tazkykamen komentáře u knih

Defoe svojím charakteristickým pútavým opakovacím štýlom vytvára rytmus v ktorom odzneje smutné rozprávanie o tom, že pred 300 rokmi mali ľudia rovnako ako dnes problémy s karanténou, izoláciou a ekonomickým dopadom. Zásobovanie naštastie fungovalo. Psychika tých čias bola veľmi podobná tej našej. Začiatočnú obavu a paniku, vystriedala bezútešná ľahostajnosť ktorá sa, ale hneď po prvých známkach ochabnutia nákazy zmenila na hlúpu bezstarostnosť a to aj napriek nadmieru bolestivému priebehu choroby. Autor Robinsona nezaprel svoj cit pre dobrodružstvo a stred knihy obzvláštnil príbehom skupiny utekajúcej pred epidémiou z Londýna a príhodami ktoré pri putovaní zažili. Morálne úvahy pretkávajúce celú knihu (pre niekoho možno anachronické , Defoe ich však vie podať veľmi úprimne a integrálne) boli tým správnym korením :) rovnako ako nečakané humorné scény.
1970 - Tatran

5 02.03.2021

Táto kniha sa dá čítať aj ako krásna farebná poézia, ale nedá mi nereagovať na jeden koment podomnou. Hrať sa na znalca budhizmu a popierať reinkarnáciu je iba ukážka toho ako absurdne nepochopiť toto učenie môže súčasný európan.Ja síce znalec nie som ,ale toľko viem ,že Karma, hlavný duchovný zákon v budhizme bez reinkarnácie nie je možný. Ťiež zmysel pojmu Májá je asi rovnako nepochopený, ako v kresťanstve zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

4 06.03.2020

Áno, Garland napísal pláž ako 26 ročný , na druhej strane Dostojevskij Dvojníka v približne rovnakom veku takže bohvieaké haló by som z toho nerobil, naviac keď Pláž má asi tak 5 % z psychologickej kvality Dvojníka. A nemusím sa hneď ohánať Dostojevským, väčšina slovenských románov mladých autorov ktoré som prečítal je tiež umelecky hodnotnejšia.

Alegorická Pláž je síca čítavo napísaná ale obsahuje kopec nelogickostí a neliterárnych postupov , čo sa objasnilo , keď som pochopil, že je len prípravou na filmy 28 days Later a Sunshine. Garland je totiž viac filmár ako spisovateľ.
Hladať v nej výklad spoločnosti alebo nejaké posolstvo je stratou času. V podstate je to "len" filmovo efektne priamočiaro, ale aj nesúrodo a chaoticky opísané čakanie na niečo šokujúce .

3 02.09.2021

Ten neštastný prekliaty rozum, ja by som povedal skôr myseľ, uväznený uprostred apriori kategórii (duševne chorá žena, nezodpovedná dcérka, nechápavá sestra, milenka-vrahyňa a kolegovia hňupi), túžiaci po inom lepšom filmovom svete, ktorého neexistencia iba zväčšuje jeho spasiteľskú nemohúcnosť a jediným svetlým bodom je preňho boh-otec hoci mŕtvy,no možno práve preto stelesňujúci nezpochybnitelné dobro.Oficiálne román no formálne trojvrstvové rozprávanie, kde si denníkové záznamy, poviedka a literárny scenár idú každý svojou cestou, aby sa tesne pred koncom na chvíľu stretli v efektnom zvrate. Bodka na záver v podobe úvahy o prepojeniach a rozdieloch filmového a románového rozprávania mi spôsobila menší bolehlav )

3 10.05.2020

Musíš zabiť rysa ! a odhaliť spoiler !)
Nie náhodou označil Stephen King túto knihu za najlepšie dielo novodobého hororu. Fakt je , že Ghost story je lepšia ako väčšina oveľa známejších Kingových kníh, ale čo je dôležitejšie je v nej obsiahnutá celá filozofia moderného hororu, vymedzené hranice podstaty a pôsobenia boja dobra so zlom, ktoré vo svojich ďalších dielach neprekročili ani King ani Baker. Zabudnite na starovekú mytológiu,pojednania o duši, duchu a duchovnej podstate sveta. Moderný horor je dieťa svojej doby a jeho živnou pôdou je nevedomosť a strach z nej prameniaci. Bytosti stojace nad ľuďmi majú len silnejšiu vôľu a tuhší "korienok", inak sú vlastne v porovnaní s ľuďmi kriplami. Ľudia so svojimi hlúpymi každodennými problémami a starosťami sú centrom celého vesmíru- toľko k materialistickému odkazu moderného hororu.
Samotnú knihu som si, ale vychutnal. Oproti Kingovi trochu stráca v psychológii, ale zasa má lepší cit pre príbeh. Pomalé prvé dve tretiny Straub starostlivo rozostavuje figúrky na šachovnici a uťahuje napätie, aby to v poslednej tretine naplno roztočil. Teraz si myslím, že väčšinu z Talizmanu musel napísať Straub. King pravdepodobne vytvoril len úvod. Postava vlkodlaka je určite temným dvojníkom najsympatickejšej postavy z Talizmanu,vlastne viaceré kladné charaktery z neho akoby v Ghost story mali svoje protipóly. Vďaka celkovej prepracovanosti poskytuje príbeh viacero interpretácii, napr. aj možnosť vysvetlenia, že hlavný hrdina teda vlastne hrdinovia sú len obyčajní zvrátení vrahovia. Rovnako aj, že táto kniha vlastne vôbec nie je o duchoch, lebo tí sú len manipulačnými predstavami spomenutých vyšších bytostí.Takže možno aj sci-fi )

Jessy a jeho životná lekárska púť v panoptiku psychicky vyšinutých no zato fascinujúco zobrazených postavičiek, sám prázdny a nezaujímavý, lebo JCO chápe literatúru akosi čudne - nesleduje zápletku. Vidí sa jej, že to, čo ľudia považujú za príbehy, sú úryvky z rozbitých celkov, schémy, mozgové záznamy určitého človeka v určitej chvíli života. JCO je celý zhluk ľudí... sú v nej mnohí ľudia. Na druhej strane má z ľudí strach, cíti panický odpor k masám a davom, svoju inakosť vníma ako nezmieriteľnú nenávisť mladého plynúceho stáda voči nej. Mnohé scény mi utkveli v pamäti - vyvraždenie celej rodiny hneď v úvode, surová návšteva "farmárskych" laboratórii s pokusnými zvieratmi, halucinačný opis autistickej mysle nevlatnej sestry na matematickej skúške, nepríjemná gynekolog. prehliadka, napomáhanie adoptívnej matke pri jej úteku od rodiny atď. Okrem nich sa tu nachádza celý rad drobných WTF momentov. Zaregistroval som aj fascináciu? čiernym obdĺžnikom, ktorej venovala už aj celú poviedku - https://www.databazeknih.cz/povidky/xxxxx-13080. Niektoré situácie( útek, hysterický záchvat) sa stále opakujú v podobnej kompozícii a dávajú tak celkovej stavbe akoby druhotný význam. Slovenské vydanie je význačné osobitým prekladom PV.

2 26.07.2020

Kto pochopí ten pochopí, kto nie jeho problém

2 06.04.2020

Klasické dielo európskej literatúry s bohatým mystickým obsahom, ktorému je bez pomoci výkladov Rudolfa Steinera https://www.databazeknih.cz/knihy/duchovni-vyklad-ke-goethove-faustu-432862 a https://www.databazeknih.cz/knihy/faustovsky-problem-46091 v dnešnej dobe takmer nemožné porozumieť. Uznanie si zaslúži aj Otokar Fischer.

2 05.02.2020

Pokus o moralistický román s detektívnou zápletkou obzvláštnený o niekoľko tajomne absurdných scén. Civilné prostredie 80. rokoch je dostatočne "slovenské" a postavy spolu s ich vzájomnými vzťahmi dostatočne pútavé (Pustaj), aby udržali pozornosť až do konca. V závere sa odohrávajúce putovanie hrdinu od jednej karikatúry k druhej, pôsobí príliš afektovaným dojmom. Samotné posolstvo o hľadaní pravdy vychádza dosť naprázdno, kedže všetci hrdinovia len dookola opakujú svoje repliky. V tomto sa pokus o vyjadrenie nejakej životnej múdrosti nevydaril. O to silnejšie pôsobí pravdepodobne nechtiac v rámci príbehu načrtnutá téma rodinou podporovanej neplnoletej prostitúcie, ktorá v pohode prebíja celú hlavnú tému úplatkárstva. Oveľa viac sa, ale vydarili autorove reflexie hlavnej postavy a tiež jeho pochybnosti o svojom konaní a postojoch. Knihe by neuškodilo vyškrtanie príliš veľa zbytočných opisov chvíľkových nálad a pocitov.

2 17.10.2019

Ak už sa niekto rozhodne kritizovať knihy takéhoto typu teda filozoficko- ezoterické mal by uviesť dostatočné filozofické, alebo vedecké argumenty v čom sa mýlia. "Argumenty" typu "mysleli si že ich stvoril akýsi boh" či "v tej dobe klincovali psy" (WTF!) totiž nie sú argumenty ,ale hysterické a fanatické pubertálne výlevy.
V XI. kapitole sa naozaj nič nepíše o tom, že zvieratá boli stvorené aby boli našimi služobníkmi no zato sa tam píše o cnostiach, nerestiach , sebectve, náklonnosti k materiálnym veciam, o láske k blížnemu a vášňach ktoré môžu priviesť človeka k veľkým veciam, ale ak ich prestaneme ovládať uškodia nám aj našim blížnym.

1 20.01.2024

(SPOILER) „Svet je v riti. Daktorí ľudia sú už dočista mimo. Hodnota ľudského života im nič nehovorí" No ďakujem pekne za takúto myšlienku či posolstvo "literárneho" diela. Autorovi akosi uniká že zvedavosť vidieť vraždy využíva u čitateľov rovnako ako vrah v jeho románe u svojich divákov. Všetko pseudomoralizovanie tak nemá opodstatnenie a aj tak je veľmi povrchné a vykonštruované. Po žánrovej stránke táto detektívka je asi napísaná dobre, hoci na môj vkus až príliš priamočiaro a viacej filmovo v štýle Saw a Seven než literárne aj keď porovnávať veľmi nemôžem, lebo tento žáner nepoznám a po tejto knihe sa k nemu určite tak skoro nevrátim.
Autor sa síce snaží všetky konania postáv odôvodniť, ale prečo DarkXX1000 uverejnil video na webstránku vysvetliť nevie, pričom od tohto činu značne závisí jednanie vraha.

1 13.01.2024

Fantastická skvele napísaná knižka pre začiatočníkov a nielen pre nich. Inšpiratívna aj odborná zároveň.

1 22.02.2023

Telefón, modrá ruža, biely slon.
Možno si Koka prečítam ešte raz, lebo miestami pôsobí ako (rečou jednej z postáv) dokumentárny román a určité fakty začínajú dávať zmysel až spätne. V určitej chvíli štruktúrou a postavami pripomína Spielbergove Čeluste inak je ,ale navýsosť orginálny.Odkazy na Brunhoffovho Babara sú premyslené rovnako ako na hudbu Ellingtona a Charlie Parkera. Straub vytvoril komplexné konzistentné dielo ktorého hlavnou myšlienkou je je ....naozaj čo? Po mnohých uváhach sa nakoniec prikláňam k textu z obalu - hľadanie amerického sériového vraha z dodatkom že príbeh nemá hlavnú postavu, ale hlavné postavy ako si už začínam u Strauba zvykať. Koko je "iba" žánrová psychadelická krimi, ale tej najvyššej kvality.

1 25.08.2022

Pri tejto chuťovke by malo stáť upozornenie - milovníci priamočiarych bestsellerov ruky preč ! ))
Ja som sa k nej dostal okľukou cez televíznu inscenáciu ktorá na mňa, vďaka kvalitným hereckým výkonom, svojho času dosť zapôsobila a bol som teda zvedavý na predlohu. A musím povedať že tá je úplne odlišná.
Už autorov štýl od začiatku, jedna veta - jedna strana, ktoré sú vytvorené len z psychologicko-básnických opisov scén, situácii a mikropocitov, čitateľa varuje, že bez maximálneho sústredenia sa ďaleko nedostane ( nedá mi neparafrázovať Osha pri recenzii jednej knihy - vety sú tak dlhé , že na konci zabudnete čo bolo na začiatku a čo sa stalo medzitým nikto nevie )) V kontraste sa potom vynímajú maximálne kusé dialógy. Aby toho nebolo málo v polovici knihy začne text štýlovo pripomínať surealistické rozprávania z kních Alfonza Bednára. Na konci sa novela stane tajomnou zašifrovanou symbolickou.
Spätne sa mi inscenácia ako adaptácia javí dosť zavádzajúca až kontraproduktívna , takýto text by potreboval Bergmana , alebo Tarkovského.

1 13.02.2022

Posledný zväzok Karvašových satír vo mne zanechal dosť rozporuplné pocity. Ako som si už u autora zvykol skôr sa jedná o bohatými metaforami nešetriace poviedky s výdatným satirickým obsahom než o obyčajné fejtóny. Autor si prácu neuľahčuje a žiadne vyložené srandičky tu nenájdeme, naopak témy ako o Talente, Úspechu , Zvedavosti, Nádeji atď. rozoberá po zvyku premyslene a zo všetkých možných uhlov čoho výsledkom je vždy inteligentný text nad ktorým sa nedá nezamyslieť. V niektorých - Hold Charakteru, Člen Komisie, dokonca akoby prorocky predpovedal našu prítomnosť . Prečo potom tie rozpaky ? No tie súvisia s ostatnými poviedkami, ktoré môžeme označiť ako historické satiry. Najprv musím podotknúť, že autorov záber je naozaj široký a mohli by slúžiť aj ako dejinný kvíz pre súčasného čitateľa. Rozoberajú totiž rôzne politické, náboženské a umelecké udalosti naprieč celou históriou. Môj problém spočíva v dvoch veciach. Prvou je Karvašov svetonázor,ktorý by sa dal definovať ako ateistický humanizmus. Už v niektorých textoch so spomínanými všeobecnými témami som mal často pocit, že aj napriek bravúrnym postrehom musia jeho myšlienky vyústiť buď do prázdna , alebo do všeobecných fráz. Skrátka , že ho obmedzuje domyslieť veci naozaj do konca. V rafinovaných historických satirách vlastne pranieruje javy dnešnej doby a v tom je druhý problém. Ono to nie je ani humorné, lebo tento zámer v nich nie je jasne čitateľný, aspoň pre mňa nie. Vo výsledku potom napr. obhajoba "úbohej krehkej " Xantipy pôsobí naozaj tak akoby ju autor myslel vážne. A na druhej strane všetko to dehonestovanie Socrata, Shakespeara, Fausta, Mozarta, ako exhibícia súčasného "moderného autora" so snahou zaujať. Posledným klincom je potom text kde autor svoje osobné umelecké preferencie zamení za meradlo umeleckej kvality a ja sa dozviem, že ten Shakespeare, Goethe, Mozart a Botticelli sú aj tak preceňovaní, lebo veď tu máme Zolu, Maupassanta, Degasa a Griega. Neviem, možno som poviedky proste dostatočne nepochopil a beriem to zbytočne vážne. V takom prípade si, ale vyhraňujem právo nepochopiť ako si možno rovnako autor vyhranil právo nepochopiť Socrata či Ježiša.

1 20.12.2020

(slovenské vydanie v kvalitnom preklade )
Kniha na ktorú sa presne hodí popis - forma je obsahom. Vo chvíli keď som si uvedomil, že čítam alegoricky či metaforicky opísanú scénu prepadnutia v nočnom parku som prepadol dojmu, že budem musieť lúštiť kryptologický príbeh plný symbolov ( mesto s dvojitým opevnením - les v lese ), ale s pribúdajúcimi stranami ma pohltili snové obrazy tajomného putovania, kde prvotný banálny príbeh úplne stratil na význame, ostali len trefné opisy mikronáladových stavov a čistá moderná fantastika, trochu Kafka, trochu Borges a hrdina je pôvodom z Vysokých Tatier : ))

1 06.12.2020

Román ktorý ma prekvapil viac ako som čakal. Značne autobiografický príbeh zberateľa rozprávok, teda jeho prvej polovice života kedže hrdina je tridsiatnik tvorí nečakané spojivko medzi Hĺbkou ostrosti a Srdcovým kráľom. Teraz sa mi už zdá smiešna moja výčitka v komentári k Hĺbke ostrosti o chýbajúcej programovosti, ale vtedy som netušil ako rafinovane ma autor očarí dosadením posledného sklíčka do mozaiky tejto skvostnej trilógie. Intímne tajomné spomienky ktoré hrdina prežíva spolu s postavami predchádzajúcich románov sú zároveň podkladom poviedok zo Srdcového kráľa. Obsah rozprávania tak prejde všetkými polohami od drsnej civilnej až po lyricky rozprávkovú.

1 10.10.2020

Trojnáladový román začína psychologicky prepracovaným nástupom do práce, v ktorom sa hlavný hrdina (nie Van Stiphout) v detailnom sebapozorovaní snaží v každom kroku vyhnúť strápneniu a vyvolaniu zlého dojmu. Druhú náladu ovláda pozorovanie trápnych a vtipných životných situácii očami dvoch bohémoch-akože zamestnancov podniku Tesla Orava. Až v tretej nálade prichádza na scénu "výrobná dráma" o nedodržaní plánu, investigatívnej žurnalistike a kolektívnom nadšení meniacom sa na konečné víťazstvo. Vďaka inteligentnému nadhľadu a rozhľadu autora to na počudovanie vôbec nevyznieva trápne ("Nezakritizoval si a nezaodhaľoval vo chvíli, keď bolo najhoršie - už si nezakritizuje, už si nezaodhaľuje. Už niet tej z chybičiek zloženej jednej veľkej chyby - už sú zase len tie jednotlivé chybičky. A teda by sa už darmo teraz díval zdola nahor - vie, že by už nič neuvidel, chybičky sa hľadajú tak, že sa dívame zhora nadol. Zase sú všetci bodrí" ) Po dočítaní knihy som si nevdojak uvedomil, že diktátorské režimy nikdy nemôžu umožniť asertivizmus.

1 13.06.2020

Robustné, farbisto rozprávané, rafinované, ironické miestami až cynické, politicky nekorektné, vtipné aj smutné. Hašek je voľnomyšlienkár a na náboženských inštitúciách nenecháva ani nitku suchú, vysokých úradníkov a politikoch nazýva len zvieracími menami a rovnako plasticky necháva prechádzať všemožnými útrapami a radosťami všetky postavy svojich krátkych príbehov. Musím, ale priznať, že ma prekvapil Hašek - básnik, kedže doteraz som vedel len o jeho satirickej polohe. No a nakoniec samozrejme Lada, ktorý robí túto krásnu knihu ešte krajšou )

1 01.05.2020

Vlado Bednár je pre mňa elitným autorom socialistického realizmu , no nie toho literárneho, ale toho skutočného v ktorom žili občania Československa v 60.70. a 80. rokoch. Bez preháňania,inotajov a predsa silno civilne kritický keď treba nemusí svoje myšlienky,pohľady a postrehy šifrovať ani ukladať do šuflíka. Pod lampou býva najväčšia tma a to je asi dôvod prečo jeho knihy nezasiahla cenzúra. Nikoho zrejme nenapadlo ,že na veci sa dá pozerať tak bezprostredne priamo a s humorom ( po dlho čase som sa nahlas smial pri knihe). Autor sa nesťažuje,nenadáva a ani sa nevysmieva iba jednoducho encyklopedisticky s dôležitou prímesou nezraňujúcej irónie skladá mozaiky svojich milovaných hrdinov.

1 25.03.2020