Deia přečtené 1412

Skryté obrázky 2023, Jason Rekulak

Od knihy som kvôli jej hodnoteniam mala celkom vysoké očakávania a našťastie ma nesklamala. Začítala som sa od začiatku, Mallory je sympatická postava, malý Teddy tiež a aj jeho rodičia pôsobia usporiadaným dojmom. Celé to spočiatku plynie veľmi pohodovo, ale idylka netrvá dlho. Mallory začne mať pocit, že niekto ju v domčeku sleduje a do toho tie Teddyho desivé obrázky... Obrázky sú v knihe tiež nakreslené (aj v e-knihe), čo je veľké plus, ešte viac ma to vtiahlo do deja. Celkovo som sa od knihy nemohla odtrhnúť a prečítala som ju na jeden záťah. Neprišla mi vyložene strašidelná, nemrazilo ma pri nej, ale napínavá zas bola. A bola som veľmi zvedavá ako to dopadne. Mallory má teóriu, kto je Teddyho kamarátka a snaží sa ju overiť, s pomocou trochu vyšinutej susedky a nového kamaráta. Ale keďže Teddyho rodičia sú prísne vedecky založený, nemá ich podporu a všetko musí robiť potajomky, čomu som nechápala, keďže dôkazy v podstate mala, len rodičia sa niekedy správali zvláštne. Ale na konci to krásne do seba zapadlo. Ako musím povedať, že som čakala hocičo, ale taký koniec vôbec nie, bola som veľmi prekvapená, počas čítania sa mi nikdy nič také hlavou nemihlo. Ale prekvapená som bola naozaj v dobrom, aj keď Mallory podľa mňa spravila pár rozhodnutí, ktorým som nechápala, ale čo už. Z príbehu som teda nadšená, už dlho ma žiadna kniha tak nepohltila. Snáď autor ešte niečo na podobný štýl napíše.... celý text

Hranice zoufalství 2006, Nicholas Evans

Spočiatku to vyzeralo ako zaujímavá kriminálka. Mŕtve telo na odľahlom mieste, k stopám sa nedá dostať, lebo všetko je pod snehom, rodičia, ktorí sa veľmi nemusia... Bola som zvedavá, ako to bude pokračovať. No a nepokračovalo to skoro nijak, pretože ďalších cca 400 strán sa odohráva v minulosti, kedy sa dozvedáme, ako sa rodičia Abbie dali dokopy, čo viedlo k ich rozvodu, ako si vyberala vysokú školu a čo robila popri štúdiách... A väčšinou ma to nebavilo. Myslela som si, že sa aspoň bude striedať prítomnosť s minulosťou, ale nie. Taktiež tam bolo veľmi veľa zbytočných postáv, v ktorých som sa často strácala. A celkovo tam bolo dosť zvláštnych vecí, napríklad ako ich okolie reagovali na rozchod. A navyše, väčšina postáv sa správala dosť hlúpo. Či už Ben, Sarah, Abbie alebo jej brat. Aj keď linka Abbie bola spočiatku jediná, ktorá má celkom bavila, hlavne poukazovanie na problémy súvisiace s ekológiou, rôzne protesty a tak, ale aj to potom prestalo. No a to ako zomrela mi prišlo ako strašná somarina. Ale aby som nebola negatívna, aspoň to bolo čtivé, čítalo sa mi to rýchlo, len ten príbeh za veľa nestál :D.... celý text

Rodina v podkroví 2020, Lisa Jewell

Ako to pri takýchto knihách býva zvykom, čítala sa mi veľmi dobre. Páčilo sa mi prelínanie sa minulosti s prítomnosťou, rozprávanie príbehu skrz rôzne postavy. Ale ani jedna dejová línia ma nejak nenadchla. V Libbinej linke v prítomnosti mi chýbalo nejaké napätie, aj keď bavilo ma postupne spolu s ňou odhaľovať minulosť jej domu. Príbeh z minulosti, ktorý nám rozpráva Henry, ma spočiatku zaujal najviac, ale časom sa z Henryho vykľul prinajlepšom zvláštny rozprávač a taktiež mi tam až príliš veľa vecí prišlo pritiahnutých za vlasy, aj keď páčili sa mi niektoré ekologické názory obyvateľov domu a poukázanie na rôzne svetové problémy. A treťou rozprávačkou je Lucy, ktorej život patrí k tým ťažším a ktorá má v mobile poznámku “bábätko má 25. Jej príbeh ma tiež bavil, aj keď aj on sa dosť zvláštne zamotal. Knihou a jej príbehmi som bola spočiatku nadšená, ale počas čítania to nadšenie nejak odpadávalo. Z názvu som si odvodila niečo iné a tak som bola prekvapená akým smerom sa príbeh uberal a pre mňa ten smer nebol úplne ideálny. A taktiež mi to prišlo zdĺhavé, hlavne Henryho rozprávanie. Ani k postavám som nejak nepriľnula. Čakala som nejak viac, viac napätia, možno nejakú mysterióznosť, niečo na ten spôsob. A dostala som takú rodinnú drámu. Ale nie úplne zlú, aj keď či sa pustím do voľného pokračovania, to ešte úplne neviem.... celý text

Srdce v Atlantidě 2015, Stephen King

Ako to už býva u Kinga zvykom, kniha sa mi čítala skvelo, príbehy veľmi príjemne plynuli. Ale aj tak mi tam niečo chýbalo, pár dní po dočítaní si v podstate nemôžem spomenúť na nič, čo by ma na knihe nejak zasiahlo. Prišlo mi to ako také príbehy zo života. Akurát prvá poviedka, ktorá má cez 250 strán, mi prišla taká akčnejšia. Lenže bola prepojená so sériou Temná veža, čo je síce skvelé, ale ja si ten príbeh už skoro vôbec nepamätám :D. Ale boli tam deti, bolo tam leto a bolo tam niečo nadprirodzené a teda to celé bolo super. V druhej poviedke sa mi zas veľmi páčilo vysokoškolské prostredie, aj keď úplne som nechápala tomu, ako niekto môže takto prepadnúť kartám. A aj to pozadie s vojnou bolo zaujímavé, ako sa formovali rôzne protesty proti vojne vo Vietname, ako to vnímali študenti a ako vôbec vznikol mieru. A zvyšné tri poviedky mi prišli skôr také doplnkové, opäť veľmi čtivé a zaujímavé, aj keď tretia mi prišla dosť zvláštna, niečo také som nečakala a nechce sa mi veriť, že niektorí ľudia by toto robili (viem, som naivná). Ale myslím, že všetky skvelo vystihli tú dobu a tú atmosféru, ktorá vtedy panovala.... celý text

Smrt králů 2012, Bernard Cornwell

Dej sa stále točí viac-menej dookola, ale stále ma to baví čítať, aj keď si úplne neviem predstaviť o čom bude ďalších sedem častí. Uhtred je už v podstate na tú dobu starý pán, ale jeho taktické myslenie je stále skvelé a jeho forma tiež, zatiaľ nemá problém stáť ako prvý v štítovej hradbe a boj si zakaždým (a s každým) užíva. Taktiež stále bojuje proti všetkým tým kňazom a biskupom a niekedy to vyzerá tak, že je jediným pohanom v tom kresťanskom svete, za čo má moje veľké sympatie. Ináč jeho správanie nie stále odpovedá jeho veku, čo mi trochu vadí. A v tejto časti mi vadilo aj celková rozťahanosť. Ale čítanie som si užívala a som zvedavá ako to bude s osudom Anglicka pokračovať.... celý text

Naši iní 2022, Olesia Jaremčuk

Ako väčšina reportážnych kníh od absyntu, aj táto sa mi čítala veľmi dobre. Nebola som si veľmi istá, či ma téma bude baviť, ale prekvapujúco bavila. Páčilo sa mi čítať o životoch mnohých menšín, ako sa dostali na Ukrajinu, ako tam žili... Niektoré príbehy ma veľmi prekvapili, najviac asi ten o Švédoch. Ale aj v iných bolo pre mňa veľa nových a zaujímavých informácií. Netušila som, koľko ľudí, aj Slovákov, sa odsťahovalo na Ukrajinu za vidinou lepšieho života a že mnohí sa veľmi dlho nemohli vrátiť naspäť, vidieť rodinu. Alebo koľko obyvateľov rôznych národností bolo násilne presťahovaných. Pri takýchto príbehoch som ale čakala viac informácií, autorka mohla ísť viac do hĺbky. Takto sa mi kniha čítala príjemne, ale dojem z väčšiny príbehov rýchlo vypŕchal. Ale aj tak som si jej čítanie užila.... celý text

Ticho ve tmě 2023, Darcy Coates

Do záverečnej časti som nešla s veľkými očakávaniami. Približne som vedela, čo mám očakávať a to som aj dostala. A sériu som chcela dočítať hlavne preto, aby som vedela, ako to celé dopadne, čo sa stane s ľudstvom. Clare a Dorran mi už dlhšiu dobu nie sú úplne sympatickí, špeciálne Clare s tými jej divnými myšlienkovými pochodmi a tak mi ich osud bol viac-menej ukradnutý. Navyše aj keď sa im podarilo (asi zázrakom) tak dlho prežiť, tak oveľa rozumnejší neboli. Mnohé situácie boli predvídateľné, niektoré veci opäť nedávali zmysel. Ale mne sa táto autorka (a aj táto séria) aj tak číta dobre, pre mňa je to také oddychové čítanie, celkom napínavé, od ktorého veľa neočakávam. Aj keď pri tejto sérii sa mohla autorka možno pustiť trochu inou cestou - mňa by napríklad viac zaujímalo prežívanie v nejakom väčšom útočišti ako sústredenie sa iba na Clare a Dorrana. So záverom som celkom spokojná, aj keď by som ho uvítala dlhší, ale aspoň že je všetko ako tak uzavreté.... celý text

Pán strieborného luku 2006, David Gemmell

Spočiatku som s príbehom bojovala, približne prvých pár desiatok strán. Nejak ma to nechytilo, nudilo ma to, zasadenie do antiky mi skôr vadilo, aj keď grécka mytológia je moja obľúbená. Ale potom prišiel na scénu Odyseus, ktorému sa podarilo prelomiť ľady. Nepatrí tu veľmi k hlavným postavám, ale od jeho príchodu ma to začalo veľmi baviť a začala som si užívať každú stranu. Aj keď vidno, že je to len začiatok, veľa postáv sa v príbehu iba mihlo a som zvedavá, či budú mať viac priestoru v ďalších častiach. Celkovo som občas mala pocit, že tých postáv je tam priveľa, ale predpokladám, že sú potrebné. Hlavne som zvedavá na pokračovanie príbehu mladého Xandera, ktorého som si obľúbila asi najviac, ale neskôr už na scéne veľmi nebol. Ale aj príbehy ostatných ma bavili a zaujímali, ich trápenia, boje, lásky... z celej knihy na mňa dýchala antická atmosféra a z autorovho pojatia som napriek počiatočným výhradám nadšená. Aj keď trošku som dúfala, že veľká bitka bude už tu, ale zas, je to len prvý diel a menších potýčok je aj tu až až a mnohé sú poriadne krvavé. A na konci je jedna predsa len trošku väčšia. Do pokračovania sa určite pustím čoskoro.... celý text

Posledný klinec 2022, Stefan Ahnhem

V tejto časti sa príbeh točí hlavne okolo Dunje, ktorá mi síce je sympatická, ale v tých predchádzajúcich častiach sa mi jej linka zdala navyše. A teraz aj ona dôjde k svojmu záveru. Tentokrát sa ani veľmi nerieši prípad, ten tam bol snáď len tak na okraj, skôr ide o to, či sa Dunji podarí dostať Kima za mreže alebo nie. Ale Kim sa len tak nenechá, Dunju nenávidí a má svoje vlastné plány, ktoré Dunju dostávajú do veľmi nepríjemných situácii - často krát sa mi to zdalo už príliš. A snáď nikdy v žiadnej knihe som nečítala o menej príjemnom človeku ako je Kim, každá scéna s ním ma strašne rozčuľovala až znechucovala, takže nie len kvôli tomu som dúfala, že Dunja ho dostane. Fabian je tiež v tejto časti len tak na okraj, má vážne osobné problémy, aj keď jeho túžbe (opäť) urovnať vzťah so Sonjou nerozumiem, keďže ona vyzerá ako strašná mrcha. Samotné vyšetrovanie pod vedením Heska ma celkom bavilo, aj keď vyšetrovateľ samotný spočiatku nepôsobil veľmi sympaticky. Ale veľmi sa mi páčilo sledovať, ako postupne prichádza na to, že za tým celým možno predsa len stojí Kim a bola som zvedavá, k akému záveru to dospeje. Záverom túto sériu úplne odporučiť nemôžem, myslím, že v tom obrovskom množstve krimi príbehov sú aj lepšie série, ale zas úplne márne to nebolo. Ale ak sa autor pustí do ďalších kníh, pravdepodobne ich už vynechám.... celý text

Podzimní republika 2016, Brian McClellan

Krvavé tažení 2016, Brian McClellan

Hamnet 2021, Maggie O'Farrell

Táto kniha tak úplne nepatrí do žánru, ktorý bežne čítam, ale občas je príjemné prečítať si aj niečo iné. Navyše na túto knihu som sa celkom tešila, pretože som na ňu videla samé pozitívne recenzie. Ale nebolo to úplne ono. Príbeh je napísaný vskutku krásne, štylistika a všetko okolo toho je úžasné. Aj atmosféra 16. storočia na mňa z knihy dýchala. Ale od príbehu samotného som čakala niečo iné. Toto bolo pomalé, čo mi väčšinou nevadí, ale tu to bolo už príliš. Navyše ak si človek prečíta anotáciu, tak vie, čo sa stane. Problém je, že sa to stane na strane 170 (a to celá kniha má strán 250). Takže celý čas som na tú udalosť čakala a čakala a čakala... a strašne sa mi to tiahlo. Chcela som vedieť, čo bude ďalej, nie čo bolo predtým. Nie ako Hamnetova mama spoznala jeho otca a ako sa dali dokopy, to ma v tú chvíľu nezaujímalo. Samotné postavy ma taktiež veľmi nebrali, či už Agnes, matka, alebo Will, otec - ten tam ani veľmi nebol, pričom som si myslela, že príbeh bude prevažne o ňom. Aj keď to by ma až tak netrápilo, ja nie som veľký Shakespearov fanúšik. Neviem čo som čakala, asi trošku svižnejšie tempo, viac udalostí, proste aby sa tam aspoň niečo dialo. Toho som sa ale nedočkala.... celý text

Húrinove deti 2007, J. R. R. Tolkien

Zbožňujem Stredozem, ale najviac očarená som stále Pánom Prsteňov. Hobit mi stále prišiel ako taká jednohubka, Silmarillion a Nedokončené príbehy sa mi už zase zdali príliš komplikované. Ani dodatky na konci Pána Prsteňov som doteraz ešte neprelúskala. Aj keď samozrejme pred Tolkienom skladám pomyselný klobúk, pretože celé toto vymyslieť je niečo neskutočné. A tak som sa aj do Húrinových detí púšťala s menšími obavami, že či sa mi budú páčiť, aj keď jednu verziu som už čítala v Nedokočených príbehoch, pretože “nepáčenie sa by mi istým spôsobom prišlo ako nejaká zrada. Ale našťastie to dopadlo dobre. Do príbehu som sa začítala hneď, aj keď občas som mala problém s veľkým množstvom mien, ktoré si navyše boli navzájom podobné. Taktiež už som si nepamätala rôzne súvislosti, ktoré boli spomenuté (asi) v Silmarillione (veď to sa ani nedá), ale to mi až tak nevadilo, na dôchodku to možno poriadne preštudujem :D. A aj keď to bolo miestami zložité a príliš opisné, príbeh som si užívala. Hlavne tú krásu jazyka, celý ten štýl, akým je to napísané. Ja to mojimi slovami opísať ani neviem. A napriek tomu, že celý príbeh je tragický a temný, tak to bol príjemný návrat do Stredozeme.... celý text

Tudy přijde něco zlého 2007, Ray Bradbury (p)

Príbeh začal veľmi sľubne, spočiatku mal skvelú atmosféru - október, pred Halloweenom, naznačujúc, že chlapcom sa niečo stane, kvôli čomu budú musieť veľmi rýchlo dospieť. Takže natešená som bola až až. A potom to išlo strašne dole z kopca. Mal to byť horor kombinovaný s fantasy (alebo niečo také), no pre mňa to nebolo ani jedno. Boli tam akési nadprirodzené postavy a to je tak všetko. Celé to na mňa začalo byť príliš divné, absurdné a mala som problém ten príbeh nejak pobrať, pochopiť, v podstate vôbec neviem o čo tam išlo. Postavy boli divné, hlavne tie dospelé, špeciálne Willov otec. No proste vôbec mi to nesadlo a bavilo ma to čím ďalej tým menej. Čo sa mi ale veľmi páčilo je ten štýl písania, vety boli úžasné, poetické a to jediné ma tak nejak udržalo pri čítaní. Neviem, či si od autora ešte niečo prečítam, ešte pár jeho kníh mám na zozname, ale toto nebolo úplne najlepšie prvé stretnutie.... celý text

Pol Potov úsmev 2017, Peter Fröberg Idling

Na začiatok musím povedať, že od knihy som čakala niečo iné. Chcela som sa dozvedieť, čo sa za vlády Červených Kmérov dialo v terajšej Kambodži. A ako dozvedela som sa, ale zdá sa mi, že iba tak okrajovo. Príde mi, že autor sa dosť venuje tej politickej časti - kto bol Pol Pot, ako sa dostal k moci, kto boli jeho najbližší spolupáchatelia a pod, ale ani tam nejde úplne do hĺbky. Bolo tam strašne veľa mien a žiadne si už nepamätám. Taktiež veľkú časť knihy zaberalo skúmanie toho, či švédska delegácia bola naozaj tak vierohodne oklamaná alebo proste len nechceli vidieť to, čo možno mali pod nosom. Tiež sa niečo dozvedáme o tom, ako sa vtedajší svet díval na Demokratickú Kampučiu - mnohí hovorili o genocíde (ktorá tam skutočne prebiehala), ale mnohí to výrazne popierali a považovali Kampučiu pomaly za progresívny štát. Ale o samotnej genocíde a o obyčajných ľudoch, ktorí to museli prežiť, je tam toho máličko. Spočiatku sa mi kniha čítala dobre, mala som vysoké očakávania a páčil sa mi autorov štýl. Ale postupne to pre mňa začalo upadať, keďže som sa nedozvedala tie veci, ktoré ma najviac zaujímali a často som sa pristihla pri tom, že mi pri čítaní myšlienky ubiehajú niekde úplne inde. Taktiež časové skoky ma miatli. Ako nie je to zlá kniha, určite ma obohatila a za prečítanie stojí, len som čakala niečo iné.... celý text

Hořící země 2010, Bernard Cornwell

Táto série sa mi stále číta dobre a veľmi ma baví. Síce Uhtred nie je ideálny kladný hrdina, ale tak kto je. V niektorých scénach mi vyložene vadí, keďže už má svoj vek a teda mal by sa správať rozumnejšie, ale tak, je to chlap :D. Ale väčšinou mu fandím, hlavne preto, že stále ostáva pohanom, aj napriek všetkým problémom, ktoré mu to spôsobuje. Taktiež je skvelý stratég a bojovník. A asi najviac ma baví to prostredie, Anglicko deviateho storočia sužované vikingskými nájazdmi. A vďaka tomu je tam kopa bitiek, takže neustále sa niečo deje. V tejto časti sú výraznejšie aj ženské postavy, či už Skade alebo Æthelflaed, Alfredova dcéra, ktorá mi postupne začína prirastať k srdcu. A napriek tomu, že dej sa v tejto sérii celkom opakuje, tak ma to neskutočne baví a teším sa na ďalšie časti.... celý text

Příslib krve 2016, Brian McClellan

Spočiatku som bola pri čítaní skeptická. Hneď sme súčasťou prevratu, je tam veľa rôznych a neznámych pomenovaní (prachmajsri, privilegovaní...) a u niektorých som do konca knihy netušila, či ich chápem správne :D. Ale to sa rýchlo zlomilo a príbeh ma pohltil. Síce postavy sa mi tiež zdali zvláštne, nejak som si k nim nevedela vytvoriť vzťah, ale všetko okolo toho ma bavilo. Akože aj správanie a príbehy tých postáv sa mi páčili, len mi to prišlo také neosobné :D. Politika, pátranie po akomsi sľube, bitky, ktorých tam časom bolo viac než dosť, možní bohovia... To všetko som si užívala. A vlastne aj celé to smerovanie príbehu, v ktorom zakaždým pribudlo niečo nové a zaujímavé. Spočiatku to vyzeralo na jednoduchý príbeh, ale vôbec to tak nie je. Navyše príbeh vo mne aj po tých pár dňoch po prečítaní stále rezonuje. Kebyže mám po ruke druhú časť, tak sa do nej hneď pustím. Z nejakého dôvodu som nemala až tak vysoké očakávania, ale kniha ma prekvapila a sadla mi. Skvelý príbeh.... celý text

Nezbytné věci 1993, Stephen King

Prvý krát som túto knihu čítala približne pred jedenástimi rokmi a utkvela mi v pamäti ako skvelá kniha, takže na re-reading som sa veľmi tešila a plánovala som ho už dlho. A zjavne som samu seba navnadila až príliš, lebo po dočítaní som trochu sklamaná, nezdalo sa mi to tak skvelé ako predtým :D. Hlavne ľutujem, že som si predtým znova neprečítala aj knihy Cujo a Tretie oko, keďže v príbehu je na udalostí z týchto kníh pár odkazov a ja si to pamätám len matne. No a samotný tento príbeh mi prišiel strašne rozťahaný, nejak som sa nemohla poriadne začítať a celkovo mi trvalo dosť dlho, kým som ju prečítala. Zaujímal ma osud mestečka a všetky tie “žartíky, ktoré si obyvatelia navzájom robili a keďže z predchádzajúceho čítania si to pamätám len mierne, tak som bola zvedavá, ako to celé vyvrcholí. Lenže tých postáv a príbehov rôznych ľudí tam bolo príliš veľa a dosť sa mi plietli, nebola som si istá, že kto je kto a kto komu čo spravil a podobne. Ale napriek tomu, že ich tam bolo veľa, tak boli skvelo vykreslené (ako to King vie) a keď som sa už pustila do čítania, tak ma to bavilo. Neviem, možno som tentokrát čítala knihu v zlom období a preto zanechala o trochu horší dojem, ako keď to bolo po prvý krát, možno som bola len príliš navnadená. Ale stále je to veľmi dobrý príbeh.... celý text

Posledná šanca 2022, Andy Weir

Od tejto knihy som mala vysoké očakávania, čo bolo asi len na škodu, pretože sa tak úplne nenaplnili. Taktiež bolo pre mňa čítanie tejto knihy plné paradoxov. Príbeh ma zaujal hneď, teda hlavná téma, že ľudstvu kvôli vesmírnym mikroorganizmom hrozí vyhynutie. Bavilo ma postupné odhaľovanie toho, čo sú tie potvorky zač, čo robia, celkovo ich výskum. Ale dej vo vesmírnej lodi ma až tak nebavil. Ryland je síce fajn postava, ale niečo mi chýbalo, nejak ma nezaujal a miestami ma ten príbeh dosť nudil. Najviac ma bavilo Rylandovo postupné rozpamätávanie sa a napríklad udalosti, ktoré viedli k tomu, že sa práve on ocitol ďaleko vo vesmíre ma dosť prekvapili. Taktiež tých technických záležitostí občas bolo príliš veľa a aj keď som s tým počítala, že tomu asi nebudem rozumieť, tak niekedy som mala pocit, že mnoho vecí sa vyriešilo veľmi ľahko, proste sa lusklo prstami a bolo to. Koniec sa mi potom z jedného pohľadu aj celkom páčil, ale v podstate ma aj dosť sklamal :D. A je podľa mňa škoda, že tam nebolo aspoň pár kapitol o tom, že čo sa deje na Zemi, to by ma dosť zaujímalo. Ale aj napriek tomu, že mi tam v podstate mnoho vecí vadilo, tak príbeh ma zaujal, čítal sa mi dobre a počas čítania som bola zvedavá, že ako to celé dopadne. Len moje očakávanie boli predsa len trochu vyššie.... celý text

Poslední absolvent 2022, Naomi Novik

Už prvá časť sa mi páčila a táto pokračuje presne tam, kde tá predchádzajúca skončila. Síce som to čítala už dávnejšie, takže som mala nejaké medzery, ale mala som pocit, že to veľmi nevadí. Veľmi sa mi páči prostredie školy - všetky tie rôzne príšery, celé to jej fungovanie a aj celkovo magický systém daného sveta. Aj keď študovať v takej škole by som veru nechcela. Galadriel je tiež veľmi sympatická postava, páči sa mi jej (väčšinou) racionálne rozmýšľanie, jej sarkazmus a vtip, ale nemohla som si pomôcť, občas mi jej myšlienkové pochody prišli rozvláčne. A sem-tam sa mi rozvláčna zdala celá kniha. V podstate sa tam toho veľa nedialo, Galadiel a jej spolužiaci neustále trénujú, do toho ich Galadriel neustále zachraňuje a tak dookola a dookola. Ako bolo to zaujímavé, len zdĺhavé. Ale bola som veľmi zvedavá, že kam to celé smeruje. No a potom prišiel záver. A ten je taký, že hneď by som potrebovala ďalšiu časť. Akože hneď hneď. Takže dúfam, že sa čoskoro dočkám.... celý text