rutto45 komentáře u knih
Keď tak pozerám na počet strán, zrejme sa mi do rúk dostala nejaká skrátená verzia Dona Quijota. Každopádne prvý diel bol o poznanie vtipnejší než diel druhý a dĺžka diela určte kladne vplýva na moje konečné hodnotenie. Situácie sú zábavne, no po určitom čase v nich badať opakujúci sa motív.
Človeku sa až nechce veriť, na koľkých dobrosrdečných a obetavých ľudí na svojich cestách narazili.
Za každým veľkým nacistom stojí jeho nemenej veľká, nacistická, "drahá polovička".
Určite slabšie dielo oproti Červenému drakovi a Mlčaniu jahniat, avšak stále nadpriemerné. Pasáž vo Florencii, kedy si doktor užíval život plnými dúškami, ma neskutočne lákala toto miesto navštíviť a kapitola s restovaným mozgom na večeru ma donútila dať si pauzu a niečo si zajesť.
Jednu hviezdu musím dať dole za to, že v knihe je mnoho "doplňujúcich" informácií, ktoré sú podľa mňa, čo sa týka prípadu, irelevantné. Ide napríklad o technické informácie autobusu, ktorý viezol Djatlovcov, informácie o tom kto alebo čo je KGB (KGB nemôže poznať fakt len človek, ktorý žil celý život niekde v jaskyni na opačnej strane zemegule) či čo sa práve v tej dobe premietalo v kinách. Lavay na druhú stranu pekne zhrnul snáď všetky konšpirácie o smrti účastníkov expedície, aj tie najšialenejšie a zhromaždil aj fakty, ktoré vám nejaký hodinový dokument na ytb neukáže (niekoľko hodinových dokumentov však áno :)).
Na jednej strane sa jedná o fakt podarené, vtipné dielo, ale na strane druhej, mi rozsah knihy prišiel trochu neprimeraný. Situácie a dialógy vám po čase prídu obdobné, ak nie opakujúce sa. Keby mala kniha o polovicu menej strán alebo aspoň o tretinu, dal by som jej 4* možno 4,5*.
Príjemná spomienka na roky, kedy sme si mysleli, že zmyslom života je zasunúť. :)
Pišta je jednoducho Mysliteľ s veľkým M, čo dokazuje nielen vo verejných vystúpeniach a diskusných reláciách, ale aj vo svojich literárnych a hudobných dielach. Nie som kresťan a nestotožňujem sa s jeho kresťanskými hodnotami, ale vždy si ho rád pozriem a vypočujem (a tým nemyslím len ČAD).
Zbierku som si prečítal najmä kvôli Biercovi, ale musím priznať, že poviedky od Jamesa sa mi páčili viac. A to som doteraz tohto autora nepoznal.
Naskytá sa otázka, ktorá bola položená aj v knihe, či by si Hitler skutočne trúfol na sovietov, nebyť tohto fiaska práve zo strany Červenej armády...
Určite mnoho myšlienok na zamyslenie, aj keď spôsob, akým na ne upozornil sa väčšine pozdávať nebude. Ale hranica medzi géniom a psychopatom bola vždy tenká...
Ľutujem ľudí, ktorí v tej dobe verili podobným rečiam...
Kniha je napísaná pekne, zrozumiteľne, ale chcelo by to trochu obšírnejšie popísať niektoré časti. V súčasnosti je už navyše mnoho informácií neaktuálnych.
Táto kniha nesadne každému. Ak čakáte ucelený príbeh a na konci uspokojivé uzavretie deja, tak Muž z vysokého zámku Vám ho určite neprinesie. Naopak myšlienkové pochody jednotlivých postáv sú neskutočne vyobrazené (za mňa najlepšie predajcu Roberta Childana, ktorý neustále porovnáva charakter japonca a američana, pričom prvého menovaného vyzdvihuje až kamsi do nebies a je vlastne vďačný za japonskú okupáciu). Jednu hviezdičku strhávam za to, že kniha mohla mať ešte aspoň 100 strán.
Skvelý, napínavý horor so stokerovskou atmosférou na pozadí jedného z najhorších režimov v histórií ľudstva. Milo ma prekvapila zmienka o Abdulovi Alhazredovi a Necronomicone. Stále musím premýšľať, či autor len vzdal hold Lovecraftovi alebo tým príbeh zasadil do Lovecraftovho univerza...
Osobne mi táto kingovka sadla menej, než tie, čo som čítal doteraz. Z nejakého dôvodu som si nemohol nájsť hlbší vzťah ani k Charlie ani k jej otcovi. Zato postava Rainbirda ma zaujala už od jeho prvej zmienky.
Prvé dielo od Barkera, ktoré sa mi do ruky dostalo. Napínavé, tajomné. Navyše v ňom sympaticky poukazuje na to, že najhoršími monštrami na svete sú ľudia.
Kniha nie je napísana zle, uvádza mnoho dolňujúcich informácií, ktoré v iných prameňoch nenájdeme, ale autor v niektorých kapitolách kladie viac otázok a dohadov než odpovedí.
Osobne mám rád príbehy, ktoré čerpajú zo skutočných udalostí. Terror, aj napriek svojej nekonečnej dĺžke, dokáže čitateľovu pozornosť udržať až do samého konca, čo ma prekvapilo najmä pri kapitolách, ktoré opisovali nudné, zdĺhavé, chladné dni a (najmä) noci na zamrznutých lodiach, kedy sa vlastne nič zaujímavé nedialo. Kniha je podľa môjho skromného názoru vynikajúco a detailne napísaná, pravdepodobne siahnem po ďalších dielach Dana Simmonsa.
Neurazí, ale ani nenadchne. Za chvíľu zabudnete, o čom to vlastne bolo a za nejakú dobu si ani nespomeniete, že ste to vôbec čítali.