yerry komentáře u knih

Táto kniha by pred pár storočiami určite zhorela na hranici aj so svojimi autormi. Ich myšlienky, dedukcie a závery sú totiž z cirkevného hľadiska heretické, kacírske a bigotného katolíka určite zdvihnú zo stoličky. Pôvodný text je síce už zopár desaťročí starý ale ani napriek svojmu veku nie nezaujímavý.

Autori sa tu snažia dokázať svoju tézu o kontinuite pokrvnej rodovej línie od biblických čias až po dnešok, v ktorej Kristus hral trochu inú úlohu ako je to bežne oficiálne a cirkvou prezentované. K problematike sa snažia pristupovať serióznym výskumom ale aj uvádzaním zdrojového materiálu. O rôznych historických udalostiach tu dostávaš informácie, ktoré menia samotný kontext, z ktorého vychádzajú.

Kniha sa dá vnímať ako záhadologická, ale podľa mojej mienky sa nejedná v tomto prípade o literatúru konšpiračnú. Autori k problematike skrátka pristupujú na základe vedeckého bádania, nie na základe viery. Sú nedogmatickí. Viacero faktov zostáva doposiaľ neznámych a nedoložených, na toto však seriózne upozorňujú.

Ako každá kniha, ani táto nemá patent na pravdu. Autori priznávajú svoje sympatie ku gnosticizmu a monarchistickému zriadeniu osvietenského typu. Preto prikladajú dôležitosť kontinuite pokrvnej línii. Do určitej miery je v nej badateľný príklon k "sionizmu" (bez pejoratívnej príchute tohoto termínu). Keďže zabiehajú ešte hlbšie do predkresťanskej minulosti a židovstvo vykresľujú v trochu iných súvislostiach.

Ak máš otvorenú myseľ a si prístupný aj teóriám a myšlienkam, ktoré až tak veľmi neladia s tvojim náhľadom, kniha je veľmi dobrá. Ale ak už ti je všetko jasné a veci máš zaradené vo svojich priehradkách, je dosť možné, že ťa kniha bude asi iritovať. V tom prípade ušetri si nervy a pár dní zo svojho života, radšej ju odlož...

10 01.01.2021

Ak som hodnotil predchádzajúci diel ako veľmi dobrý dobrodružný historický román a poslabší detektívny príbeh, tak tento diel už obsahuje novú kvalitu. Dobrodružná, historická i detektívna zložka príbehu sú v rovnováhe, čiže veľmi dobré.

Taktiež psychológiu a charakteristiku hlavných postáv autor postupne dotvára, takže už nie sú tak papierovo ploché ako v predošlom zväzku i keď toto sa nedá tvrdiť o vedľajších postavách. Katolícky purizmus Steina, občasná nemohúcnosť Barbariča ako aj sklon k sadistickým excesom Jaroša vyznievajú veľmi realisticky. Teda tieto postavy nie sú čiernobiele. Príbehu prospieva aj atraktívne prostredie rudolfínskej Prahy, načrtnuté trochu temnejšími farbami. Dobový kolorit dokresľujú vypočúvacie metódy v tej dobe bežné, dnes by boli označované ako neprípustné mučenie.

Príbeh sa teda autorovi vydaril a je vidieť, že popri perfektne zvládnutých dobových reáliách autor zlepšuje aj šýl charakteristický pre detektívny žáner...

19 15.12.2020

Knihu hodnotím vcelku pozitívne i keď čakal som od nej trochu viac. Snaží sa síce vyhnúť teoretickým a praktickým úskaliam ideje europocentrizmu z hľadiska výkladu dejín politického, filozofického a náboženského myslenia ale v kontexte z akého vychádza sa jej to veľmi nedarí. Ako základ je však dobrá.

Prezentuje súčasné hľadisko výkladu aký môžeš získať od viacerých liberálne a neomarxisticky orientovaných vedátorov. Teda určité témy, filozofie a náboženské systémy sú v nej uprednostnené na úkor tých, ktoré nie sú až tak v súlade s ich videním. Niektoré témy sú veľmi skratkovité až úplne vypustené.

Chápem, že rozsah knihy neumožnil maximálnu sumu informácií o problematike, ale niektoré témy mohli byť viac či menej redukované, aby sa tých informácií do knihy dostalo viac. Napriek svojim výhradám, ju hodnotím kladne pre základnú orientáciu o problematike i keď...

14 03.12.2020

Ak čakáš nejaký sofistikovaný detektívny príbeh s historickým pozadím románov Roberta van Gulika, budeš pravdepodobne sklamaný. Autor sa v tomto ohľade nezaprie. V jeho podaní to vyzerá skôr na dobrodružný historický román s detektívnou zápletkou. Deduktívne metódy v jeho podaní nahrádza skôr sled udalostí, ktoré sa odvíjajú s nie veľkým prispením hlavných postáv. Tie sú skôr v ich vleku, i keď ich akcieschopnosť je na pomerne vysokej úrovni.

Vyššie spomínané nie je negatívum, ale ak chceš plnohodnotnú detektívku, poobzeraj sa po niečom inom. V čom je autor dobrý, sú tie historické reálie a dokonca aj vyšetrovacie metódy mi docela na danú dobu pasovali. Taktiež razancia deja bola dobrá. Škoda, že upustil od mytologických prvkov, ktoré boli korením hlavne v ságach o čiernom Roganovi a v ságe Bohatier.

Svoj štýl s hrubými výrazmi a s pomerne nekompromisným obsahom si autor zachováva. Chýbajú mi tam však niektoré prvky, pre ktoré som ho kladne hodnotil v iných ságach. Zatiaľ teda tá detektívna zložka príbehu pokrivkáva. Uvidím, som zvedavý, či sa to v ďalších dieloch zlepší. Ako historicko-dobrodružný román by som knihu hodnotil ako veľmi dobrú, ako detektívka, je to u mňa slabší priemer...

14 22.11.2020

Posledný diel Červenákovej historickej ságy mám dočítaný. Ak máš rád akciu, prídeš si na svoje. Ústrednou témou je síce obliehanie Újváru - Nových Zámkov ale autor dej okoreňuje aj fantasy prvkami, či náznakom detektívnej zápletky. Nudou trpieť nebudeš na celých cca 511 stranách, vata sa nekoná. Budeš sa brodiť vo výkaloch, vyvrhnutých vnútornostiach, trupoch bez hláv, rúk, nôh. Hláv bez trupov, nabodnutých na koloch, či vysiacich ako ozdoby na koňoch tatárskych bojovníkov. Tie kone tu umierajú tiež vo veľkých počtoch. Je to skrátka epické a autor ti nepreťahuje optimistické motúzy pod fúzy.

Báthoryho príbeh napriek veľmi dobrému ústrednému motívu však trpel viacerými nedostatkami, aj logickými. Nechcem tu spoilerovať, tak len dodám, že ten úplný záver mi nesedel.

Ak som už pri minulých dieloch spomenul, že autor nemá dosť dobre vykreslené ženské postavy, a hlavne tie negatívne, tak v tomto záverečnom zväzku to čiatočne napravil. Barónka Rónayová alias vlčica, sa tu chopila svojej roly vamp matróny. Túto svoju rolu však zohrala dobre len zčasti a autor jej potenciál tak úplne nevyužil. Celkovo mi pripadá ako keby mal autor kopu dobrých nápadov ale veľmi lacno sa ich zbavuje. A práve tie by mohli byť korením, ktoré by príbehu dodávalo ešte väčší drajv. Pripadá mi, ako keby autor uprednostnil príbeh pred samotnými postavami.

Zaujímavo vyznieva konfrontácia dvoch civilizácií. Na jednej strane pomerne tolerantná Osmanská ríša k iným náboženstvám (vzhľadom na dobu) na svojom území. V osmanskom okupačnom vojsku boli totiž aj kresťanské vojská s kresťanskými symbolmi na svojich zástavách. Čo bolo pre kresťanskú náprotivnú stranu niečo nepredstaviteľné. Zaujímavo vyznieva konfrontácia aj v civilizačnej úrovni, či už sa jednalo o vedu, vzdelanosť, hygienu či kultúru, kde Západ jednoznačne ťahal za ten kratší koniec.

Už sa budem opakovať. Čítavosť knihy je vysoká a autorov pohľad na opísaný kus histórie veľmi podnetný. Odporúčam, ak máš rád epické historické romány...

19 01.11.2020

Tento zväzok bol tak trochu výplňový alebo dalo by sa povedať preklenovací, veštiaci prelomové ualosti v zväzku nasledujúcom, ktorým by mala byť zatiaľ táto sága uzatvorená, teda predpokladám. Nie, ani v tejto knižke nie je núdza o drsné dialógy, krvavé boje, vraždenie a iné surovosti. Dalo by sa povedať, že tie sú opisované ešte viac realistickejšie a brutálnejšie.

Príbeh sa presúva do Uhorska, presnejšie do okolia Nových Zámkov. Vzhľadom na to, že už na začiatku sú jasné niektoré fakty okolo kapitána Báthoryho a jeho syna, príbehovo sa dej posúva tentokrát len pozvoľna o malý kúsok. Fantasy prvok je len jeden a zdal sa mi pomerne zbytočný, keďže nič podstatné neriešil. Bez neho by sa jednalo o čistokrvný historický román. Autor tu rozostavuje figúrky pred veľkolepým finále, aby to v tej najošemetnejšej chvíli uťal. Tradičný prvok fantasy románov, teda cestovanie z bodu A do bodu B Červenák trochu zauzľuje, keďže hlavný hrdina si musí podobné situácie prežiť viackrát (žeby autor občas strácal inšpiráciu?) s trochu obmenenými postavami a prostredím.

Historické reálie a čítavosť tejto knižky napriek mojim postrehom vyššie, je stále na vysokej úrovni a subjektívne výhrady sú len omrvinkou, ktorú ani postrehnúť nemusíš. Teda opäť veľmi dobré odpočinkové čítanie s historickými reáliami ako bonusom naviac...

19 04.10.2020

Ťažiskom tohoto zväzku Kroník Zeme je okrem už skôr rozvíjaných tém hlavne problematika okolo znalostí DNA v časoch existencie Sumeru, výskyt šifier a šifrovania v starých textoch, proroctvá a predpovede. Dozvieš sa tu, prečo je Jeruzalem pupkom sveta alebo prečo sa u židov dedí následníctvo po matke a nie po otcovi.

Pozitívom u autora je okolnosť, že svoje hypotézy podopiera viacerými prameňmi. Teda okrem samotnej Biblie sú to hlinené tabuľky, archeologické nálezy, historické a prehistorické stavby, astrologické a astronomické výpočty, vedecké poznatky a znalosť pramenneho materiálu. Známe fakty vkladá do nového kontextu, čím nadobúdajú iný zmysel.

Negatívum vidím zasa v prílišnej orientácii na Bibliu, židovské zdroje a židovské reálie. Nič proti nim, ale pôsobí to nevyvážene. Vo svojej knihe síce spomína aj nesemitské národy, tie však zohrávali v jeho podaní predovšetkým rozvratnú úlohu. Takým bol napríklad aj útok národov severu (možno Skýtov ale možno aj našich dávnych predkov) niekedy v 7. st. p.n.l. na Sinajský poloostrov. Len ma tak napadá, čo to za pliaga zo severu pritiahla, keď podľa autora existovali len tri centrá ľudskej civilizácie a severná Európa v nich vôbec nefigurovala.

Tento zväzok mi napriek mojim čiastočným výhradám sadol trochu viac ako ten predchádzajúci. Autor sa ti dokáže dostať riadne do hlavy ;)

10 24.09.2020

Napriek tomu, že knižka sa stále veľmi dobre číta, nemôžem sa ubrániť dojmu, že autor sa už dosť opakuje a hlavne v závere dosť ulietava, keď fakty ohýba hlavne v prospech starozákonného videnia sveta. Pokiaľ opisuje rôzne stavby a učel na ktorý boli postavené, ako napr. Stonehenge a pod., ešte je to v poriadku. Ale ak mu majú slúžiť staré sumerské texty a Anunnakovia ako potvrdenie dejov zo Starého zákona, to sa mi už v poriadku nezdá.

Autor tu vyslovuje medzi inými také hypotézy, ktoré by mali potvrdiť predovšetkým prvenstvo Semitov ako nositeľov kultúry (samorejme za prispenia ich bohov). Už v skorších dieloch som si všimol určité paralely s dielami napr. ruských autorov, v ktorých sa autori odvolávajú zasa na prvenstvo Slovanov resp. Rusov a ich bielych Bohov. Autori takých kníh, ako napr. Bystvor, narážajú zrejme na Sitchina, ak tvrdia, že šedá semitská rasa bola naklonovaná v laboratóriu - Raji. Tých paralel je samozrejme viac, trebárs aj s germánsko-árijskou koncepciou, ale to už zabŕdam do trochu ošemetných tém...

Autor v tejto knihe napr. uvažuje o predkoch juhoamerických indiánov ako o stratenom židovskom kmeni alebo ako o priamych potomkoch byblického Kaina. Zamýšľa sa nad tým, že sumerské klinové písmo mohlo byť predobrazom písma čínskeho či japonského. Tvrdí, že pred Sumerom neexistovala žiadna civilizácia. Nezaregistroval alebo zabúda na to, že sú tu vykopávky Stredoeurópskej resp. Podunajskej civilizácie napr., ktorých vek je o poriadnych zopár tisícročí starší. Staršie sú aj niektoré nálezy z južnej Ameriky, ktoré autor pozná a dokonca ich aj spomína. Po exode Sumeru pred 4000 rokmi predpokladá, že zvyšky preživšieho obyvateľstva ovplyvnili také národy ako boli Gruzínci, Maďari!!!, Estónci!!!,či Fíni!!! Toto mi už riadne ťahalo oči :)

Autor bol bezosporu odborníkom na sumerské texty, ak by zostal čiste pri nich a Anunnakoch, niet o čom. Hodnotu svojich kníh subjektívne zráža smerom nadol svojou koncepciou vyvoleného národa. O jeho starobilosti nie je pochýb, ale tlačiť ho aj tam, kde nepatrí, je nadpráca, ktorá spôsobuje nedôveryhodnosť, aspoň teda u mňa. Zrnká pravdy na jeho myšlienkach byť môžu, história sa však z najväčšou pravdepodobnosťou odohrala trochu inak, a možno aj za prispenia prišelcov z vesmíru ;)

12 17.09.2020

Napriek obnovenému vydaniu z roku 2020 Eko-konzultom, je táto kniha už dosť zastaralá. Originál vyšiel v roku 1945 a aj napriek citáciám historikov z 19. storočia je dosť poplatná dobe. Deržavin bol totiž stúpencom marrizmu (podľa N . J. Marra), čo bol smer mixujúci marxistické triedne hľadisko vývoja jazyka s byblickými prvkami. Dávni predchodcovia Slovanov sú v tomto prípade odvodzovaní od Noemovho syna Jafeta a ich pohanské obdobie je označované za jafetské.

Napriek tomu, že Deržavin nie je stúpencom autochtónnej teórie o pôvode Slovanov, určité myšlienky týmto smerom sú u neho badateľné. Za priamych predchodcov Slovanov totiž označuje Venedov a Antov. Inak sa však pridržiava tradičných stereotypov, oblečených do triedneho hľadiska marxistickej fylozofie.

Pomerne dobre a dosť obšírne tu autor spracoval grécke, rímske, latinské, staršie nemecké a staršie české pramene. Ak si teda odmyslíš tú povinnú ideologickú omáčku. Zaujala ma však mytológia jednotlivých slovanských národov. Chvíľami akoby som čítal niektorý z románov od Juraja Červenáka :) O panteón Bohov v tomto prípade ani tak nešlo, ale ten výčet rôznych prevažne temných besov, škriatkov, domovikov, stríg, kikimor a nadôvažok v rôznych jazykových mutáciách, tu autor uviedol úctyhodný počet. Pre istotu ich podľa všetkého zaradil medzi povery zaostalého pracujúceho človeka, keď dodáva, že u dnešného moderného socialistického človeka už nemajú miesto ;)

Knižku úplne nezavrhujem, nájdeš v nej pomerne dosť informácií z histórie do cca 11. storočia s opisom aj globálnych vzťahov i keď z trochu priohnutého uhla pohľadu. Napr. Veľká Morava a udalosti s ňou späté vyznieva plastickejšie v kontexte s globálnymi udalosťami v tom čase okolo Byzancie, Bulharska, Franskej ríše a ich politickými záujmami. A okrem toho, kniha je tak trochu kuriozitou, vďaka už prekonanej teórii N. J. Marra.

11 11.09.2020

Zatiaľ hádam najlepšia časť z tejto série o kapitánovi Báthorym. Dej sa prenáša do Chorvátska a Červenák ti tak pútavou formou mixu literárnej fantasy a historického románu poskytne cestopis a faktografické údaje dejov 17. storočia. Napodiv, čo u neho zvykom nieje, vsúva do deja erotickú pasáž. Na efekt bola síce dobrá ale akási nepatričná vzhľadom na autorov rukopis. Ten orálny sex mi tam dobovo veľmi nesedel. Ako moderný prvok však vzhľadom, že sa v románe nachádzajú aj fantasy prvky však oči veľmi netrhal.

Ak už som pri tých fantasy prvkoch, tie boli pôsobivé viac než dosť, miestami smerujúce až k dark fantasy. Mocnosti stojace nad pojmami dobra a zla boli dostatočne temné. Trochu zazlievam autorovi, že záporné ženské charaktery viac nerozvíja, pričom tie by mohli mať najviac priestoru. Tu jednej takejto kráske dá hneď po zopár stranách vybiť zuby a prísť o ucho. Pritom z nej mohla byť celkom slušná sexy postava typu vamp.

Inak samozrejme román sa nesie v tradičnom Červenákovom duchu odťatých hláv, končatín, vyvalených vnútorností, crčiacej krvy alebo slizu. Možno je to len môj dojem, ale deklarovaná neuveriteľná moc a sila hlavných záporných Bossov napokon až taká veľká nebola, i keď Báthorymu pomáhal mýtický drakobijca. V konečnom dôsledku ale kniha bola stále výborným odpočinkovým čítaním s čímsi naviac...

26 10.09.2020

Povedal by som to asi takto: Znalci žánrovej litertúry asi budú vedieť, čo mám na mysli. Myslím znalcov science fiction a alternatívnej histórie zvlášť. Stavba príbehu môže narásť do alternatívnych tvarov a rozmerov, ak sa niečo pridá sem, niečo uberie z tamodtiaľ, niečo sa prifarbí, skrátka nejaká na prvý pohľad bezvýznamná zmena začne na seba nabaľovať rôzne alternatívy ako snehová guľa a napokon vzniká nová kvalita. Myslím, že o niečo podobné sa snažil aj autor...

Vtip je v tom, že bol ojedinelým zjavom vo svojom obore a majstrom slova. Ako čitateľ konzument nemáš šancu overovať všetky fakty. Stačí ak niečo nedopovedal alebo niečomu pririekol vlastnú interpretáciu. Faktom je, že jeho knižky sa aj po rokoch dobre čítajú a vyzývajú k premýšľaniu.

V tomto zväzku (české vydanie: Dobra, 2001) popri známych tézach z predošlých zväzkov a ich doplnení, tu mení autor zemepisnú oblasť. Prenesie ťa do Strednej a Latinskej Ameriky, do dôb Inkov, Aztékov, Olmékov a ich dávnych predchodcov. Presvedčí ťa, že Kolumbus nebol prvým objaviteľom Ameriky, neboli nimi ani Vikingovia. Že americké pobrežie zmapoval už ktosi oveľa skôr. Vysvetlí ti podobnosť v byblických textoch a indiánskych príbehoch, aj podobnosť božských panteónov ako aj prítomnosť príslušníkov semitských a negroidných národov niekoľko tisícročí pred n. l. Neobíde ani známych Bohov - Anunnakov, ktorí tu pravdepodobne pôsobili. A hlavne prečo. Najdôležitejším faktorom ohľadom Ameriky bol mimoriadne vysoký výskyt zlata a cínu...

Konštatujem opätovne vysokú čítavosť knihy hlavne pre čitateľov ktorých zaujíma, čo by sa stalo, ak by bolo niečo inak. Autor to mal perfektne premyslené, to je však zároveň aj najväčšia slabina knihy. Neexistujú v nej biele miesta, takmer...

11 31.08.2020

Knihu by som pravdepodobne hodnotil maximálnym počtom hviezd. Bohužiaľ za tú chýbajúcu korektúru (miestami dosť nekvalitný preklad, nesprávne skloňovanie a pod.) musím jednu ubrať. Inak ale považujem ju za dosť autoritatívny a objektívny počin. Dejiny z pohľadu ruských historických škôl sú totiž dosť odlišné od histórie, akú poznáme u nás.

Priaznivci Velesovej knihy a Slovansko-Árijských véd si tentokrát na svoje neprídu. Autor sa totiž drží vedeckých poznatkov a vlastného výskumu. Sú tu síce spomenuté, ale len okrajovo a autor ich nepovažuje za dôveryhodný zdroj. Tulajev je zástancom autochtónnej teórie, ktorá sa u nás v oficiálnych vedeckých kruhoch neteší veľkej obľube. Teda, že Slovania - Sloveni - Rusi - Rasseni - Veneti - atp. žijú na svojich územiach už niekoľko tisícročí. Teda žiadne zjavenie sa z Pripjaťských močiarov niekedy v 5.-6. stotoročí sa nekonalo. Rozvíja tu rôzne teórie o pôvode Slovanov. Tými hlavnými sú dunajská, balkánska, maloázijská, arktická, eurázijská.

Grom knihy a zároveň jej najväčším prínosom je zosumarizovanie množstva ruských historických škôl z rôznych období, priradenie autorov k príslušným školám a zbežný popis ich základných diel. Konečne sa môžeš v tej záplave rôznych ruskojazyčných textov orientovať podľa jednotlivých autorov. Teda nájdeš tu od autorov striktne sa pridŕžajúcich vedeckých faktov cez rôznych popularizátorov ruskej histórie až po totálnych rusocentristov a bájkárov.

Až na tú vyššiespomenutú výhradu, knihu hodnotím teda veľmi kladne a odporúčam na štúdium znalcom dejín tentokrát v monografii o dejinách Slovanov z ruského pohľadu...

13 22.08.2020

Kornélius Báthory sa v tomto druhom zväzku ocitá v osmanskom zajatí ako galejník na lodi. Spolu so svojim chránencom, jeho družinou a jedným klasickým záporákom podstupuje púť do údolia smrti, a to ešte nebude koniec...

V románe sa síce vyskytuje spústa "bohov zo stroja", ale v autorovom podaní nepôsobia nepatrične. Klasický dobrodružný román o ceste, na ktorej hrdinovia zažijú rôzne dobrodružstvá autor obohacuje o fantasy prvky, historické reálie a mytológiu. Tá je tu kaleidoskopom rôznych svetonázorov a vier. Od islamu, cez kresťanstvo a variácie týchto náboženstiev až po božstvá starej Mezopotámie. V tomto ohľade som si knihu užil. Červenák neváha dej poriadne pritvrdiť, takže postavy tu umierajú jedna radosť, krv crčí na hektolitre a o mŕtvoly tu nieje núdza. Veľmi dobré je to skĺbenie fikcie s reálnou históriou a jej postavami.

Maximálnym počtom hviezd ale tentokrát nemôžem hodnotiť, nakoľko jednanie hlavných postáv sa mi zdalo mierne povedané miestami nelogické, akoby autor ich jednanie už vopred prispôsoboval výslednému koncu a nenechal ich žiť takpovediac svojim životom...

16 14.08.2020

Ak začuješ rachot a burácanie nebies buď si vedomý, že zopár tisícročná selanka skončila. Prichádzajú naši Bohovia a civilizácia, ktorej si príslušníkom, končí. Ak si myslíš, že nič už nemôže byť horšie, mýliš sa. Bol si stvorený ako biorobot a k tomuto údelu si určený aj v budúcnosti. Vo svojich rukách nemáš nič, čím by si sa svojim Bohom postavil. Ak tak spravíš, ich odveta je absolútna. Pamätaj na Jericho, na Sodomu a Gomoru. Oni nie sú dobrí ani zlí. Nerozmýšľajú v týchto kategóriách. Ich argumentom je sila a zdrvujúca prevaha...

V treťom zväzku Sitchinových Kroník sveta sa autor zameriava na vojny medzi samotnými Anunnakmi ale aj ich potomkami splodenými s ľuďmi, v ktorých sú samotní ľudia iba obyčajnými štatistami, vykonávajúci ich vôľu a znášajúci dôsledky. Ďalej rozvádza svoje teórie z predošlých zväzkov. Okrem dvoch centier ľudskej civilizácie teda oblasti okolo Stredomoria a Afriky tu zavádza aj oblasť tretiu, ktorou bola India. Toto boli tie oblasti ľudskej civilizácie, z ktorých na úplnom počiatku bol Sumer.

Autor text samozrejme aj tu dopĺňa o rôzne zaujímavosti z problematiky pyramíd, charakteristík jednotlivých bohov - Anunnakov a pod. Cituje tu síce preklady z rôznych zdrojov a tabuliek, tentokrát však dáva maximálny priestor hlavne Biblii, ktorú berie doslova. Doslovný preklad Biblie ako argument k dôkazom spolu s autorovými vývodmi, ktoré akosi pekne pasujú na udalosti opisované v nej, mi pripomína podobný konštrukt ako Chinevičove Slovansko-Árijské védy len s tým, že na rozdieľ od Chinevičových Bielych bohov, hviezdnych brán a Slovansko-Árijskej rasy, v prípade Sitchina sú to Anunnakovia, rakety a rasa je prevažne semitská. Obaja autori pravdepodobne vychádzali z rovnakého myšlienkového žriedla, len v inom čase a s dôrazom na iné zdroje. Sitchin s tým vyšiel samozrejme skôr a aj literárny prejav je u neho kvalitnejší.

Napriek mojej skepse, aj táto kniha si zachováva pútavosť a je nabitá informáciami. Bohužiaľ akosi začínam pochybovať o správnosti autorovho výkladu a jednotlivých prekladov. Všetko tu akosi presne zapadá do autorovej hypotézy, čo sa mi zdá véééľmi podozrivé. Napriek tomu, pokračujem ďalším zväzkom, zaujíma ma autorovo videnie sveta ;)

15 02.08.2020

Úvodný zväzok dobrodružstiev kapitána Kornéliusa Báthoryho z cyklu o protitureckých vojnách z druhej polovice 17. storočia prináša dobrodružný zážitok, bojové strety ale aj pár náznakov fantasy prvkov. Tých tu nie je veľa ale sú, i keď niekedy pôsobia dosť účelovo, nie sú také prirodzené ako napr. v autorovej sérii Bohatier alebo Černokňažník, pôsobia trochu ako boh zo stroja. Napriek tomu kniha prináša skvelé čítanie, kopec dobových faktov, udalostí, miest aj skutočne žijúcich osôb.

Ak máš rád moderné spracovanie historického románu v autorovom štýle, kniha sa ti bude určite páčiť aj napriek tomu otvorenému koncu...

18 12.07.2020

Schody k nebesům (české vydanie: Dobra, 2001) Autor tu rozvádza svoje teórie načrnuté vo svojej predchádzajúcej knihe Dvanáctá planeta, pričom ide ešte viac do hĺbky. Na základe rôznorodých prameňov dokazuje, že bohovia uctievaní v počiatkoch našej civilizácie boli z mäsa a kostí, že neboli z našej planéty, boli dlhovekí, používali rozvinuté technológie a ľudia sa s nimi mohli stretnúť.

Dozvieš sa tu, ako sa niektorým reálne žijúcim ľuďom podarilo opustiť našu planétu a dostať sa na orbitu (vystúpiť na nebesia), kedy, kde a prečo bola potopa, čo to o byblických a predbyblických postavách ako bol napr. Gilgameš alebo Alexander Veľký, štartovacích a pristávacích plochách Anunnakiov, ich komunikačných strediskách a zariadeniach, kto a prečo postavil piramídy, niečo o falšovateľoch histórie a kope rôznych príbehov.

Tak ako pri knihe predchádzajúcej poznamenávam, že je úplne jedno, či je táto Sitchinova radikálna teória pravdivá, čiastočne pravdivá alebo úplne mimo. Jej hodnota tkvie hlavne v tom množstve zozbieraného materiálu, prekladov starých textov, množstve ilustrácií. Kontext do ktorého si tieto informácie vložíš, je závyslý len od tvojej predstavivosti a sume znalostí o minulosti...

12 11.07.2020

Kniha je zborníkom starších prác prevažne ešte sovietskej proveniencie s dôrazom na indické Védy a Rusko. Ruskí autori ma veľmi nezaujali, keďže ich príspevky mali predovšetkým všeobecný charakter. Ťažiskovou bola príloha od indického autora B. L. Tilaka. Bohužiaľ jedná sa len o časti kapitol z jeho knihy „Arktická vlasť vo Védach“, naviac preklad bol robený z ruštiny a nie z pôvodného originálu. Asi by bolo lepšie vydať jeho knihu samostatne miesto týchto fragmentov v rámci zborníka.

V knihe sa to točí okolo arktickej teórie. Teda, že pôvodným domovom predkov Slovanov a Árijcov bola Arktída. Je to dokazované na základe mýtov z indických véd, špeciálne Rigvédy. Potiaľto to všetko beriem. Ak si uvedomíš, že podnebie bolo pred niekoľkými tisícročiami úplne iné, hladina oceánov omnoho nižšie a hory mali iný tvar, je to možné. Čo ma však dosť podstatne štvalo bola podoba textu, ktorej chýbala pravdepodobne korektúra a hlavne ten toporný preklad V. Timuru. Ak už sa raz bavíme o Árijcoch, nerobme z nich po pár odstavcoch Ariánov, čo bola ranokresťanská vetva veriacich, a pod. Terminológia by mala byť jednotná, ak sa jedná o odbornú publikáciu.

V nepodpísanom Závere sa kniha dištancuje od rôznych pseudoslovanských kultov a smerov, majúc prabdepodobne na mysli Slovansko-Árijské Védy, podobné texty a hlásenie sa k árijskej rase. Prizvukuje, že predkovia Slovanov - Rusov neboli Árijci, len boli s nimi v blízkom kontakte, miešali sa s nimi a spolu putovali.

Kvitujem záverečnú poznámku V. Timuru (prekladateľa), v ktorej trochu vytýka ruským vedcom, že vo svojich teóriách neberú do úvahy strednú a južnú Európu. Na pôvod človeka a špeciálne Slovanov má totiž vlastnú prepracovanú teóriu, opísanú v jeho knihách. Tu tvrdí, že ak aj predkovia Slovanov a Árijcov prišli zo severných oblastí Arktídy, nebol to ich pôvodný domov, aj tam len migrovali. Neuznáva ani také pojmy ako indoeurópania, indoárijci či iránoárijci, tvrdiac, že sú to len moderné konštrukty, pôvodné názvy migrujúcich skupín boli úplne iné.

Kniha bola docela podnetná. Texty však mohli byť trochu viac popularizačné a aj napriek uvedeným zdrojom viac faktografické...

P.S.
V knihe sa nachádzajú pomerne rozsiahle tabuľky toponým a hydroným (tokov) s podobným koreňom slova aj významom v sanskrite, ruštine aj s ich prekladom do slovenčiny. U niektorých podobnosť udiera do očí, u niektorých je dosť diskutabilná...

10 01.07.2020

Dvanáctá planeta (české vydanie: Dobra, 2006) si aj po 44. rokoch od vydania originálu zachováva svoje čaro. Bez ohľadu na fabulácie, hodnovernosť, správnosť tvrdení a hypotéz autora je prínosom. Staré sumerské, akkadské, fenické, babylonské, egyptské, grécke či byblické texty a vyobrazenia tu v zrozumiteľnej forme vkladá do kontextu, ktorý je stráviteľný aj pre bežného čitateľa bez ohľadu na hodnovernosť interpretácie. V modernom podaní ťa oboznámi s ich obsahom. Ak si Bibliu nikdy nečítal a o hlinených tabuľkách nechyroval, získaš o ich obsahu určitú predstavu.

Zaujímavé je, že preklady základných textov aj takej Biblie sa líšia v rôznych jazykoch. Stačí vynechať odstavec, zameniť slovo a komplet celý text dostáva iný význam. Autor to dokladá napr. na slove šém. V autorovom podaní je to raketa. Zaujímavo by sa podľa tohoto tvrdenia tváril napr. taký Golem. Autor tu týmto posúva naše tradičné chápanie sveta do trochu inej roviny, a myslím, že je to len dobre. Dogmy a strereotypy treba rozbíjať :)

Anunnaki Nefilim sa možno vrátia, možno nás riadia a kríza našej civilizácie je možno predovšetkým dôsledkom ich konania. A možno nie. Možno ak raz priletia, budú prekvapení, čo s touto planétou urobili ich bioroboti, zachovaní tu napospas osudu. Zostáva sa len s autorom spýtať, ak bohovia stvorili nás, kto stvoril ich?

13 29.06.2020

Tématicky zameraná kniha o objavných cestách staroveku neprináša síce žiadne objavné informácie ale ako celok ujde. Autor tu opisuje už známe deje z pohľadu tradičných veľkých národov z obdobia 3. tisícročia p.n.l. počnúc a 4. storočím končiac. Teda obmedzuje sa tu na Feničanov, Egypťanov, Peržanov, Grékov, Rimanov a okrajovo spomenie aj Číňanov. Do neprebádaných a nejednoznačných období (napr. Sumeri a pod.) jednoducho nejde.

Veľmi sa tomu nedivím, keďže knihu podporil Fond na podporu umenia. Nejaké konšpiračné teórie, záhady, prípadne vlastné originálne autorove myšlienky tu teda nehrozia. Najväčším prínosom knihy je v závere po prvýkrát zverejnený Pavlom Valachovičom zo starogréčtiny do slovenčiny preložený a poznámkami autora doplnený kompletný Pseudo-Skylakov periplus. Je v ňom úctyhodný výčet a popis území a národov vtedy známej Ekumeny.

Kniha napriek tomu, že mohla byť písaná pútavejšou formou je pomerne dobrá a to aj z dôvodu, že v súčasnosti v slovenčine veľa podobných publikácií nevychádza...

10 26.06.2020

V tomto štvrtom zväzku (slovenské upravené vydanie, Artis Omnis, 2019) sa osudy váčšiny bohatierov, ústredných postáv a Koščeja uzavrú. Otvorené zadné vrátka si autor nechal ohľadom hlavnej postavy Iľju Muromca ale aj gosudara Svjatoslava, lebo nie všetko bolo dopovedané. Zaujalo ma tu viacero historických zemepisných názvov a etník. Okrem spomenutých slovanských kmeňov, Variagov a trochu idealizovaných Chazarov to boli Alani, Kassogovia a aj s našimi dejinami spätí Avari a Pečenegovia.

Niektoré postavy síce nemá autor veľmi dôkladne vykreslované, zato historické reálie a opisy jednotlivých epických bitiek (tých je tu hneď niekoľko) sú veľmi sugestívne, logicky aj strategicky prepacované. V tomto ohľade sa na neho nechytajú ani niektoré zahraničné známe mená autorov z fantasy žánru. Udalosti sú opisované z rôznych uhlov pohľadu. Tá zrada Chazarov z týchto uhlov môže byť chápaná rôzne, tak ako je to aj v skutočnom živote. Záleží na pohnútkach a príčinných súvislostich.

Nakoľko boli tieto dva posledné diely vydané v slovenčine pôvodne jednou knihou, zdalo sa mi, že dej bol trochu naťahovaný niektorými menej podstatnými udalosťami na úkor tých podstatných. Napríklad ten záver bol už len veľmi skratkovitý. Z tohoto dôvodu jednu hviezdu dávam dolu, inak ale stále to je Historická Slovanská Fantasy s veľkým H,S a F…

Poznámka k sérii: veľmi kvalitná 4-dielna sága (slovenské vydanie Artis Omnis) z nielen slovanského prostredia, postavená na skutočných historických udalostiach s niektorými historickými postavami. Obohatená o príbehy a postavy z ruských Bylín a povestí východných národov. Prvé dva zväzky boli subjektívne trochu pútavejšie. Ako celok však patrí táto séria medzi to najlepšie v žánri. Osobne by som ju kvalitou radil hneď vedľa Eriksonovu MKP s tým, že ako Erikson, tak Červenák vynikajú každý v niečom inom (viac v komentároch k jednotlivým knihám)…

16 18.06.2020