LordByron komentáře u knih

Perfektne dielko.
Cital som ho mnohokrát.
Pozornosť je venovaná najmä proti tureckým vojnám a stavovskym povstaniam, ktoré sú najlepšie zdokumentované, ale spomínajú sa aj boje z čias Štúrovcov.
Množstvo mien, ktoré nie sú príliš známe a mali by byť.
Slovák z Americkej revolúcie Polerecký, obranca Nových Zámkov Forgáč,,, Rákociho blesk" Očkaj generál Petra Velkého Mariáši.

Známy a pritom neznámy.
Väčšina ľudí má Alexandra Dubčeka spojeného iba s rokom 1968.
Mnohí nevedia, že bojoval v Povstaní, že predtým vyrastal v ZSSR, že bol aktívny ako disident a ze 17 novembra 1989 bol osobne v Prahe na demonštrácii.
To posledné som donedávna
nevedel ani ja.
Mnohé z toho tu opisuje podrobnejšie.
Skromne a ľudsky.
Cítiť hnev, ktorý zjavne cítil voči Gustávovi Husákovi (a mal na to právo hoci ja sa často v mnohom Husáka zastávam).
Vnímal to tak, že ho Husák podrazil - čo je v podstate pravda.
Naopak veľmi rad mal J. Smrkovského.
Spomína aj známy pelendrekovy zákon - Dubček sa mu snažil zabrániť, presadzoval ho práve Husák( ktory pritom na Dubčeka vraj zúrivo kričal) a Dubček hlasoval proti nemu. Nakoniec ho ale formálne ako
predseda parlamentu podpísal a
odvtedy to ľutoval..
Dá sa mu to tak vyčítať?
Ľudia majú často dojem (a často som s tým súhlasil) ze Dubčekovi chýbala väčšia tvrdosť a bojovnosť.
Jeho zásluhy o slobodu a demokraciu sú ale obrovské.
Dnes nanho veľa ľudí zabúda. Neprávom.
Knižka sa nanestastie konci novembrom 1989 a neopisuje ďalšie dva roky.. Pritom práve o nich by som tak rad cital viac.
Celkovo cítiť, že bolo toto dielko napísané tesne po novembri v atmosfére sklamania z celých 40 rokov reálneho socializmu.
Žiaľ.
Dubček nikdy socialistický ideál uplne neopustil a na úplnom konci sa ho pokúšal obnoviť pod vlajkou sociálnej demokracie.
Lenže na veci predtým už hľadel hlavne očami sklamania.
Spomína ako už v 50 rokoch pri čítaní Lenina mal rôzne pochybnosti (konkr. pri pasážach kde Lenin spomína, že Rusko je zaostalé a ze vedenie socializmu by mala viesť neskôr iná vyspelsia krajina). Nuž pravdu povediac ak by mal Dubcek až také pochybnosti už vtedy tak by sa nedostal do vedenia Komunistickej strany : )
Skôr ide o typický príklad toho, že spätne človek vníma veci inak a aj mala pochybnosť sa mu spätne javí významnejšia než sa mu javila kedysi.
Takých miest je tam viacero.
Každopádne veľmi významné dielo.

Autor sa pokúša rozbiť pozitívny obrázok Alexandra Dubčeka medzi ľuďmi.
Nuž, velmi mu to nejde.
Celá kniha sa zas a zas vracia k naozaj epochalnemu objavu, že predstavte si to Alexander Dubček bol za socializmus.
Neuveriteľné!
To sme naozaj nevedeli : )
V posledných kapitolách sa snaží presvedčiť, že Dubček vôbec nebol po roku 1968 disident.
Nuž veľmi to autorovi nejde keďže
sam uvádza uplne evidentné (a pritom málo známe) dôkazy o opaku..
O tom ako Dubcek opakovane posielal protestné listy KSČ aj iným komunistickým stranám a ako podpísal petíciu za prepustenie Čarnogurského (čo som predtým ja napríklad nevedel).
Dubček nielenže disidentom bol - on bol najznámejší disident vo východnom bloku.
V knihe sa to výslovne nespomína ale osobne sa zúčastnil aj manifestácie zo 17 novembra 1989.
Pre drvivú vacsinu bežných ľudí bol vtedy hrdinom práve on a nie nikto iný.
Pravičákom sa to nepáči a tak to retusuju.
Každopádne knižka zhromaždila dosť veľa dobových materiálov a človek sa kadeco dozvie.
Ale čítajte ju kriticky a opatrne.
Autor je extrémne zaujaty.

Zasa jedno skvelé dielko o raných rokoch socíku na Slovensku.
Štatistiky, krátke životopisy a opis celej epochy.
Férový, vyvážený prístup.
Jeden z mála podrobnejších popisov slovenského februára 1948.
,, Lukačovič vraj Novomeského uvítal slovami :,, Lacko, vieš čo, vypime si! "
,,.. (podľa Husakovho tvrdenia obaja) obaja tiež skončili pri poháriku".
Tak nejako vyzeralo preberanie moci Komunistami od Demokratov : )
Alkohol je zrejme najväčšie spojivo a konštanta Slovákov : )

Prekvapivo záživná knižka o takmer úplne zabudnutej a pritom tak zvláštnej postave.
Ján Ševčík bol bývalý spolupracovník Jozefa Tisu, ktorý nakoniec bojoval ako partizán v SNP a pomáhal Gottwaldovi nastoliť totalitu-aby cez ňu aj tak nakoniec skončil v base.
Vystriedal asi štyri politické strany, vkuse popíjal alkohol, donasal najprv Benešovi na Hlinku a neskôr Sovietom na našich komunistov.
Široký ho nechal zatknúť. Dubček ho dal rehabilitovať...
Vraj sa choval statočne po zatknutí Nemcami. Celkovo, ale nevyznieva zvlast sympaticky.
A predsa to je tak zaujmava postava. A tak typická pre túto tak divokú epochu našich dejín.
Katolík, panslavista, čechoslovakista, ale predovšetkým egoista, ktorému išlo hlavne o kariéru a obracač kabátov akých dejiny poznajú len zopár.
Zaujmavy vhľad dava knižka aj fo vzťahov Tisu s Hlinkom v 20 rokoch (Ševčík Tisu obdivoval, naopak Hlinkom opovrhoval a veril, ze ho Tiso co chvíľa nahradí..).
Rozhodne stojí za to prečítať

Napísané v 60 rokoch. Vydané až po smrti autora v 1994.
Cítiť trochu zatrpknutia za krivdy a neuznanie počas stalinizmu (hoci Nosko mal ešte šťastie oproti niektorým iným).
Takisto cítiť obdiv ku Golianovi.
Kritika Rudolfa Viesta (hlavne ku koncu).
Vydanie bolo zjavne nalacno. V celej knihe niet jedinej mapky. A neviem či odvtedy zasa vyšla. Je to smutné, že si takto u nás vážime dejiny.
Detail :o Telgárte píše, že sa bojovalo proti SS divíziam. Dnes vieme, že to nie je pravda, Stanek si to vymyslel. Nosko tomu prosto asi uprimne veril.
Každopádne celkovo je to stále hodnotný popis z prvej ruky mnohých kľúčových udalostí.

Jediný dôvod prečo je Fico ešte stále v politike je podľa všetkého to ze,, posadnutí pomstou "boli skôr jeho oponenti..
Mohli ho nechať ísť. Boli tam všetky možné náznaky, že chce len v kľude dožiť. Pokúšal sa schovať sa na Ústavnom súde.. Nemuseli mu tú funkciu dat (plne chápem ich vyhrady) ale stačilo dat mu pokoj a nechať ho tak.
A starý Smer by možno skapal a nahradil by ho nejaký Pelleovský usmierneny Hlas.
Nuž ale im nedalo. A tak majú čo chceli . Fico sa vzchopil a bil sa o svoj krk. A vyhral.
Neviem kde v civilizovanom svete je bežné, že si nová vláda dá za program, že chce lídra opozície zavrieť do basy.
Mimochodom nebol nikdy usvedveny ani obvineny z korupcie a ono zname obvinenie kvôli ktorému ho skoro zavreli bolo obvinenie z toho, že si,, dosadzoval svojich ludi na funkcie "(právnicky vzaté čistý nezmysel).
Túži dnes Fico po pomste? Scasti celkom nepochybne.
Faktom, ale je ze sa o ňu vôbec nepokúsil.
Nikoho z opozičných strán sa zatknúť nepokúsil a dokonca sa tym hrdí. Ako vieme - za odmenu dostal štyri guľky.
Kto je tu teda posadnutý?
Nikdy som Fica nevolil a ani nebudem.
Ale táto Ficoobsesia našej politickej scény mi leze krkom už pekne dávno. Problémom Slovenska nie je jeden konkrétny človek, ktorého nenávidia.. Je to iba človek. S chybami a podobne. Ale to majú všetci politici.
Riesme už konečne niečo seriozne než Fica.
Riesme politiky a nie osobu.

Perfektné dielo. Veľmi aktuálne (téma rusko-amerických vzťahov).
Dozvedel som sa niektoré veci ktoré som veľmi nevedel (napr o Rooseveltovom vzťahu k viere a o odpore jeho aj Stalina k Francúzom).
Bola to premna aspoň čiastočná náhrada za poriadny Rooseveltov životopis (ktorý som na Slovensku stále poriadne nezohnal a online v angličtine tiež nie).
Roosevelta veľmi obdivujem a hoci toto bola iba istá časť jeho života tak aspoň niečo.
Bola Studená vojna skutočne nevyhnutná? Dalo sa jej zabrániť?
To nijdy nezistíme.
Čo ale podla mňa nikto nepovie (a malo by sa to povedať) tak možno by všetko bolo inak keby Roosevelt uznal svoj zdravotný stav a v 1944 už nekandidoval. A keby este kým žil dokázal pretlačiť na kandidátku Wallacea, alebo niekoho podobného.
Dopustiť Trumanov nástup bola podľa mňa Rooseveltova najväčšia životná chyba.
Mal tomu zabrániť.
Najlepší z prezidentov odovzdal moc skoro úplne najhoršiemu.

Originálne svedectvo očitého svedka zo Sovietskeho zväzu 30 rokov.
Neobyčajne cenné.
Neopisuje peklo na zemi (ani vtedy). Ale ani raj.
Videl uprimne vysmiatych ľudí a nové parky pre mládež.
Ale aj konformizmus a všadeprítomné vymývanie mozgov propagandou.
Jeden z mladých Sovietov sa pýtal či aj vo Francúzsku majú školy, iný zasa dodal, že áno, ale bijú tam deti.
Sovietske dievčiny nechceli uveriť, že čo Francúzsku nie sú zakázané ruské filmy. Apod.
Spomenú sa tu mimochodom aj diskusie o potratovej politike (vtedy tak aktuálnej) a čuduj sa ty svete Gide je zrejme jediný (a verte ze som cital kadeco) dobovy autor ktorý si všimol znovuobnovenie zákazu homosexuality.
Plastický a farebný obrázok, ktorý nie je vôbec ideálny, ale nie je to iba,, všetko bolo zle ".
Knižka by si zaslúžila viac pozornosti.

Priznávam, že som sa trochu hanbil požičať si knižku s takýmto titulom a v knižnici sa trosku pousmiali : )
Každopádne téma stojí za to.
Americká autorka obhajuje Sovietsky zväz : )
Nuž veľa sa v knižke ale dozviete aj o súčasnej Amerike.
A v konečnom dôsledku ani nevyznieva tak, ze by z komunistov robila ideál - ako ideálny vzor tu pôsobia skôr škandinávske štáty.
Spomína sa a rozoberá sa veľa vecí ktoré pre zlepšenie života žien zaviedli a vymysleli ako prví komunisti a socialisti.
A to je skvelé.
Na druhu stranu to neznamená, že komunistické režimy ako také boli perfektné.

Pozitívne prekvapenie.
Necakal som ze to bude až tak dobre.
Autor Capajeva opisuje ako výbušného rebelanta a odznie mnoho takého čo vo filme nebolo.
Prvý raz som sa dočítal, že bol Čapajev vlastne pôvodne anarchista (a podla autora nim duchom aj ostal)...
A o jeho detstve a podobne.
Postava búrliváka na ktorú ťažko zabudnúť a ktorá bude sympatická ludom vzdycky.

Čisto objektivne je to strhujúca kniha a o jednej z najdôležitejších prelomových udalostí dejín.
O udalosti o ktorej je pritom dosť málo kníh.
Reed nepopieral sympatie, ale
vcelku bol férový.
Blbci ktorí tu hucia o vydaniach z 50 rokov zrejme vôbec nevedia, že Stalin túto knihu zakázal (glorifikuje totiž Trockeho a Stalina takmer nespomína) a cenzuroval a ze jej vydanie bolo v Chruscovovskej ére triumfom slobody slova nad cenzúrou.
Dnes by zrejme niekto tiež rad cenzuroval ako vidno v komentároch.
Nepocuvajte ho ale. Je to skvelá kniha.
A nemusíte s nou súhlasiť vo všetkom - dáva vám plastický obrázok toho ako sa veci diali. S kým sympatizujete je uz na vás.

Je to (samozrejme) propaganda.
Ale vždy je lepšie pozrieť si aj ten iný uhol pohľadu.
Dnes je módou a klišé opisovať Sovietov v cisto čiernych farbách a upierať už dnes dokonca aj základné fakty.
Fučík ale ZSSR tiež videl na vlastné oči a nuž on neklamal, iba si vybral to čo sa mu hodilo.
Po celom kapitalistickom svete zúrila Veľká kríza.
V úvode knizky (aspoň môjho vydania z roku 1951) mame úryvok ktorý napísal o biede a sociálnych samovraždach v Československu - a ako ten úryvok Československa demokratická vláda zakázala a ako Gottwald ironicky vyhlásil, že tým vyvrátila to ze sa u nás také deje..
Nuž aj taka bola vtedy doba.
A to dnes neodznie.
Faktom bolo, že Stalinov Sovietsky zväz v mnohých smeroch zmodernizoval a vybudoval Rusko ako málokto málokde inde.
Krivky rastu boli obrovské a to uznávajú ekonómovia aj dnes.
Existovali niektoré realne dovody byt nadšený.
Bolo to krátkozraké a jednostranne? Bolo.
Ignorovalo to Teror? Áno.
Stalinova vláda ale predsa nevola len o terore. Dnes sa tvárime akoby nenal žiadnu politiku ohľadom potratov, miezd, gramotnosti či čohokoľvek iného a cely jeho život boli iba popravy. Neboli.
Patrili tam ale tiež.
Realita nikdy nie je úplne jednostranná.

Dôležité dielo.
Pohľad na našu národnú tragédiu - maďarizáciu z druhej strany. Zo strany tyranov. Mein Kampf Maďarizácie.
Človek by mal vzdycky poznať aj tu druhu stranu a to aj ked je natoľko demonizovana.
Veľkú časť argumentov som ale už poznal.
Zaujmave je ze Grunwald na začiatku opisuje Slovensko ako obrovské územie a hrozbu : )
Nuž a potom samozrejme straší ruským medveďom.

Veľmi významný vládca o ktorom neviem toľko ako by som chcel vedieť.
Napísané je to ale trochu zmatocne.
Pozitívom je náhľad do cisárovnej psychiky a do doby .

Nuž napísané je to popularizačne a jednoducho.
A moc sa to nedrží témy. V kapitole o Anne Bretónskej sa ku nej realne dostanete až v tretine textu.
Ale to ani nemusí byť na škodu.
Celkom milé dielko.
O väčšine z postáv som mal iba veľmi zbeznu vedomosť takže mi padlo dovre.
Najviac sa mi páčili postavy z Francúzska.

Skvelo sa to číta, človek sa od toho nevie odtrhnúť, každý príbeh je v niečom iný a z autorov srší nadšenie a obdiv.
Pôvodne to bolo napísané ešte v 60 rokoch - americkí autori osobne nemeckých veteránov ešte vyspovedali a - v 60 rokoch sa ešte obdiv k nemeckej armade neodsudzoval : )
A obdivu je tu dosť. A právom.
Príhovor im potom osobne napísal sám starý generál Adolf
Galland.
Galland z celej knihy mimochodom aj vychádza ako najobdivuhodnejsia postava - generál ktorý napriek vyslovnemu zákazu od Hitlera naďalej lietal v prvej línii po boku svojich stíhačov a denne riskoval život.
Úplnou novinkou bol pre mňa Marseille - pilot ktory za jediný deň zostrelil 17 lietadiel RAF!
A za zmienku stojí aj najúspešnejší stíhač vsetkych dob - Erich Hartmann (toho som už poznal).
Iba česká redakcia si mohla odpustiť pár poznámok o tom, že,, slúžili fašizmu ". Inak perfektná knižka.

Knižku som dostal ako darček ešte ako malý a ešte v detstve som ju celú pozorne precital : )
Pamätám si najmä aké malé mestečko to bol ten Willimsburg a ako prekvapivo skepticky vnímal veľký Washington demokraciu.
Teraz som ju listoval zas a udrelo mi do očí, že mal zložité vzťahy s matkou a tiez doba zjednocovania v 80 rokoch.
Niet o čom. Washington bol jeden z najobdivuhodnejsich ľudí aky kedy zili.
Za vsetko ostatné vravi už len ten fakt, že iba o 20 rokov Napoleonovi ponúkali korunu a okamžite ju uchmatol. Washingtonovi ju ponúkali tiež a odmietol.. Koľko ľudí by sa zachovalo rovnako? A ako dlho pretrvalo cisarstvo Napoleonovo a ako dlho Washingtonova nová ústava?
Američanom môžem vyčítať všeličo. Ale generáciu Otcov zakladateľov bezhranične obdivujem a položili žulove základy na ktorých to jakz - takz stojí až dodnes.
Môžu na nich hľadieť s hrdosťou.Môžme im ju závidieť.
Mojej povahe a mojim názorom boli pravda vzdy blizsi Jefferson a Madison. Hamiltona som nikdy rad nemal.
Ale v morálnom zmysle slova bol ako človek skutočne najvavsi George Washington . A najväčší prezident akého kedy USA mali a asi aj budú mať.

Sociálna demokracia na Slovensku je často obchádzaná a ignorovaná súčasť našich dejín. Nehlásia sa k nej ludaci a veľmi ani komunisti a ani liberali.
Čiže človek sa má veľa co nového dozvedieť : )
O Dérerovi a Lehockom : )
Zaujalo :ako socdem pred voľbami tvrdo kritizovali Šrobarov výnimočný stav a keď Dérer Šrobára nahradil najprv ho aj zrušili, ale po pár mesiacoch zasa obnovili : )
Tak to už holt býva pri moci.
Celkovo je prekvapivé koľko odporu v rannom období Československo vzbudzovalo (a nielen u ludakov a Maďarov).
Zaujmave tiež je, že Dérer (predstaviteľ čechoslovakistického a nekomunistického krídla) bol syn advokáta a sam právnik, zatiaľčo pred ním Lehocký bol krajčír z chudobnej rodiny.
To že Lehocký patrí medzi hrdinov Deklarácie slovenského národa som vedel už dávnejšie. A predsa nemá žiaden pomník ani
sochu aspoň žiadne o ktorých by som vedel.

Az prekvapivo dobrý a aspoň pre mňa osobne predtým uplne neznámy dialóg. V mnohom je v ňom jadro platonizmu.