Knihochod přečtené 188

Pekáreň s vôňou škorice 2021, Ruth Kvarnström-Jones

Táto knižka ma k sebe zlákala najmä svojou nádhernou obálkou, pričom už len pohľad na ňu mi spôsoboval neuveriteľnú chuť na nejaký dobrý domáci koláčik, a taktiež anotáciou, po ktorej prečítaní som potrebovala vedieť viac. Preto ma veľmi mrzí, že sa mi tento príbeh jednoducho nepáčil. Zo začiatku som si ale myslela, že sa mi aspoň trošičku páčiť bude, keďže, ako som s potešením zistila, obsahuje jeden z mojich obľúbených knižných prvkov - prelínanie minulosti a súčasnosti. Žiaľ, minulosť, ktorej v tomto príbehu bolo - podľa môjho názoru -, žalostne málo, ma bavila omnoho viac ako obšírnejšia súčasnosť. Pravdepodobne za to môže fakt, že celý ten súčasný príbeh je písaný veľmi ale veľmi klišoidným spôsobom. Teraz ma ale nechápte zle, klišé mi nevadí, avšak iba do určitej miery. V tomto prípade ale mnou únosná miera klišé bola niekoľkonásobne prekročená najmä tým, že keď sa v deji stalo čosi dobré, automaticky čitateľ mohol očakávať čosi zlé. Nebolo by na tom nič, čo by mi prekážalo, keby tento "prvok" nebol použitý opakovane niekoľkokrát za sebou. Taktiež som sa neskutočne strácala v postavách a to opäť iba v deji, ktorý sa odohrával v súčasnosti, a približne od polovice knihy už som takmer ani netušila kto je kto. No, očakávala som od knižky viac a na základe vyššie popísaného iste pochopíte, že odo mňa vysoké hodnotenie nedostane.... celý text

Raňajky u Tiffanyho 2004, Truman Capote

Nechápte ma zle. Netvrdím, že sa mi toto maličké a kratučké dielko nepáčilo vôbec, len som mala pocit, že sa mi kedysi dávno páčilo viac. Alebo som si svoje pocity a dojmy zmýlila s filmovým spracovaním. Nebude klamstvom, keď Vám poviem, že som ale s veľkou pravdepodobnosťou pointu tohto príbehu nepochopila. Akokoľvek som sa snažila, nedokázala som v napísaných riadkoch nájsť voľačo dychberúce či inšpiratívne, čo by ma prinútilo zamyslieť sa nad svojím životom. To, že každý občas hľadá sám seba a svoje miestečko pod slnkom prosto nie je žiadna novinka. Tým, že som filmové spracovanie už videla niekoľkokrát, pod postavou Holly som stále pred očami videla krásnu Audrey Hepburn, vďaka ktorej mi práve spomenutá postava pripadala sympatickejšia a nie až tak veľmi na facku. Vôbec som sa s ňou nedokázala stotožniť a ani s ňou súcitiť. A naozaj neverím, že by ktokoľvek dokázal byť vo svete stratený práve tak, ako bola ona sama. Čo sa Freda týka, to je asi najhorší možný priateľ, akého človek jednoducho nechce mať a to najmä skrz fakt, že vidí a vie, ako daný životný štýl Holly neprospieva, avšak zostava ticho, kým mu je dopriata jej priazeň. Nesnaží sa jej pomôcť nájsť tú správnu cestu a postavenie, iba sa snaží tráviť s ňou čo najviac času, aby stúpol v jej očiach. No, neviem ako Vy, ale ja by som mala radšej priateľa, ktorý by ma v mojej existenčnej kríze dokázal aspoň trošku naviesť správnejším smerom a podať pomocnú ruku. Môj finálny verdikt pre túto knižku znie: podpriemer, ku ktorému sa s najväčšou pravdepodobnosťou už nevrátim. Aspoň teda v blízkej budúcnosti určite nie. Ale filmové spracovanie si iste niekedy ešte rada pozriem.... celý text

Zázraky obyčajných ľudí 2014, Amanda Leduc
odpad!

Neviem, či je to mnou a faktom, že nie som nejako veľmi nábožensky založená, no čítať túto knižku bolo pre mňa takmer utrpením. Nebolo to po prvýkrát, čo som po tomto príbehu siahla, no tentokrát som si aspoň z matných spomienok pamätala, že ma absolútne nebavil a že som sa pri ňom cítila veľmi zmätene, miestami až nepríjemne. Hneď prvým rušivým elementom pre mňa bol začiatok, keďže príbeh začína koncom. Ale teda na to sa zvyknúť dalo. Na čo som si ale zvyknúť nedokázala, bolo to neskutočné množstvo metafor, ktoré neustále súviseli s duchovnom, a taktiež melanchólie, keďže v príbehu zomrelo či zmizlo nespočet ľudí, zanechávajúcich za sebou nekonečno ďalších smutných ľudí. I keď autorka očividne písať vie, keďže jej štýl sa mi takmer okamžite veľmi zapáčil, toto jej dielo ja jednoducho odporučiť nemôžem. A to ani napriek použitiu môjho obľúbeného spôsobu rozprávania príbehu - z pohľadu viacerých osôb, ktoré ma sprvu veľmi potešilo, no postupne miatlo viac a viac.... celý text

Život jedna báseň 2014, Colleen Hoover

Po dočítaní tejto knižky som sa sama so sebou zhodla, že som už na podobné diela pravdepodobne príliš stará. Nie nadarmo knižka vyšla pod krídlami vydavateľstva Yoli, čo plne schvaľujem, keďže ja osobne by som ju osobám, ktoré majú viac ako maximálne 16 rokov, nedokázala odporučiť. Nebolo to prvýkrát, čo som po tomto knižnom titule siahla a je dobre, že som tak urobila, keďže som si z jej prvého čítania niekde pred ôsmimi rokmi veľa nepamätala. A možno sa mi práve vtedy celý ten príbeh neskutočne páčil. Keď už som sa zmienila o príbehu, ten plynul vcelku svižne a jednoducho, avšak štýl písania autorky nebol ničím extrémne nezvyčajným a úžasným - za mňa taký priemer, ktorý sa ale rozhodne dá čítať. Nemôžem ale povedať, že by ma popísané udalosti nejakým spôsobom dokázali prekvapiť, pretože väčšinou nedokázali. A čo postavy? Nuž, hlavná hrdinka sa mi vôbec nepáčila. Vzhľadom na to, čím všetkým si prešla a čím ďalším si prejde, som očakávala niekoho, kto bol nútený po psychickej stránke dospieť o čosi skôr a podľa toho sa aj adekvátne správať, avšak dočkala som sa, takpovediac, pravého opaku - naivnej, sobeckej a príliš emocionálnej stredoškoláčky, ktorá si myslí, že po prvom rande je do nej muž jej snov zamilovaný až po uši a pripravený odcválať s ňou do západu slnka. Čo sa muža jej snov týka, jeho vyobrazenie a láska k poézii mi veľmi imponovali, avšak romantické spojenie medzi ním a hlavnou hrdinkou som absolútne necítila. Vedľajšia zápletka, ktorá je v tomto prípade použitá, bola na rozdiel od tej hlavnej romantickej linky veľmi silná a emotívna, a taktiež to jediné, čo sa mi na celom tom príbehu páčilo najviac. Za seba musím konštatovať, že knižku odporučiť nemôžem. Najmä teda určite nie starším ľuďom, ktorí už majú čo-to v oblasti čítania za sebou a nenadchnú sa len tak niečím.... celý text

Kým sa nerozlúčim 2013, Bret Witter

Ja osobne knižky popisujúce reálne osudy ľudí znášam veľmi ťažko, no i tak sa zopár takých v mojich poličkách nájde. Jednou z nich je práve i príbeh Susan, ktorej zistili nevyliečiteľnú chorobu zvanú amyotrofická laterálna skleróza (ALS), postihujúcu nervový systém. Táto knižka je akýmsi denníkom Susan. Bez pozlátka popisuje všetky pocity a udalosti po tom, ako jej bola ona diagnóza stanovená. Čítanie je to ťažké, zopárkrát (najmä pri konci) som si aj troška poplakala. I keď som zrovna nemala knižku pri sebe, často som sa pristihla pri myšlienke na to, aké ťažké to muselo byť - či už pre Susan samotnú alebo jej rodinu - vyrovnať sa s faktom, že všetci vedia, ako sa to skončí. A či sa vôbec s takýmto osudom dá zmieriť. Jediné, čo mi troška prekážalo pri čítaní bolo preskakovanie z minulosti do súčasnosti. Miatlo ma to a sem-tam som sa musela aj v určitých pasážach vrátiť späť, aby som si pripomenula, či som už čosi také či onaké čítala. Každopádne, nebudem knižku hodnotiť bodovo. Nemyslím si, že je to vhodné a to najmä z morálneho hľadiska.... celý text

Od oltáře do Santiaga aneb na svatební cestu pěšky 2020, Lukáš Hanuš

Toto je jedna z tých knižiek, ktorú som si kúpila len preto, že ma zaujal jej názov a bola som veľmi zvedavá, či to nebude jeden z tých názvov, ktoré čosi hlásajú, avšak realita je úplne odlišná. S potešením môžem konštatovať, že kniha je naozaj o tom, o čom vypovedá aj samotný názov! Zo začiatku ma troška vyplašila dĺžka, keďže čítačka mi hlásila číslo veľmi blízko päťstovky. Veľkým plusom však je, že kapitoly sú naozaj kratučké, takže stránky krásne ubiehajú ani človek poriadne nevie ako. Priznávam, od samého začiatku som sa nenudila a premýšľala, ako to celé nakoniec s touto dvojicou skončí a či do toho Santiaga naozaj dôjdu. A ak dôjdu, tak či nebudú zrelí tak na okamžitý rozvod. Ako to naozaj dopadlo Vám nenapíšem, pretože to by ste potom nemali dôvod si tú knižku kúpiť a sami prečítať. Kapitoly sú písané ako z pohľadu Jany, tak aj Lukáša, čo mne veľmi vyhovuje. Bavili ma ich myšlienkové pochody, ich konverzácie a to všetko, čo zažili. Taktiež veľmi chválim dodatky z denníkov, ktoré si počas cesty naši pútnici písali. A priložené ilustrácie boli taktiež veľmi výstižné a komické - v dobrom zmysle slova, samozrejme. Uznávam, že to miestami bolo o tom istom stále dookola, no netreba sa tomu čudovať, keďže je v knižke popisovaný každý jeden deň ich cesty - od začiatku až po koniec. A to sa, hold, niekedy nevyhne jednotvárnosti. Veľmi som rada, že som na túto knižku narazila, pretože je vyslovene oddychová, no i tak dokáže zaujať svojou nezvyčajnou témou. Takže ja bez strachu odporúčam!... celý text

Kopretiny pro zámeckou paní 1973, Stanislav Rudolf

Trošku ľutujem, že som sa vo svojich čerstvých teenagerských rokoch knížkám podobného rázu vyhýbala, pretože mám pocit, že ich teraz nedokážem adekvátne ohodnotiť. Rovnomenný film sa mi od mala veľmi páčil a aj teraz si ho rada pozriem, a tak, keď som na databáze kníh objavila knižku v elektronickej verzií, rozhodla som sa, že si ju skúsim prečítať. Ako som už napísala, vzhľadom na môj vek mi to síce pripadalo milučké, avšak aj dosť naivnučké a už som sa akosi nedokázala stotožniť so správaním a myšlienkovými pochodmi hlavnej hrdinky. I keď viem, že v štrnástich rokoch som asi nebola priveľmi odlišná. Príbeh je to kratučký, takže čítanie veľa času nezaberie a veru to nie je žiaden literárny skvost, ktorý by mal tendenciu posadiť ma na zadok. Vlastne môžem povedať, že je knižný dej s filmom takmer identický. Myslím si, že pokiaľ ste videli film, knižku čítať nemusíte. Pokiaľ si ju ale chcete prečítať, určite môžete, no veľa od toho neočakávajte. I keď moje dvanásťročné ja by z toho iste bolo nadšené a aj hodnotenie by bolo vyššie.... celý text

Třpytící se město 2020, Lenka Bandurová

Žít sama a užít si to 2018, Marjorie Hillis

Na túto knižku som narazila úplnou náhodou, keď na stránkach vydavateľstva Grada prebiehali veľké zľavy na elektronické knižky a táto bola jednou z prvých, ktorá ma zaujala - ako svojou anotáciou, tak aj obálkou, takže som sa rozhodla zakúpiť si ju. Avšak poviem úprimne, radšej som si mala vybrať niečo iné. Keďže som si pred kúpou a ani po nej o tomto titule nič nezisťovala a naivne sa na jeho čítanie tešila, o to väčšie bolo moje následne sklamanie po začatí čítania až do úplného konca. Tým, že vznik originálu sa datuje niekde ku koncu tridsiatych rokov minulého storočia, rady pre slobodné ženy taktiež odpovedajú tomuto obdobu a skrz to, že je bezmála sto rokov vzdialené dnešku, mnoho mi to do života neprinieslo a ani s odstupom času sa necítim poučená o tom, ako sa správa pravá slobodná žena. A nie, naozaj nepovažujem za dôležité vedieť, že existuje niekoľko druhov nočného únoru, pričom len v niektorých je možné prijímať návštevy. Myslela som si teda, že keď už nič viac, aspoň sa pobavím na príkladoch uvedených ku každej kapitole venujúcej sa inej problematike slobodných. Žiaľ, nebavila som sa absolútne. Skôr som trpela a nedočkavo očakávala koniec, ktorý, mala som pocit, sa skôr neustále vzďaľoval než približoval. A to pri knižke s asi 150 stranami jednoducho nechcete. Nevylučujem, že to moje celkové hodnotenie je zaslepené faktom, že sa nedokážem vžiť do slobodnej americkej ženy žijúcej okolo roku 1940, no ja túto útlučkú knižku jednoducho nedokážem a ani nemôžem odporučiť.... celý text

Než potkala mě 2018, Julian Barnes
odpad!

Môj vzťah s Odeonkami sa nedá jasne definovať, pretože niektoré mi nevadia, no pri niektorých premýšľam, ako niečo také mohol daný autor napísať. S poľutovaním musím konštatovať, že táto knižka patrí do kategórie číslo dva. Podľa anotácie - pod ktorou by som si ani v najmenšom nedokázala predstaviť to, o čom knižka reálne bola - mi prišla zaujímavá. Predsa len, keby tomu tak nebolo, tak by som si ju určite nevybrala. Pravdepodobne prvým varovným signálom, ktorému som mala venovať trošku pozornosti je fakt, že som sa od samého začiatku jednoducho nedokázala začítať a plne sa na príbeh sústrediť, takže si mnoho vecí nepamätám. Skôr iba tie bizarnosti, ktoré som jednoducho nedokázala spracovať. A uznajte, že pri knižke, ktorá má čosi máličko cez 200 strán, no človek i tak úplne nechápe jej pointu a dôvod vzniku, je to trošku problém. Čo som ale teda z toho mála, čo sa mi v hlave udržalo, pochopila, príbeh rozpráva o chorobne žiarlivom človeku, ktorému sa hlavou preháňa jedna absurdná myšlienka za druhou a neustále rieši bývalých milencov svojej manželky z čias, kedy sa ani nepoznali, čo mne osobne príde pritiahnuté za vlasy. Ani jeho konanie vo všeobecnosti mi neprišlo príliš realistické a ten koniec, ten som už vôbec nepobrala a ešte niekoľko hodín sa mi v mozgu pretáčali presýpacie hodiny, ktoré nakoniec vyústili v jeden obrovský error. Áno, až do takej miery to môj mozog odmietal spracovať. Každopádne si asi dokážete, podľa vyššie napísaných riadkov, predstaviť, aké sú moje celkové pocity z tohto literárneho počinu. Neviem, možno je to čisto iba vo mne, že som posolstvo príbehu nepochopila alebo pochopila úplne zle, no odporučiť Vám ho jednoducho nemôžem. A popravde, ani nechcem.... celý text

Habibi 2020, Baja Dolce

Malý život 2017, Hanya Yanagihara

Zlodejka otcov 2018, Monika Macháčková

Asi už som vážne zaujatá voči všetkému, čo má na sebe označenie "Evitovka", pretože sa mi ani táto knižka jednoducho nepáčila a jej celková téma mi prišla tak obyčajná, že naozaj nerozumiem, prečo sa niekto rozhodol napísať o tom celú knižku. Popravde, zrejme ma to mohlo napadnúť hneď na začiatku, že to bude príbeh tohoto rázu ale ono nie. Aj napriek mojej minulosti s Evitovkami som si stále prechovávala naivnú nádej, že to možno bude úžasná knižka, ktorá ma posadí na zadok. Avšak skôr, ako sa pustím do toho, čo ma na príbehu ako takom vyslovene štvalo musím povedať, že autorka vôbec nepíše zle. Jej štýl písania mi veľmi sadol, čítalo sa to veľmi dobre a našla som aj zopár naozaj krásnych myšlienok s ktorými som sa plne stotožňovala. Žiaľ, celé to zatienila téma príbehu, ktorá mi vôbec nepripadala taká dychberúca alebo neobyčajná, že by o nej nutne musela existovať knižka. Hlavná zápletka, podľa ktorej sa aj knižka volá, nebola vlastne absolútne žiadnou zápletkou, keďže som jej vývoj odhalila v tom istom okamihu v ktorom aj začala a naivnosť hlavnej hrdinky som absolútne nepobrala, keďže bola najnaivnejšia zrovna v takých momentoch, kedy bola pravda zreteľne viditeľná, no ona ju jednoducho ignorovala, pretože inak si to naozaj nedokážem vysvetliť. Takže nie, túto Evitovku opäť odporučiť nemôžem, pretože to jednoducho nie je knižka, ktorá by Vám mohla aspoň niečo málo do života dať.... celý text

Sedm rozchodů Amy a Craiga 2020, Don Zolidis

Aj napriek tomu, že moje srdiečko po tejto knižke túžilo už od doby jej vydania a malo isté podvedomie o veľkom množstve neutrálnych či viac-menej negatívnych názorov, som sa rozhodla prečítať si túto Love Story, ktorá vlastne nie je Love Story. Skôr by sa dalo povedať, že je to iba Story. A o čom? To by som veru tiež veľmi rada vedela! Príbeh nezačínal vôbec zle. Autorov štýl písania mi bol od samého začiatku veľmi sympatický a tak akosi som tušila, že pôjde o neveľmi náročné čítanie. Dokonca som sa aj zopárkrát v priebehu prvej kapitoly schuti zasmiala. A nemôžem povedať, že by som sa nesmiala aj počas ďalších kapitol, to veru nie, no už som sa nesmiala až tak často. To, že je to príbeh o siedmich rozchodoch dvoch konkrétnych osôb nie je žiadnym tajomstvom, keďže to hlása už samotný názov knižky a teda sa s tým dá počítať. S čím sa ale počítať nedalo, je fakt, ako chaoticky a nechronologicky sú dané rozchody a opätovné zbližovania sa napísané. Veľmi ma to zmiatlo, kazilo to celý môj čitateľský zážitok a nevidela som v tom žiaden hlbší zmysel. Ba dokonca by autor lepšie spravil, keby dané udalosti napísal chronologicky za sebou. Ďalšou vecou, ktorá ma vrcholne štvala, bola Amy, čo je za mňa psychicky labilný jedinec, ktorý jednoducho nevie čo chce a svoje názory mení rýchlejšie, než sa mení počasie v Apríli. Na druhú stranu Craig nebol tiež o nič lepší, no miestami mal aspoň kadejaké vtipné narážky a myšlienky. Ale povedzme si úprimne, kto normálny sa neustále vracia k osobe, ktorá sa s ním opakovane rozchádza?! I keď musím mu dať bod k dobru za to, že som mala priam zákernú radosť z toho, ako sa na konci predviedol. Ďalej napíšem iba toľko, že to jednoducho nie je niečo, čo by Vás svojou genialitou a originálnosťou posadilo na zadok a za všetko vyššie uvedené to nepovažujem ani za ten priemer, ktorý neurazí, no ani nenadchne.... celý text

Naprosto pozoruhodná věc 2019, Hank Green
odpad!

Och, ako veľmi som dúfala, že táto kniha bude výborná a že Hank Green bude písať podobne ako jeho slávnejší brat John. Moje sklamanie je teraz veľmi veľké. Začnem ale pekne po poriadku. Celá tá téma by nebola zlá a na žáner sci-fi už vôbec nie, avšak to spracovanie ... Napíšem to asi takto: keby autor pri každej novej situácii nepreskakoval v rozprávaní kamsi úplne inam a nepoužíval nespočetné množstvo nepotrebných odbočiek, možno by ani to spracovanie nebolo také zlé. I keď, pravdepodobne by som sa poriadne zamyslela nad logickosťou udalostí v knihe popisovaných, pretože mne drtivá väčšina z nich prosto logická a ani pravdepodobná nepripadala. A to som až do konca dúfala, že sa čosi zmení (spoiler: nezmenilo). Ďalšou kapitolou môjho sklamania je hlavná hrdinka April, ktorá bola jednoducho príšerná. Správala sa ako úplná naivná hlupaňa a ja, akokoľvek som sa snažila, som ju nedokázala pochopiť a ani sa do jej situácie nejakým spôsobom vcítiť. Na základe vyššie uvedeného isto pochopíte, že ja vám túto konkrétnu knižku odporučiť nemôžem. Sci-fi nečítam často, avšak to, čo som z tohto žánru zatiaľ prečítala, malo, narozdiel od tohto skvostu, hlavu aj pätu.... celý text

Truly 2021, Ava Reed (p)

Jediné, čo tejto knihe NEMÔŽEM vytknúť je, že má nádhernú obálku, čítala sa praktický sama a človek sa tak do nej nemusel nútiť, a tiež obsahovala zopár pekných a hlbokých myšlienok, ktoré sa ma dotkli na tých správnych miestach. A tu moja časť pozitívneho názoru, i keď ma to vnútorne mrzí, končí. Popravde, na celom príbehu ma štvalo takmer všetko a len ťažko som nachádzala svetlé body, ktoré by moje negatívne pocity spravili aspoň o kúsok znesiteľnejšími. Ale začnem teda pekne-krásne poporiadku. Hlavná hrdinka Andie je skrátka a jednoducho neskutočne nesympatická so svojimi vnútornými monológmi, nelogickým správaním sa v určitých okamihoch a v neustálom omieľaní toho istého dookola. Cooper, ktorý sa vlastne ani nevolá Cooper ale Lane, je taktiež negatívna kapitola sama o sebe s celým svojím ochranárskym syndrómom Edwarda Cullena a neustálym: "len som na ňu pozrel a milujem ju, ale nemôžem ju milovať, lebo ju nedokážem ochrániť - budem sa teda správať ako kretén". Celkový príbeh na mňa pôsobil veľmi chaotickým dojmom. Mnohé udalosti boli popísané absolútne nelogicky, dialógy medzi postavami boli extrémne plytké a všetko naokolo bolo neskutočne klišoidné a predvídateľné, a až príliš natiahnuté. Určité kapitoly skrátka boli úplne zbytočné a popravde, nič by sa nestalo, keby v knižke neboli, ona tak bola o čosi kratšia a čitateľ by tak nemusel na všetko podstatné zbytočne dlho čakať. A, aby som nezabudla, opäť sa u mňa takmer po roku (od prečítania knižky S láskou tvůj Santa) prejavila alergia na slovíčka: "maminka" a "tatínek", ktorých je v tejto knižke nespočetné množstvo a takmer to pôsobí, akoby na ne neexistovalo žiadne synonymum. Ak ste tento príspevok dočítali až sem, určite je vám už vopred jasné, že ja túto knižku odporučiť nemôžem. To ale neznamená, že by ste si ju nemali prečítať a utvoriť si tak vlastný názor.... celý text

Vévoda a já 2007, Julia Quinn

Ja sa priznám, že ma seriálový Bridgerton absolútne pohltil. Všetky časti som zhliadla v priebehu asi dvoch dní a v závislosti na tom si zakúpila aj knižku. V angličtine. Týždeň pred oficiálnym vydaním v češtine. Ľutujem to? Vôbec nie! Knižky v angličtine som totiž chcela začať čítať už pár rokov dozadu, no akosi som nenašla odvahu. A teraz môžem sama seba pyšne poklepať po ramene a povedať si, že moje porozumenie anglickému textu nie je až na takej zlej úrovni. Ale teda o tom tento príspevok nie je. Od tejto knižky som čakala podobnú milú oddychovku, akou pre mňa bol aj seriál a môžem s radosťou konštatovať, že moje očakávania boli naplnené. Príbeh je svižný, vtipný, miestami aj vcelku dojemný a dalo by sa povedať, že väčšinu knižných zvratov možno nájsť i v seriálovom spracovaní, no nie vždy v tom istom poradí. Čo sa týka postáv, knižnú Daphne som si obľúbila o veľký kus viac, než tú seriálovú, keďže bola podľa mňa odvážnejšia, drzejšia. A Simon, ten je tuším neustále jednoducho perfektný. Či už s očami hnedými alebo modrými. Ostatné postavy boli fajn i keď sa o nich čitateľ priveľa nedozvie, keďže hlavnými protagonistami sú práve Simon a Daphne, a taktiež sa niektoré postavy, ktoré v seriáli boli, v knižnej predlohe vôbec nevyskytujú. I keď túto knižku hodnotím ako priemer, aj tak Vám ju odporúčam a je len na Vás, či sa ju rozhodnete čítať v originále alebo preklade.... celý text

Voľba 2015, Nicholas Sparks
odpad!

Túto knižku od Nicholasa Sparksa som nečítala prvýkrát a už zopár rokov sa v mojej knižnej zbierke nachádza. Teraz, keď som si ju s odstupom presne neurčeného času prečítala znova, premýšľam, prečo som ju už dávno nepošupla niekam ďalej a neuvoľnila si tak miesto na inú knižku. Z toho, čo som zatiaľ od tohto autora prečítala, hodnotím tento príbeh ako jeden z tých slabších, ktorý ma, i keď sa o to niekoľkokrát snažil a obsahoval smutné životné udalosti, ktoré ma zväčša z citového hľadiska zničia, nedokázal chytiť na tých správnych miestach. Vinu dávam najmä dejovej linke, ktorá je taká akási nijaká, veľmi plytká, predvídateľná, klišoidná, ... Taktiež veľmi zbytočným a zdĺhavým myšlienkovým pochodom hlavných postáv, odbočkám od ničoho k ničomu a popisom vyliezajúcej maternice sučky čistokrvnej kólie Molly (keby som niečo také chcela čítať, kúpim si knižku zameranú na túto problematiku). A, samozrejme, nesmiem opomenúť ani fakt, že sa hlavní protagonisti poznajú ani nie týždeň, polovicu knihy si vykajú, rozprávajú starodávnou mluvou (pritom sa väčšina deja odohráva v roku 1996), ich konverzácie sú úplne o ničom, pričom Gabby (hlavná hrdinka) má neustálu potrebu všetkým pripomínať, že má priateľa, a tu zrazu zistia, že sa vlastne bezhranične milujú. Naozaj si myslím, že toto sa Sparksovi jednoducho nevydarilo a nemyslím si, že sa k tomuto príbehu ešte niekedy v budúcnosti vrátim. Má totiž iné a omnoho lepšie.... celý text

Súboj lásky 2012, Dominika Spodniaková
odpad!

Keďže sa všeobecne hovorí, že pri vyjadrovaní svojho názoru má človek najprv povedať to kladné, tak Vám oznamujem, že už dávno som sa pri knižke nesmiala od toľkého zúfalstva, ako práve pri čítaní tohto skvostu. A tým všetky klady, ktoré som objavila, končia. Zo začiatku to vyzeralo na veľmi príjemnú a najmä kratučkú oddychovku pre ľudí vo veku maximálne 13 rokov s jemnou dávkou tajomna či romantiky, no nakoniec sa z toho vykľul celkom pekný bizár plný zmätku, veľkého množstva gramatických chýb a istých podobností s Twilightom. Za celý svoj život mám za sebou prečítané už veľké množstvo kníh a tak si myslím, že som vcelku dobre schopná chápať, o čom tá daná kniha má aspoň približne byť. Avšak priznávam, že pri tejto som už takmer ani nevedela aký je rok a ako sa vlastne volám, keďže hlavná hrdinka chvíľku vedela čítať myšlienky, avšak o pár strán ďalej už autorka tvrdila, že nečíta myšlienky ako také, ale ich iba dokáže odhadnúť pomocou emócií (AKO?). Vykonávanie masáže srdca aj v prípade, že tá osoba má pulz (nie som lekár, ale som si takmer istá, že to nie je správne riešenie) alebo fakt, že sú im na stope ľudia, ktorí ich chcú zabiť a hlavná hrdinka sa ide umyť (hej, veď vrahovia počkajú, daj si načas). Pýtate sa, že ako je to možné? Ja neviem. Spýtajte sa autorky. A to je len relatívne krátke zhrnutie všetkého, čo som jednoducho nezvládla spracovať. Táto knižka je za mňa jedno obrovitánske a hlasné NIE. Ak už ste ju chceli čítať Vy alebo ju podarovať niekomu násťročnému vo svojom okolí, nemôžem Vám toto rozhodnutie odobriť. P. S. Názov knižky nemá s jej obsahom absolútne nič spoločné.... celý text

Chlapci a chlapi 1989, Karel Štorkán

O existencii tejto knihy som nemala najmenšie tušenie. To sa však zmenilo, keď som nastúpila do práce a moja úžasná kolegyňa ma vyviedla z omylu. Seriál natočený podľa tejto knižnej predlohy som za celý svoj život videla niekoľkokrát spolu s mojim tatinom. A už od malého dievčatka ho zbožňujem (síce som nemala absolútne tušenie o čo v ňom ide, ale boli tam krásni chlapci) a keď ho dávajú v telke, vždy sa ku nemu rada vrátim a pozriem si ho znova. Táto kniha nie je ani v najmenšom niečím výnimočným. Štýl, akým je napísaná je taký úplne obyčajný a čo sa týka celkového deja, ten sa od seriálu neveľmi odlišuje (práve ho davájú každú sobotu v telke, takže môžem zvesela porovnávať). V normálnom prípade by som tento skvost zaradila do pomyselnej poličky “neurazí - nenadchne”, avšak skrz veľmi veľkú nostalgickú hodnotu hodnotím tak ako hodnotím.... celý text