Leotina zahrada

24.06.2021

Veľmi nádherná kniha ️ určite si ju rada prečítam znova :)

06.02.2021

„Bola taká odhodlaná ukázať všetkým, že nie nie je o nič horšia ako ostatní... Nie, tak to nebolo. V skutočnosti chcela ukázať, že je lepšia.“

„Musíš mať nejaké hranice, Annie, inak budú ľudia po tebe šliapať. Aj Ježiš mal hranice. Nedovolil, aby ho niekto zastavil a zabránil mu v tom, čo prišiel urobiť. Musel sa vymaniť davom ľudí, ktorí od neho vždy niečo žiadali.“

Bilancovanie, staroba, osamelosť, pokusy vyrovnať sa s minulosťou a zmieriť sa s blízkymi, otázky o zmysle života, bolesti, dôstojnosti... Túto linku knihy istí starenka LEOTA, do ktorej vierohodne opísaného stereotypu náhle vojdú dvaja mladí ľudia.

CORBAN je prototypom človeka, ktorý má na všetko odpoveď skôr, ako by vôbec vystrčil nos z učební prestížnej univerzity, a čitateľ od jeho konfrontácie s Leotou (ktorú Corban plánuje „využiť“ ako respondenta pre svoju prácu) čaká a tuší jeho postupnú premenu.

O čosi nezištnejšie dôvody na stretnutia s Leotou má jej vnučka ANNIE. Po úteku od diktátorskej matky by chcela konečne spoznať ženu, o ktorej doma nikdy nepočula jedno milé slovo, a pochopiť tak zložité rodinné vzťahy i zložitú matkinu povahu.

Práve NORA bola pre mňa asi najzaujímavejšou postavou tohto románu – zraňujúca a zranená, presne ten typ manipulátora a citového vydierača, ktorý sa napriek všetkému, čo robí, sám cíti ako obeť (a patrične to dáva všetkým najavo). V roku pôvodného vydania románu (1999) bola táto téma v autorkinej rodnej Amerike možno dobre spopularizovaná, ale viem si predstaviť, že pre mnohých vtedajších slovenských čitateľov museli niektoré myšlienky a vzorce správania z knihy pôsobiť temer katarzne (najmä Norin manžel FRED explicitne ukazuje, ako sa k takýmto typom ľudí správať konštrukčným spôsobom).

Román mal skôr pomalší spád (čo zodpovedá aj tematike staroby), celkom určite však stojí za prečítania a premýšľanie (platí to najmä o posledných cca päťdesiatich stranách). Škoda niektorých logických chýb (napríklad Leota mala v románe 84 a jej dcéra Nora 44, pritom čitateľ z iného miesta románu vie, že Leota porodila Noru krátko po dvadsiatke).

05.03.2017

Ďalšia super kniha z pera pani Rivers. Nemohla som ju položiť z ruky. Bolo to veľmi citlivé a pravdivé spracovanie náročných tém vzťahov v rodine, odpustení, načúvaní, ... Mladá Annie ukázala, že život viery žitý naplno je životom radosti. Odporúčam.

04.01.2017

Pekná kniha avšak pre mňa to malo strašne pomalý spad... Miestami bola strašne nudná.... Ako myšlienka tej knihy bola pekná avšak zdĺhavo a nudne napísaná.

08.11.2016

Již je to několik let, kdy jsem přečetla tuto knihu, ale od té doby jsem ještě nenarazila na takto silně popsaný příběh stárnutí, bilancování, hodnocení, lítosti a touhy po vyřešení a smíření vztahů na sklonku života. S úžasem jsem sledovala, jak autorka zpracovala problém eutanazie v souladu s mým přesvědčením. Co všechno se ještě dalo říci a již se nemohlo !