákať do vnútrozemia a do bitky a hlúpo nenariadi útok. Jedinú dobrú akciu zrobí pri Brundisiu kde efektne ujde bez straty jedinej lode. No a inak sú samozrejme zaujmavé rôzne drobnôstky a taktiky ku ktorým sa Caesar vracia znovu a znovu (nedať hliadku priamo k strážnym ohňom ale opodiaľ aby ju hneď nenašli a pod). Je zaujmavé, že Pompeiovu smrť vôbec nekomentuje. A v Alexandrijskej vojne niet takmer ani slova o Kleopatre. A zaujmavá je postava Labiena. Určite skvelé knižky ale ak ste v Ríme ešte trochu zmätený najprv prečítajte Caesara od Luciana Canforu alebo tak. Ak neviete aničo je to tribún ľudu a podobne tak budete mať vo veciach zmätok.... celý text