Viaby komentáře u knih

Byť príbuzným Anyi von Bremzen, a nemať rád Oliver šalát, pelmene a vodku, je nepredstaviteľné. :) Jej rodina prezentuje vzorku národa, ktorým občas opovrhujeme, ale častejšie musíme obdivovať. Žiť v nedostatku, ale zachovať si hrdosť. V tejto knihe som sa o Rusku a jeho obyčajných ľuďoch dozvedela viac, ako z ktorejkoľvek inej knihy. Anya píše s ľahkosťou a knihu možno chápať aj ako osobnú spoveď. Urobiť tak prostredníctvom jedla bolo šalamúnskym rozhodnutím. (y)

9 01.04.2015

Giordano je majster v hľadaní súvislostí. Hľadať a chcieť vidieť... k tomu privedie vnímavého čitateľa a prostredníctvom príbehu nenápadne učí láske. Píše sugestívnym spôsobom, ktorý čitateľa pohltí a nepustí, kým knihu nedočíta. Paolo, bolo mi cťou čítať tento príbeh.

8 27.08.2015

Možno autorke nešlo ani tak o tému reinkarnácie, ale o uvedomenie si toho, čo všetko si žitím ťaháme so sebou. Naša pamäť sa rozpamätáva na niečo, čo si dnes nepamätáme, ale vieme, že sme toho onehdy boli súčasťou. Akoby sa nám niekde v mozgu ukladali pocity, ktoré sa vynoria presne vtedy, keď sa cítime rovnako, ako pri ich zápise. Bunková pamäť, ktorá v človeku zakóduje životné skúsenosti a chvenia, ktoré si nevieme vysvetliť. Recyklujeme sa z jediného dôvodu. Naučiť sa bezvýhradnej láske, odpusteniu, pokojnému prijatiu kolobehu života a opäť bezvýhradnej láske. Pretože... Čo my vlastne vieme? O živote vieme málo a o umieraní a živote pred i po vieme ešte menej. Pre mňa bola v knihe najdôležitejšia téma odpustenia. Denise vo väzení, rozhovor s Paulom, silná káva. Odpustiť a ešte aj zdvihnúť.

6 13.01.2020

Sú knihy, ktoré by mali predávať spolu s vreckovkami. Zlodejka kníh by nemala chýbať v žiadnej knižnici.

5 02.09.2014

Nadčasový humor. "Prožíváme-li delší dobu idylu, přestaneme ji vnímat a osud by nám prokázal neocenitelnou službu, kdyby nás popadl za límec a vyhodil dočasně na mráz. Pak bychom nevzpomínali na to, že kamna trochu kouřila, nýbrž na to, že hřála. A na to, že bylo ostatně v naší moci aby jenom hřála. "

5 14.07.2014

Po prečítaní som mala chuť rozpriadať s autorom virtuálnu diskusiu, pretože otriasol mojimi zvyklosťami čitateľa. Fikcia nie je môj uprednostňovaný žáner, ale v tomto prípade nemožno Cabalu - autora ignorovať. Knihu som prečítala na jedno otvorenie a ilustrácie Anny Cima potešili viac, ako si vie vydavateľ predstaviť. Surrealizmus sa bravúrne mieša s realitou, špina so sofistikovanosťou a popri tom vám autor vsunie pod kožu myšlienky, ktoré budete dlho obracať v dlani...
Autor má prečítané pozoruhodné knihy, napozerané kvalitné filmy (napr. Sorrentov film Mladosť) a počúva naozaj dobrú hudbu, to všetko v knihe nenápadne podsunie čitateľom. (Btw – ďakujem za Fionu Apple, nejako mi ušla.)
A ešte čosi. Ľudia „s úvodzovkami“ nad hornou perou vidia dúhu inak. Neviem či krajšie, ale pravdivejšie určite. Aj keď autor, asi večný samotár, by to pred svetom nikdy nepriznal. Čítaj viac

Priznám sa, že som sa pri tejto knihe neraz hnevala a občas som musela knihu odložiť. Nie preto, že by ma nudila, práve naopak, ale iritoval ma postoj Tarinej matky, psychopatické správanie brata, chorá výchova otca, ktorá sa ukrývala za vieru. Mormóni - náboženská sekta či oficiálne evidovaná cirkev? To je na vašom uvážení. V každom prípade kniha ponúka riešenie. Vždy je možné nájsť riešenie a silu vstať. Cez vzdelanie sa vymaniť z kruhu "chorej" rodiny, to dáva tejto knihe zmysel.

O niektorých knihách sa nedá veľa písať, niektoré knihy musíme prečítať, a potom premýšľať o tom, kam ľudstvo speje a čím môžeme prispieť k tomu, aby sa desivé prognózy nestali skutočnosťou. Btw - po prečítaní knihy som si sľúbila, že na chalupe zasadím viac medonostných rastlín. :-) Kniha má 340 strán, ale prečítala som ju za dva dni, avšak našla som si svojský štýl čítania. V príbehu sa prelínajú tri príbehy, ktoré sa na konci spoja, ale ja som príbehy čítala postupne a až posledných 50 strán som čítala stránky rad radom. Vyhovoval mi tento spôsob čítania, ale nenabádam k tomu ostatných. Chcem vyzdvihnúť aj krásnu väzbu knihy, ktorá pripomína staré dobré časy. :-) Prečo by ste si mali knihu prečítať? Príbeh včiel je aj náš príbeh...

4 27.08.2018

Knihu by si mal prečítať (nielen) každý stredoškolák. Dozvie sa z napísaného viac, ako v učebnici dejepisu, kde je "nežnej revolúcii" venované jedno učivo a o novodobých dejinách sa píše sucho a bez emócii ... Andy Hryc síce nepôsobí svojim prejavom sympaticky, (alebo je fakt dobrý herec), ale po prečítaní knihy musíte pred sebou priznať, že je to rovný chlap, ktorý miluje svoju rodinu, je cieľavedomý, ctižiadostivý a nezabúda .... Na nič a na nikoho.
Knihu som prečítala na jedno otvorenie. Odporúčam.

4 24.07.2014

Šach môže zachrániť život, ale aj uvrhnúť do spupnej samoty vlastnej pýchy. Zweig nedovolí, aby sme knihu zatvorili ...bravúrny autor, skvelý príbeh.

4 21.05.2014

Veľmi príjemný pohľad na ľudí v obci, kde zastal čas a autobus chodí trikrát denne, ako aj na to krajšie a trpezlivejšie z folklóru, na titernú ručnú prácu. Spojiť túžbu autorky naučiť sa ušiť-vyšiť čepiec s písaním, dodáva tejto knihe okrem autenticity aj potrebu posunúť po prečítaní knihu knižným priateľom.

3 26.02.2020

Priznám sa, že som siahla po tejto autorke v období, keď som bola "prečítaná" náročnejšou literatúrou. Potrebovala som vypnúť a táto kniha ma vrátila do obdobia môjho dospievania, keď som čítala Večnú Ambru aj Krásnu Katarínu. Uvedomila som si, aké je dôležité, že sa aj dnes nájde autorka, ktorá sa venuje tomuto žánru a kvalitným písaním o časoch minulých nám pripomína 14. storočie očami ženy. Niekto sa na historické romantické príbehy díva cez prsty, ale ja ich vnímam ako pomoc, aby bol obraz sveta znesiteľnejším, aby sme pri čítaní týchto kníh pochopili, že intrigy a neprajnosť osudu lásku ešte viac vyzdvihujú. Som rada, že máme slovenskú Juliettu Benzoni. Eva Ava Šranková píše historické ľúbostné romance fundovane, s uveriteľnými reáliami a pestrým jazykovým štýlom.

Remeselne výborne napísaná kniha, ktorá prekvapí svojskou zvrhlosťou a pochmúrnou šedivosťou socialistickej doby. Boli dni, keď som knihu znechutene odložila, ale neskôr som ju zvedavo otvorila. Zvláštna kniha.

Remeselne dobre napísaná kniha, ale vždy, keď som sa pousmiala, mala som zvláštne výčitky svedomia. Hitler a humor do jednej vety nepatria...

Znepokojujúce, smutné, bravúrne zvolené slová. Kruté dejiny Írska, famózne napísaná postava Roseanne, pre ktorú bol život očistcom a Dr. Gren, psychiater, ktorý vie aktívne počúvať, ale nevidel to, čo čitateľ pochopil už v polovici knihy... Po prečítaní príbeh ešte dlho rezonuje, pretože si uvedomíte, že existujú pocity, ktoré sa nedajú vyjadriť slovom, pre ktoré nie je miesto v našich myšlienkach. Pocity, ktoré, bohužiaľ, sú. Nepopierateľný talent autora vystrelil tento knižný titul do mojej súkromnej TOP10 skvelých kníh.

3 15.08.2014

Výnimočná kniha. (y) Baricco je génius, ktorého čitateľ buď miluje, alebo nečíta. Nič medzi tým.
Pán Gwyn začne písať portréty a všetci zúčastnení cítia, že je to prekvapivý spôsob, ako podať najpravdivejšiu výpoveď o ľudskej duši. Autorov štýl je originálny a zvádza k sneniu, ktoré ako čitateľ vyhľadávam. Zvláštna atmosféra v príbehu si ma podmanila natoľko, že som knihu prečítala na jedno otvorenie.
Mám prianie. Chcela by som stretnúť Jaspera Gwyna. :)

3 08.10.2013

Čítala som ju v puberte každé prázdniny. Táto kniha ma utvrdila v tom, že dobrá kniha nesie v sebe posolstvo. Ako slepá Sheila navlieka niť do ihly? Dovtedy, kým sa netrafí. Táto kniha je lekciou z pokory.

2 15.02.2022

Zvláštna kniha. Chvíľami sa mi páčila veľmi a chvíľami som dokola čítala tie isté riadky. Myšlienka knihy ma nadchla, preto som si knihu kúpila. Bojovala som s menami, ale to je môj problém, nie autorov. Pre mňa sú proste severské mená nezapamätateľné. :-) Prečítala som knihu a premýšľam o nej celý večer. Zle o knihe hovoriť nebudem. Mám ju v kolónke zvláštna.

Knihy, ktoré získali akúkoľvek knižnú cenu, čítam s rešpektom a s určitou dávkou zvedavosti, ale priznám sa, že nie všetky dočítam. Táto kniha si získala môj rešpekt a prečítala som ju na jedno otvorenie. Mám rada príbehy napísané filmovo, mám rada "ticho" v knihách, keď je dej pokojný. Autorka obdivuhodne vystihla vnútorný svet literárnych postáv, a preto ju veľmi rada odporučím priateľom.

O starobe a umieraní písať s poetikou, si vyžaduje nadhľad, citlivú povahu a vieru v človeka. Autorka píše o prostredí, ktoré je jej dôverne známe, a preto je príbeh desivo uveriteľný a hrá všetkými farbami. Jej rozprávačský talent je neodškriepiteľný a melanchólia, ktorá vás pri čítaní opantá, je v téme, ktorá sa dotýka nás všetkých, pochopiteľná a očakávaná. Nemocnice mi nekompromisne zapáchajú, ale postava Dušany v knihe vonia. Empatiou a ľudskosťou. Btw - Nazvať nevydatú ženu slamienkou (y) je poetické a zároveň smutnopravdivé, ale o tom je "elekovský" štýl písania.