LordByron
přečtené 266
Je dovoleno bránit inkvizici?
2007,
Radomír Malý
odpad!
Chorá a fanatická apologetika zla. Autir celkom vazne pise ze aj ked inkviziciacodsudila aj nevinnych to bola vina tych vinnych ktori donutili chudinku cirkev pribat tvrdsie opatrenia.... celý text
Dějiny Běloruska
2006,
Hienadź Sahanovič
O Bielorusku som úprimne povedané pred prečítaním nevedel takmer nič. Iba ak z dejín Ruska, Poľska a tak. Čiže kniha mi dala veľa nového a až tak som jej nemohol oponovať. V zásade aj bola naozaj celkom objektívna a Bielorusom štátnosť beriem. Prekvapilo ma, že,, Moskali "čiže Rusi museli mať do bieloruštiny tlmočníkov už v 16. storočí (!) a prekvapilo ma, že mnohí Bielorusi bojovali za Kosciuszkovo Poľsko v vzbure proti cárizmu. Prekvapilo ma, že nie sú pravoslávni, ale grékokatolíci. Inak autor v celku férovo aj skritizoval cárskych Rusov (ako po zabraní Bieloruska len zvýšili dane a zaviedli odvody do vojska a aj ako vtedy Bielorusi utekali do Pruska a mnohí sprvu vítali Napoleona) a aj uznal, že v 39 Bielorusi väčšinou Stalina vítali ako osloboditeľa od Poliakov(znížil dane, prerozdelil pôdu a povolil ich jazyk - pravda časom prišlo vytriezvenie - a totalita). Ako levičáka ma potešilo, že autor celkom uznáva aké národnostné práva im dal Lenin a ako Bielorusi v poľskej časti proti Poliakom bojovali a mnohí chceli do ZSSR.. Na druhú stranu :Stalina si neidealizujem, ale autor asi jeho zločiny dosť výrazne nadsadzuje.. Zaújmavý je samozrejme detail o dvoch tradíciach :o tradícii Sovietskej republiky Bielorusko a jej vlajky (ktorú pozmenenú prevzal Lukašenko) a tradícii kratučkej BNR z prvej svetovej a jej bielo-červeno-bielej vlajky. Každopádne viac Bielorusov sa asi stotožňuje s BSSR a s Rusmi čiže ich tak nechajme je to ich vec ..... celý text
Kdo financoval nástup Hitlera k moci: 1919-1933
1998,
James Pool
Určite skvelá a veľmi podrobná kniha ktorú som od detstva čítal tak stokrát. Kdo Hitlera financoval je skutočne dôležitý detail o ktorom málo počuť a ja teda(keďže už vidím ako ľudia začnú len o američanoch) dodám, že naoríklad aj ruská cárska rodina :) A áno aj Henry Ford a anglický kráľ. Celkovo knižka je v štýle,, báli sa komunizmu tak vytvorili proti nemu Hitlera "a to jebdo veľkej miery pravda.... celý text
Ďábelská garda
1997,
George Robert Elford
Ja nie som na fikciu a na romány, ale mám rád vojnu :) A Ďábelskú gardu som prečítal takmer ba jeden šup. To pritom väčšinou fikcie odkladám po pár stranách. Táto ma bavila ako hovado, čítal som ju v niekoľkých jazykoch, kúpil som si ju v printe aj keď som ju už mal online a čítal som ju ešte aj v škole a takmer za dva-tri dni som ju dočítal. Je famózna. A nepochybne kontroverzná jak hovado :) Do istej miery je to taká romantika pre chlapcov ako winetouovky :) ale tentoraz nie o hrdinoch bez bázne a hany, ale o,, drsných chlapcoch ". Autor celkom evidentne hrá na preháňanie toho ako brutálmi jeho hrdinovia sú a akí sú brutál schopní, silní a odvážní - ale na mňa to pôsobilo. Popisy taktiky boli perfektné a neskutočne ma bavili. Bavil a bral ma aj ten neskutočne nenávistný antikomunizmus (som levičák ale viem sa odosobniť a vidieť veci z inej perspektívy). Jednoducho toto je odo mňa doporučenie s viac ako plným počtom hviezdičiek - ak by to išlo. A či sa to takto stalo? Neviem. Ale dúfam, že hej, lebo tak skvelý príbeh musí byť pravdivý!... celý text
Námorné bitky
1982,
Edmund Kosiarz
Absolútne a to naozaj absolútne famózna kniha. Strašne ľutujem, že ju mám len z knižnice a nie natrvalo. Dopodrobna sa venuje každému typu vojenských operácii, taktike, výzbroji, stratégii. Najmä 19.a ešte viac 20.storočiu.Strašne veľa som sa z nej dozvedel - o taktike konvojov aj vlčích svoriek, námorných základniach a útokoch na ne, mínovaní... Bavili ma tak dve bitjy z troch lebo doslova takmer každá mala niečo do seba, mala v sebe nejakú novú taktickú či technickú novinku, podnecovala k premýšľaniu a o kope vecí som si ešte dodatočne googlil. Bitka pri Vise bola poslednou bitkou taranu ešte v 19 storočí (!) a to donedávna som ani nevedel, že vtedy tarany jestvovali, pri Sinópe poslednou bitkou plachetníc, v Koralovom mori zas prvá bitka lodí bez delostreleckej paľby a iba letectvom... A pri každej bitke nejaké nové poučenie - pri Tarente Taliani nečakali, že lietadlá ich môžu obísť a útočiť z vnútrozemia, alebo zistili, že neradno ich kotviť blízko pri sebe, pri Žltom mori a Cušime sa potvrdilo, že taran je zbytočný. V závere nádherné úvahy o budúcnosti námornej vojny a ako sa možno aj lietadlové lode prežijú a nahradia ich atómové a raketové tak ako oni sami kedysi nahradili bitevné...... celý text
Mor v Rusku: Bolševismus, jeho pohlaváři, sluhové a oběti
2017,
Alfred Ernst Rosenberg
Jeden fakt je, že to je nacistická propaganda. A to konštatujem ako nezaujatý fakt. Ďalej nechápem (resp chápem) komentáre tých čo tu píšu o tom, že ako je to utajovaná história. Neni. O zločinoch ZSSR a terore sa dá kľudne prečítať z dokonale mainstreamových zdrojov napr.proamerických. No a teraz ku knihe :nečítala sa mi úplne ľahko. Trochu problém mi už zase robilo vžiť sa do nacistického rasového pohľadu na svet (a kto originálne naci knihy nečítal nevie o čom vravím - dnešnému človeku sú až príliš vzdialené). Veľmi zaújmavá je hneď na úvod (žial dosť krátka) Rosenbergova analýza marxizmu a jeho teórie. Ja nechcem byť zlý, ale fakt by ju v niečom podpísali aj dnešní konzervatívci vrátane Petersona(čím ani zďaleka nevravím že by bol Peterson nácek). Nečíta sa to jednoducho, ale Rosenberg v podstate tvrdí, že marxisti vychádzajú z toho istého zlého materializmu ako kapitalisti, že parlamentarizmus je k marxizmu predstupňom a že,, marxizmus nie je ekonomickým učením, ale o boji o kultúrnu moc". A zároveň upozorňuje na (naozaj) sčasti paradox, že boľševici nenapadli jadro kapitálu a burzy v New Yorku a Londýne, ale monarchiu a úradníctvo v Rusku a Nemecku. A že sa parlamemtarizmu proti monarchii vždy vraj podozrivo zastávajú(marxista by mu odpovedal, že preto že je pokrokovejší). Pri analýze začiatku revolúcie sa venuje (často prehliadaným) národným hnutiam napr.Ukrajincov a cárskej byrokracii, opis revolúcie a boľševizmu okoreňuje o osobné príhody no a veselo konšpiruje. O terore píše tendenčne a desivo ako vždy keď sa píše propaganda o hrôzach (čím nechcem umenšovať, že červený teror bol hrozný). No a ku koncu zdôvodňuje Leninove názory Kalmyckou lebkou (vážne a tu vidieť ako vzdialené nám dnes rasové myslenie je) a súboj žida a Germána pokladá za súboj Európy a Ázie a za nevyhnutnosť. Je to sranda keďže možno nebola - v nemeckom nacionalizme boli aj prosovietske prúdy a boli aj spoločné záujmy. Každopádne Hitler a Rosenberg toto za nevyhnutnosť mali. Celkovo je to sčasti propaganda, sčasti osobný popis a sčasti konšpiračné a ultrarasistické dielko. Ako doklad doby má neskutočnú cenu a spracovanie je ako vždy od Guidemedia nádherné a áno aj už zasa,, nestydate"pronáckovské (až tak mi to zas nevadí keď viem proti akej presile to ide ale áno je to tendenčné). Predhovor od Guidemedia úplne kľudne vraví, že Rosenberg bol odsúdený,, bez jediného dôkazu "a že išlo o,, justičnú vraždu" :). Dosť zjavné sympatie nie?A dosť jasné pokrútenie reality (a to ja fakt nie som fanda ani uctievač Norimbergu). Ale neva.... celý text
Tisíc let maďarského národa
2002,
Paul Lendvai
Rozhodne veľmi pútavé a skvelý úvod pre každého kto sa moc nevyzná. Bola by z toho krásna učebnica. Ako malý som túto knižku hltal a veľmi ovplyvnila môj pohľad na Maďarov a na mnohé postavy a kapitoly aj našich(lebo sme s nimi holt žili pokope tisíc rokov) dejín. Pre Maďarov je ale hrdinom kdekto koho Slováci nemusia (Kossuth, Andrássy). Autor celkovo znie ako romantický národniar (aspoň mne ale možno u Maďara ani iné nie je možné) a obdivovateľ skôr elitnej konzervatívnej pravice a šľachty. Nie celkom chápem ako sa s takými postojmi dostal do až takého rozporu s Orbánom.. Každopádne mu to celkom svedčí ku cti (myslím).... celý text
Dějiny Srbska
2005,
Jan Rychlík
Úprimne som bol až prekvapený, že takto objektívne a férovo aj relatívne oficiálna a vôbec nie alternatívecká knižka zhodnotí celý Juhoslávsky konflikt.. Skvelá práca! Ako obvykle pravda o Srboch je zložitejšia a ani z jednej strany čiernobiela. Napríklad Miloševič nebol v žiadnom zmysle slova anjel, ale nebol ani nijaký krutý tyran či páchateľ genocídy (ako ho opisuje propaganda). V skutočnosti mi celkom pripomenul Mečiara, alebo Fica alebo ľudí z okolia Putina - kariérista, demagóg, klientelista,bývalý a čisto kariérny člen komunistickej strany, človek čo ochotne hral ľuďom na predsudky aby si ich vo voľbách získal, ale na druhú stranu urvite nie fanatik.A nie totalitár (vlastne nebol tak úplne ani diktátor a ak tak asi ako donedávna Putin a nie ako vyložení diktátori typu Pinochet). Napríklad keď jeho oponent zahájil v base hladovku Miloševič ho okamžite prepustil - nechcel vyrábať mučeníkov. Prispel k nacionalizmu? Rečami asi áno. Zo strany extrému naňho tlačili vyložení nacionalisti a Miloševič sa im snažil brať voličov(asi ako Fico) a prezentovať sa zároveň ako národniar a zároveň ako,, ten miernejší"(presne ako kariérny exkomunista Fico u nás) . O Srebrenici asi jedinej autori cca preberajú mainstream verziu ktorej ja až tak zas neverím(resp aby som bol presnejší až tak neverím počtom obetí a tak) . Naopak Kosovo spracovali obstojne a vyvážene z oboch strán. Bolo všetkým len nie nejakou srbskou genocídou nevinných. NATOvské bombardovanie napáchalo len škody a zjednotilo srbský národ. O vojnách v Juhoslávii celkovo píšu tak že vinu na nich mala skoro každá strana(čo sedí).Atď.. Zložité a zaújmavé veci.... celý text
Všichni muži Kremlu - Stručná historie dnešního Ruska
2016,
Michail Zygar
Fantastická knižka! Ťažko ju nadhodnotiť, lebo sa to skoro nedá. Prečítal som ju skoro celú za deň tak, že som čítal a čítal asi šesť hodín. Pre pochopenie súčasného Ruska určite jedna z povinných jázd. Číta sa asi ako Ja Claudius - sled intríg, zrád a kto koho zatkol a kto koho zavraždil...Putina určite nešetrí, ale najmä v začiatočných kapitolách ho pomáha pochopiť. Bolo tristné ako sa Západ k Rusom spočiatku choval. Šovinistická atmosféra medzi Rusmi v 2014tom roku (úprimne som netušil, že bola až taká) bola zas nechutná. Zaujmavé časti (a dolezite na pochopenie dneska) su trebars o Strelkovovi a zaciatku bojov o Donbas alebo o Primakovovom,, otočení lietadla "v 1999 úplne na začiatku knihy : ). Trochu škoda možno je že Zygar (aspon strucne na jednu kapitolku) nezacina uz rokom 1991. Výhrady :Zygar podrobne opisuje, že sa nie úplne korektne pristupovalo k dvom-trom oligarchickým prasciam typu Chodorkovský, ale moc nerieši milióny ľudí čo trpeli v takej Líbyi keď tam vpadli Američania(alebo státisícom v Čečensku aby som spomenul aj vojny Rusov) . Lýbijskú intervenciu opisuje tak trochu akoby na ňu mal doplatiť len Kaddáfí a nie milióny ďalších. S Putinom o Lýbii plne súhlasim - tá vojna bola svinstvo a Rusi ju nemali schvaľovať.. A je to celé také všelijaké keď človek číta, že Medvedev liberál (v domácej politike určite bol) ale práve on nechal americkým neokonských jastrabov roztrhať suverénny a stabilný štát s najvyššou životnou úrovňou v Afrike (Líbyu) a spustiť tak migračnú krízu kým vraj autoritár Putin by sa tomu postavil a paradoxne by tak bol na jednej lodi s americkými protivojnovými ľavičiarmi a libertariánmi. Čo je to liberál? Liberál je ten čo ustupuje Amerike a privatizuje?Putin bol paradoxne v tomto zmysle slova naozaj liberál - keď nastupoval k moci a ešte niekoľko rokov. Samozrejme súčasné Putinove kroky neschvaľujem ani za ň. Sú tyranské. Ale v čase Lýbie a Sýrie mal viac-menej pravdu.... celý text
Maďari pod lupou
2003,
Štefan Markuš
Pekný, zaújmavý a najmä politologický rozbor Maďarov, Maďarska a ich vnímania samého seba. Je sranda, že už vtedy bol témou Orbán a že sa mu venuje asi štvrtina knihy (dnes by sa o ňom písalo ešte viac). Je sranda, že už vtedy bol kontroverzný a prehnane konzervatívny. A večitou témou je samozrejme maďarský nacionalizmus (vtedy) ešte reprezentovaný MIÉP,Trianon a ospevovanie prohitlerovského režimu atď..... celý text
Arabsko-izraelský konflikt
2012,
Kirsten E. Schulze
Pár stručných základných info asi tak na štýl encyklopédie. Dodatočne keď už som toho o týchto vojnách čítal viac mi príde ze potichučky prevzala v niečom nie úplne pravdive izraelské interpretácie (napríklad to ako údajne palestinci v 47 utekali,, lebo ich k tomu vyzivali arabski politici "a nie preto ze ich vyhanali Izraelci). Nie je to vylozene neobjektívne ale asi sa dajú nájsť lepšie a podrobnejšie zdroje. Doporucujem radšej Mossad Izraelské tajné valky kde sa napríklad aj o takom Bašír Džumajlovi dozviete o dosť iné a menej pekné fakty :) a kde z neho nerobia pozitívnu postavu len za to ze bol krestan.... celý text
Jozef Tiso (1887 – 1947). Životopisný profil
2006,
Milan Stanislav Ďurica
V zásade zaújmavá kniha, ktorú ale fakt treba brať veľmi kriticky a nevychádzať len z nej, ale aj iných zdrojov. Autor sa ani len nesnaží trochu skryť svoje vyložene ľudácke názory a keď nedávate pozor úplne vás presvedčí aj že čierne je biele :) Tiso nebol diabol, ale toto je apologetika a tie záverečné pasáže o tom ako by mal byť dokonca svätcom boli už vážne extra cez čiaru.Z pomerne realistického a pragmatického politika sa autor snaží urobiť hrdinu, ale takmer niet čo je na ňom hrdinské... A keď jeho protižidovský výlev ospravedlnil asi v štýle,, asi mal zlú náladu "tak to bolo aj namňa moc :) Niekedy je to ale ozaj zaújmavá kniha a pohľad z druhej strany a o veciach čo sa nespomínajú až tak často... EDIT :Ešte musím celkom jednoznačne dodať, že ma knižka veľký význam pre pochopenie spôsobu myslenia Jozefa Tisu. Ostatne autor mu v celku dosť rozumel a sam zmýšľal podobne. Pekne je tu vysvetlená celá tá katolickosť ľudáctva a jeho maloburžoáznosť,viera v Boha a rodinu a štát.. Pekne je tu vysvetlene ako sa to snažili prepájať na,, sociálno "a dávať dokopy s hitlerizmom. Pravda Ďurica dosť zavádza keď popiera podobnosti s nacistami a nasilu ich vždy stavia do protikladu. A pekne sú opísané aj vzťahy s jednotlivými Nemcami na štýl, že,, Hitler mal Tisu rád ale fanatickí nacisti okolo Himmlera nie ":). Je to pravda? Do istej miery určite aj keď to zaváňa klasickou legendou o dobrom Hitlerovi a zlých radcoch :).... celý text
Dvanáct let po Hitlerově boku
2006,
Christa Schröder
Pre mňa to bola v detstve jedna z prvých knizok čo som o Dolfim čítal a veľa vecí tak premna bolo nových a neznámych. Rozhodne musím povedať, že mne sa páčila a pomohla mi ho pochopiť oveľa lepšie ako mnohé manipulativne dokumenty v telke. Obrázok v knižke je obrázkom vegetariána, abstinenta, nefajčiara s prísnymi morálnymi a asketickymi zásadami ale aj plného lásky k umeniu a opovrhujuceho náboženskými poverami a tradičnou vierou. Samouka, vzdelanca a charizmatického človeka ktorý ale bez váhania páchal zverstvá. Opovrhoval moderným umením a zboznoval Antiku, mal fascinujúcu pamäť a stále žil vo svojom detstve. Miloval architektúru, maliarstvo a hudbu. Tajomná postava ktorá sa zapísala do dejín ako málokto.... celý text