Starmoon komentáře u knih

Poňať Ježišovu smrť ako „odložený prípad“ a nechať skutočného detektíva, nech nám vysvetlí, ako a prečo sa štandardnými detektívnymi postupmi zo svojej praxe aplikovanými na skúmanie Evanjelia nechal presvedčiť, že Evanjelium je pravdivé? To je nápad! Už len za ten tlieskam.

Napriek tomu nie som cieľový čitateľ tejto knihy minimálne z dvoch dôvodov:
1) nie som detský čitateľ (a hoci v detstve som mala rada Troch pátračov, Slávnu päťku a iné detektívne príbehy uspôsobené tejto vekovej kategórii, ťažko sa mi vciťuje, čo by som si myslela o diele Pravda o Ježišovi Kristovi, keby vyšlo a dostalo sa ku mne niekedy v tom čase);
2) som typ človeka, ktorého presvedčí (nielen vo veciach viery) skôr empíria než logické dokazovanie, čo ako argumentačne zručné.

Možno aj preto pre mňa bolo čítanie tejto knihy tak trochu ako čítanie knihy určenej pre niekoho úplne iného. Avšak dôvod, prečo strhávam hviezdičku, je (samozrejme) iný: zdalo sa mi, že chvíľami autor príliš tlačí na pílu; že sú úseky, keď čitateľom/pátračom vopred podsúva, čo by mali zistiť; akoby sa nespoliehal na to, že vlastným rozumom by došli k rovnakým záverom, ako on sám. Nevraviac o skôr agitačnom ako evanjelizačnom závere/zámere knihy (ale to je možno len môj názor).

Inak je to však vskutku originálne dielko, ktoré má potenciál presvedčiť, že veriaci nie sú/nemusia byť len „hlúpe ovce“, ale (aj) kriticky uvažujúci ľudia, ktorí sa neboja napĺňať Pavlovu výzvu „všetko skúmajte“ (Sol 5, 21).

08.05.2021

Esteticky dobre zvládnutá kniha s dobrým nápadom (životy svätcov predstavené z ich pohľadu, teda v prvej osobe). Nechýbajú notoricky známi svätci typu Panna Mária či sv. Jozef, tiež sv. Ignác, sv. Terezka z Lisieux, Matka Tereza... Ale prekvapia aj takí, o ktorých sme asi máloktorí predtým počuli alebo aspoň viac vedeli, napríklad sv. Albán, sv. Bonifác, sv. Františka Xavier Cabriniová... Celkom by ma zaujímal kľúč, podľa ktorého autorka dotyčných 26 prezentovaných svätých v knihe zvolila :) Mladšie deti akiste ocenia stručnosť jednotlivých textov, tie staršie to možno podnieti, aby si o svätých, ktorí ich zaujali, zistili aj viac, inde.

Osobitnou kapitolou sú nádherné ilustrácie (jedine pri sv. Jozefovi sa mi nepáčilo klišé vyobrazenie, kde on je starec s dlhou bielou bradou, pričom Panna Mária pôsobí skôr ako jeho vnučka, nie manželka, a ešte naňho z oslíka aj tak akosi divne zazerá :)).

01.05.2021

Ďalšie krásne dielko od Tomáša Jellúša. Ak máte radi duchovnú literatúru, ktorá je ako pohladenie, ktorá dodá nádej a útechu, ktorá inšpiruje a príjemne zahreje pri srdci, tak túto knihu budete mať radi tiež.

24.04.2021

Som rada, že vznikol pamätný album pre katolíckych manželov, a už len preto by som ho rada odporučila a ocenila viac... Svedomie mi to však nedovolí.

Ak sa na túto knihu pozerám v kontexte tradície a symboliky, ktorú vo mne kresťanské manželstvo asociuje, ak uvážim množstvo myšlienkového bohatstva, kde by autorka mohla ťažiť (Biblia, rôzne encykliky, Teológia tela, nespočetná duchovná literatúra...), tak mám pocit, že z toho všetkého je tu len zlomok, že v podobnej knihe by som chcela viac. Ešte aj tie avizované modlitby, tipy, priestor na vlastné zápisky... Všetko mi to pripadalo len ako taký povinný základ; ako náčrt ideálneho pamätníka, aký by som si priala mať pre nás a darovať iným kresťanským snúbencom/novomanželom.

Graficky je však kniha zaujímavá, taký typický Pergamen a netypické prevedenie v rámci obdobných kníh.

07.04.2021

Wau, jej, ach!

Vždy ma poteší, keď pre seba objavím „nového“ autora, ktorého dielo ma upúta, strhne, núti listovať stránkami v každej voľnej chvíli dňa... A presne toto bol ten prípad.

Veľmi príjemný triler, ktorého čítanie (a vychutnanie si) autorka uľahčila do maximálnej možnej miery: zaujímavá zápletka, zaujímavé prostredie, zaujímavé postavy... K tomu primerane dávkované napätie aj nové informácie... A striedanie dvoch rozprávačských postupov: na preskačku nám časť deja približuje hlavná hrdinka Kay Lansingová a všadeprítomný rozprávač v tretej osobe. Oceňujem tiež autorkinu kultivovanosť a fakt, že ide skôr v línii starých dobrých detektívnych klasík, akurát v aktualizovanom modernom šate a prostredí, ako v stopách súčasných kriminálnych trendov (brutalita, expresívnosť, vulgárnosť... Nie, vďaka, neprosím).

Vidím to tak, že Mary Higgins Clark je horúcou ašpirantkou stať sa mojou novou Agathou Christie :)

27.03.2021

Nemastná-neslaná detektívka/kniha. Prototyp románu, ktorého prečítanie ani extra neľutujem, ale pokojne by som sa bez neho zaobišla.

Postavy a poprepletané vzťahy medzi nimi sa mi občas plietli (darmo, na 192 strán ich bolo priveľa), čo by nemusel byť problém, keby sa mnohé z nich nakoniec neukázali ako... ehm... pre dej takmer úplne zbytočné. V dobrej detektívke si to predstavujem tak, že každý, kto sa v nej objaví, má mať väčšiu úlohu ako len vyplniť kolorit miestneho obyvateľstva. A aj samotná vražda (ku ktorej došlo kdesi v polovici, hoci čitateľ o nej a jej detailoch vedel prakticky už z anotácie) bola taká akási... Skrátka, ako čitateľku ma sotva zaujímalo, kto to spravil, čo v tomto žánri asi nie je dobré znamenie.

Ruth Rendellová však má cit pre atmosféru, detail a krásne mikroopisy, vďaka čomu dám pravdepodobne šancu aj iným jej knihám.

13.03.2021

„Americká ‚životná úroveň‘ mi čoraz väčšmi znie ako nemecké ‚konečné riešenie‘.“

Jednoduchý jazyk a štýl, no silný príbeh a posolstvo. Netreba sa báť moralizovania – podľa SSJ to znamená „posudzovať z hľadiska prísnej al. premrštenej morálky“, osobne som však nič také v románe nevnímala.

Naopak; autorka prejavila neobyčajnú empatiu voči ženám, ktoré sa v minulosti rozhodli pre potrat. V príbehu nesúdi – skôr sa snaží cez kolorit osudov vedľajších postáv priniesť obraz o tom, čo sa deje na potratových klinikách a najmä v dušiach a životoch žien, čo si zvolia cestu interrupcie. V tomto kontexte to je svedectvo o bolesti a zraneniach, ktoré môžu v dôsledku jedného rozhodnutia zasiahnuť nielen dotyčnú ženu, ale i celé generácie jej rodiny.

Navyše, autorka veľmi ostro pranieruje farizejstvo, dvojaké metre svätuškárov a celkovo ľudí, ktorí víno kážu, vodu pijú; tých, ktorí vidia smietku v oku blízkych, no nie brvno vo vlastnom; ale tiež ľudí, ktorí si radi umyjú nad inými ruky. Scény so snúbencom Ethanom (budúcim kazateľom, o ktorom platí, že je „oveľa ľahšie hlásať Božie slovo než ním žiť“), „zásadovým“ riaditeľom školy či vystrašeným pastorom patrili pre mňa k najsilnejším – a najviac ma nútili uvažovať (aj o sebe – nezáleží mi tiež občas viac na dojme ako na bytí?).

Najzaujímavejšou postavou tejto knihy však pre mňa predsa len bola hlavná hrdinka Dynah – a bez hanby priznám, že som jej želala veľmi sladký happyend.

A priznávam sa aj k niekoľkým slzičkám smútku i dojatia ;).

06.03.2021

Nádherní ľudia, krásna novéna. A to fanúšičkou novén rozhodne nie som.

27.02.2021

Mal 74 rokov, keď ho vo vykonštruovanom procese odsúdili na 24 rokov väzenia.

Písal sa rok 1951 a podmienky, ktoré ho čakali vo väznici ako „vlastizradcu a vyzvedača“, boli podľa Laučekovej knihy takéto: „Cez deň si v studenej cele o rozmeroch dva krát dva metre, s oknom otvoreným i v najtuhších mrazoch, nesmel sadnúť, len stále chodiť, spať musel horeznačky s rukami položenými na deke, pričom mu do očí celú noc svietila silná žiarovka. Každú chvíľku ho z tohto polospánku budili a predvolávali na výsluch. Vyčerpaného a v horúčkach, neschopného udržať sa na nohách, priväzovali k stene povrazom, tak si ho vypočúvajúci odovzdávali. Dávali ho do úzkej kobky naplnenej vodou a šedivú hlavu zovreli kovovou obručou, od ktorej viedla dlhá skrutka do vedľajšej miestnosti. Ustavičné sťahovanie obruče vyvolávalo neznesiteľné bolesti, pričom naň ešte zvrchu tiekla voda tak, že sa skoro utopil. Po jednej bastonáde na päty strhli z neho šaty, vyvliekli na mráz a prikázali v podrepe skákať. So zviazanými rukami sa prevrátil, tak ho bili palicami, kým nezamdlel. Dostával elektrošoky a keď sa objavili soviestski poradcovia, vyviazali starca za nohy...“

Je pre mňa desivé, že nie tak dávno sa na našom území diali takéto veci; a možno ešte viac desivé, že režimisti boli schopní takéto trápenie spôsobiť starému, už predtým chorému človeku...

A je pre mňa fascinujúce, že Ján Vojtaššák všetko znášal s pokojom a pokorou; a tak vo väzení, ako aj po amnestii (5. októbra 1963) a odchode za synovcom do rodného kraja (odtiaľ ho násilím odvliekli dožiť do Senohraboch pri Prahe) bol schopný ďalej veriť v kresťanského Boha a žiť kresťanské hodnoty.

Príbeh tohto biskupa je vskutku fascinujúci; preto mi aj bolo ľúto, že sa jeho beletristického spracovania neujal lepší autor než Anton Lauček. Nič proti nemu a vlastne som vďačná, že sa témy chytil a vytvoril tento román – len sa nazdávam, že v iných rukách by táto silná téma bola spracovaná adekvátnejšie.

Spočiatku ma Lauček iritoval jazykom a štýlom imitujúcim slovenských realistov (umelecký zámer?), a kým ho táto maniéra prešla, už sme boli temer v strede knihy. O nejakej hlbšej psychologizácii postáv nemôže byť v tomto prípade ani reči, vytknúť by sa dalo i to, že niektoré kapitoly a medzníky Vojtaššákovho života autor skrátka vynechal, preskočil (prečo vlastne?).

Už len pre autorov štýl a neschopnosť ísť do hĺbky som bola v pokušení dať nižší počet hviezdičiek – keďže však je táto kniha dosiaľ jedinou beletriou, ktorú o Vojtaššákovi možno nájsť, a keďže Vojtaššák si zaslúži, aby jeho príbeh poznalo čo najviac ľudí, vďaka i za tento román.

27.02.2021

Autorka je desaťhviezdičkový človek plný radosti, optimizmu, múdrosti a lásky (môžem potvrdiť, lebo viem, kto sa za pseudonymom Margaréta Mária Bazovská skrýva). Mnoho z toho presvitá i z jej textov – škoda však, že tie neprešli väčšou jazykovou úpravou. Viem si predstaviť, že po zásahu šikovného editora by táto kniha s veľkým potenciálom bola aj veľkým čitateľským zážitkom... Takto pre mňa jednotlivé príbehy (nadväzujú na seba len voľne, čítať by sa dali aj na „preskačku“ – osobne by som toto dielko zadefinovala ako poviedkový román) ostávajú na úrovni školských slohov. Zo štylistického (a celkovo literárneho) hľadiska by si zaslúžili aj menší počet hviezdičiek, ale tá radosť a krása, čo sa v nich ukrývajú, mi nedovolia byť v hodnotení veľmi prísna.

20.02.2021

Kniha, ktorú zrejme veľmi rýchlo prečítate – zároveň však kniha, na ktorú zrejme podobne rýchlo zabudnete. V oboch prípadoch za to môže fakt, že knižka je písaná veľmi jednoducho, pútavo, skôr ako dobrý blog či článok, nie ako veľké literárne dielo.

Na zázraky verím aj bez podobných kníh a obávam sa, že tí, ktorí veriť nechcú, im ani po podobných knihách neuveria. Možno je to však len môj predsudok vychádzajúci z nedostatku vlastnej viery (v túto knihu :)).

Osobne na mňa viac ako svedectvo o zázraku zapôsobilo samotné prežívanie viery v rodine Bonnie a Travisa. Milé, nevnucujúce sa, moderné – a z môjho pohľadu neraz aj vtipné. Pri viacerých (škoda, že letmých) opisoch ich rodinného života a životného štýlu som si vravela, že práve o tom by mohla byť jej prípadná ďalšia kniha...

„Nikdy by som si nebola pomyslela, že raz budem niekoho prosiť, aby sa modlil za pocikané plienky, no teraz som bola tu, s novorodencom, ktorý mal v tele liter vody navyše, a nielenže som prosila o moč, ale žobronila som o konkrétne množstvo za konkrétny čas. Keď sme na druhý deň prišli do nemocnice, dozvedeli sme sa, že James cikal, no nielen to. Nacikal dvakrát viac, než dúfali. A ako čerešničku na torte korunoval tento svoj úspech prvým hovienkom. Požehnaným, úžasným, zázračným hovienkom!“

A k samotnému Fultonovi Sheenovi, na ktorého príhovor sa mal daný zázrak (oživenie 61 minút mŕtveho novorodenca) stať a ktorého osobu mala kniha spopularizovať – ak sa nemýlim, proces jeho blahorečenia sa v roku 2019 zastavil. V knihe mi chýba vysvetlenie, alebo aspoň zmienka o tom...

20.02.2021

Jedna z najkrajších a najdôležitejších kníh, aké som o utrpení čítala. Dodáva neskutočnú nádej a pokoj.

13.02.2021

„Jestvuje totiž vznešenejšia veľkosť, ako je veľkosť úspechu, a to veľkosť nezdaru. Lebo je naozaj veľkou vecou pracovať a nedočkať sa povzbudenia, ktoré poskytuje zdarná práca a úspech. A je to aj veľká obeta, keď ovocie môžu potom žať iní, ktorí už nie sú takí veľkí ako bol ten, ktorý sial.“

„Najvyššie vrchy vrhajú aj najdlhšie tiene.“

Autor v tomto výbere predstavil príbehy tých, ktorých by sme ako ašpirantov na svätosť asi nevnímali (aspoň nie v určitých fázach ich života), napríklad radodajnú Margitu z Kortony, hazardného hráča a smilníka Kamila de Lellis, inteligenčne zaostávajúceho Jozefa Korpentínskeho alebo trebárs (pre mňa z tohto výberu asi najzaujímavejšieho svätca) Benedikta Jozefa Labreho, ktorého vyhodili aspoň z troch-štyroch kláštorov.

V slovenskom vydaní z roku 1993 je aj prídavok v podobe príbehu patróna alkoholikov Matta Talbota (zrejme ho však napísal iný autor, nie Alban Goodier).

Jedna z tých kníh, ktorá cez skutočné príbehy ľudí v nej opísaných dokazuje, že „Bohu je všetko možné“ (Mk 10, 27) a že „čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných“ (1Kor 1, 27).

13.02.2021

„Bola taká odhodlaná ukázať všetkým, že nie nie je o nič horšia ako ostatní... Nie, tak to nebolo. V skutočnosti chcela ukázať, že je lepšia.“

„Musíš mať nejaké hranice, Annie, inak budú ľudia po tebe šliapať. Aj Ježiš mal hranice. Nedovolil, aby ho niekto zastavil a zabránil mu v tom, čo prišiel urobiť. Musel sa vymaniť davom ľudí, ktorí od neho vždy niečo žiadali.“

Bilancovanie, staroba, osamelosť, pokusy vyrovnať sa s minulosťou a zmieriť sa s blízkymi, otázky o zmysle života, bolesti, dôstojnosti... Túto linku knihy istí starenka LEOTA, do ktorej vierohodne opísaného stereotypu náhle vojdú dvaja mladí ľudia.

CORBAN je prototypom človeka, ktorý má na všetko odpoveď skôr, ako by vôbec vystrčil nos z učební prestížnej univerzity, a čitateľ od jeho konfrontácie s Leotou (ktorú Corban plánuje „využiť“ ako respondenta pre svoju prácu) čaká a tuší jeho postupnú premenu.

O čosi nezištnejšie dôvody na stretnutia s Leotou má jej vnučka ANNIE. Po úteku od diktátorskej matky by chcela konečne spoznať ženu, o ktorej doma nikdy nepočula jedno milé slovo, a pochopiť tak zložité rodinné vzťahy i zložitú matkinu povahu.

Práve NORA bola pre mňa asi najzaujímavejšou postavou tohto románu – zraňujúca a zranená, presne ten typ manipulátora a citového vydierača, ktorý sa napriek všetkému, čo robí, sám cíti ako obeť (a patrične to dáva všetkým najavo). V roku pôvodného vydania románu (1999) bola táto téma v autorkinej rodnej Amerike možno dobre spopularizovaná, ale viem si predstaviť, že pre mnohých vtedajších slovenských čitateľov museli niektoré myšlienky a vzorce správania z knihy pôsobiť temer katarzne (najmä Norin manžel FRED explicitne ukazuje, ako sa k takýmto typom ľudí správať konštrukčným spôsobom).

Román mal skôr pomalší spád (čo zodpovedá aj tematike staroby), celkom určite však stojí za prečítania a premýšľanie (platí to najmä o posledných cca päťdesiatich stranách). Škoda niektorých logických chýb (napríklad Leota mala v románe 84 a jej dcéra Nora 44, pritom čitateľ z iného miesta románu vie, že Leota porodila Noru krátko po dvadsiatke).

06.02.2021

Gýčová obálka, možno trochu nepríťažlivý názov, záplava gramatických chýb... Tak prečo päť hviezdičiek? Pre obsah. Ak patríte k tým, ktorí majú k modlitbe ruženca radi rôzne rozjímania, tieto jednoznačne stoja za to. Už len preto, že v jednotlivých tajomstvách môžeme prostredníctvom nich zároveň zveriť Panne Márii rôzne zranenia, a to už od čias počatia.

30.01.2021

„Skutky radosti sú ako skutky viery alebo lásky.“

„Tvoj apoštolát bude účinný nie mierou tvojej vonkajšej aktivity, ale mierou svätosti, ku ktorej budeš smerovať.“

„Nie je to ťažké, aby sme s Božou pomocou robili zázraky, ale aby sme v tomto zmaterializovanom storočí verili, že sú možné.“

Spolu s románom Plná slávy od Bruca Marshalla jedno z najkrajších diel o kňazoch, aké som kedy čítala. Michal Augier je veľmi sympatický – až natoľko, že by ste jedného takého možno chceli mať aj na svojej fare.

Silné, krásne, múdre dielo. Škoda, že také krátke. A škoda, že jediné, ktoré u nás od autorky vyšlo.

30.01.2021

„Ak o tom niekedy rozmýšľali, možno si ho predstavovali, ako sa s Jean raz za dva týždne miluje pri zhasnutom svetle. Takto ľudia zmýšľali o vás, ak ste boli typ, čo neznáša hrubé vtipy a pohŕda bujarou spoločnosťou. Ani vo sne im nezišlo na um, že sa vám protiví promiskuita a cudzoložstvo, lebo viete, čo znamená manželstvo, a dosiahli ste taký stav, že všetko iné bola len napodobenina, úbohá imitácia.“

V jedenástich či dvanástich som si hrdo vybrala a prečítala túto moju prvú „dospelácku“ detektívku – s dobrým pocitom z nej, ale zároveň bez túžby ešte sa k nej niekedy vrátiť. Ak sa tak teraz stalo, tak pre pandemickú situáciu, zavreté knižnice a moju chuť prečítať si nejakú „novú“ detektívku aj v takých podmienkach. Keďže kniha bola po ruke, dej som si pamätala len veľmi matne a pointu vôbec, pustila som sa do nej a...

Ruth Rendellová mi síce nespôsobila stavy, ktoré mám pri detektívkach rada (že chcete každú voľnú chvíľu čítať, a keď nemôžete, aj tak stále myšlienkami odbiehate k deju), celkom atmosféricky však vykreslila malé anglické mesto 70. rokov, vytvorila zaujímavé postavy a dokonca vzťahový trojuholník, ktorého rozuzlenie ma zaujímalo možno ešte viac ako vyriešenie samotného prípadu (vyberie si ovdovený inšpektor Mike Burden obetavú švagrinú Grace, ktorá sa od smrti jeho ženy stará o ich deti a domácnosť, navyše sa na zosnulú aj fyzicky podobá, alebo nekonvenčnú bohémku Gemmu s mimoriadne súcitným srdcom, no svojráznym životným štýlom, ktorú Mike spoznal po tom, čo Gemme zmizol malý syn?).

Ak sa bavíme o súkromí postáv, občas robili kroky, pri ktorých bolo jasné, že ich nepovedú na dobré cesty, bola som však schopná veriť v ich reálnosť, čo je určite plus pre autorku. Aj záverečné rozuzlenie prípadu sa mi páčilo a ponúklo mi satisfakciu za to, že samotný dej nebol až taký strhujúci, akoby sa na detektívku patrilo.

Summa summarum – čas strávený pri tejto knihe neľutujem, za iných okolností by som ho však radšej strávila s inou knihou.

30.01.2021

Jedna z mojich najobľúbenejších. Jednoznačná záruka úsmevu a príjemného pocitu pri/v srdiečku. Autor (mimochodom, aj osobne veľmi milý človek) vykresľuje a predstavuje Boha, ktorý je nežný, láskavý, milujúci a prijímajúci človeka takého, aký je. Veď už len názvy 358 kapitoliek (každá obsahuje úryvok z Evanjelia, autorovu úvahu, tip, pár otázok na sebarexfexiu a zhrnutie hlavnej myšlienky) napovedajú, že to nie je tuctová mravokárska kniha, akých je plno... Nie, tu máme dočinenia s Bohom, ktorý je do nás vyslovene zaľúbený. Čo by ste povedali napríklad na úvahy/vyznania, ktoré nesú názvy...
* Na tebe mám rád všetko;
* Chcem ťa chrániť;
* Stále ťa tíško milujem;
* Čím som si zaslúžil, že ťa poznám?
* Vidím v tebe dobro.

Skrátka, veľmi milé, nežné, (do)jemné a uzdravujúce čítanie.

PS: Z tejto knihy si aktuálne čítame spolu s manželom každý večer. Veľmi príjemný úvod k našim spoločným modlitbám ;)

17.01.2021

Veľmi zaujímavá osobnosť. Na hviezdičky som napokon zanevrela – nedostala ich odo mňa Anna Franková, nedám ich ani Etty (predsa len v oboch prípadoch šlo o súkromné denníky, o ktorých autorky zrejme nepredpokladali, že raz budú čítané, tobôž vydané). Každopádne je skvelé, že niekto ako Etty žil a že jej spomienky, zápisky, duchovný posun, myšlienkové bohatstvo a príklad ostali zachované i pre iných.

TOTO je vojnový denník, ktorý si zaslúži pozornosť, čitateľov, stále nové a nové vydania.

Ak ste žili v rodine či blízkom vzťahu s nejakým alkoholikom, toto by malo byť pre vás povinné čítanie. Lebo táto kniha je návod, program, balzam, liek, priateľ.

17.01.2021