Naias komentáře u knih

Je v poriadku, ak autor vloží do svojho diela morálne posolstvá, ale nepáči sa mi, keď ma tým kŕmi, ako keď gazdiná štope hus. Nehovoriac o tom, že niektoré múdra boli dosť diskutabilné, platné tak pre papierových hrdinov, ale nie pre ľudí z mäsa a kostí. Aspoňže v závere autor nestrčil čitateľovi ponaučenie pod nos, ale nechal ho, nech na to príde sám. Ani ten čierno-biely štýl plný postáv, ktoré sú múdre a šľachetné až prešľachtené, alebo nešľachetné a zväčša hlúpe, mi nesadol. Zato sa mi páčila skvostná ukážka, ako niektorí ľudia posudzujú tých, ktorých nepoznajú a nechápu, a ako pritom „logicky“ uvažujú: Je zlá. Prečo ste presvedčení, že je zlá? Lebo robí zlé veci. Ako viete, že robí zlé veci? No, lebo je zlá. Ale občas sa mi zdalo, že autor až tak dobre ľudskej povahe nerozumie. Ak mám vyjadriť celkový dojem, nudila som a to riadne.

28.02.2018

Áno, hrdinovia týchto poviedok sú odvážni, to im nemožno uprieť. Ale mnohí z nich uznávajú len vlastné zákony a čo je na tom obdivuhodného, raz nechápem.

Vtipné a polopatistické, no na môj vkus príliš rozvláčne. Keby som mala vyškrtať všetku vatu, nezostala by z knihy ani polovička. Zato možnosť pozrieť sa na angličtinu optikou rodeného hovoriaceho je na nezaplatenie. Nerodený hovoriaci môže jazyk poznať dôkladne, ale rodený ho pozná dôverne. A to je ono.

Zábavná drobnôstka.

Tak toto nie je moja šálka čaju. Ten typicky dahlovský mix reality a absurdity sa mi vôbec nepáči. Ale jeden kúsoček sa mi pozdáva veľmi.
„Pán Hemingway píše o mnohých veciach, ktorým nerozumiem, najmä o mužoch a ženách,“ priznala sa jej Matilda, „ale i tak sa mi jeho knižka páčila. Vie vyrozprávať príbeh tak, že mám pocit, akoby som bola pri tom. Akoby som sama pozorovala, čo sa deje.“
„Dobrý spisovateľ to vždy tak robí,“ vysvetľovala knihovníčka. „A nerob si starosti s tým, čomu nerozumieš. Nenamáhaj si hlavičku a nechaj, nech ťa slová zaplavujú ako hudba.“
Nechať sa slovami zaplavovať ako hudbou... To môže napísať len ten, kto knihy ozaj miluje.

Silne mi to pripomínalo Verna, boli tam postavy ušľachtilé až na povalu, odvážne, charakterné, etc etc, hnusní lotri a polepšený lupič. Ale nudné sa mi to na rozdiel od honajza nezdalo.

03.01.2018

Je vidieť, že to bola pôvodne divadelná hra. Sotva odíde z knižnice jedna postava, druhá s treťou za pätami príde, o chvíľu ich vystrieda štvrtá a piata, čo je v divadle v poriadku – kto by čumel na prázdne javisko – ale v knihe to pôsobí neprirodzene. Nehovoriac o tom, že Osborne nie je Agatha, to rozprávanie je akési suché, hlavne v porovnaní s dialógmi. Radšej to mali nechať ako hru. Na druhej strane, ani ako detektívka to nevyniká, aj keď je to zamotané jedna radosť, tentoraz ma to výnimočne nedokázalo zmiasť (čo ma sklamalo) a časť zápletky je presne odkopírovaná zo Záhady na zámku Styles (čo ma otrávilo). Niežeby Agatha nepoužívala tie isté zápletky opakovane, ale vedela to dobre zamaskovať, s čím sa v tomto prípade vôbec neobťažovala. Neuplatnilo sa ani jej obvyklé majstrovstvo, s ktorým strkala čitateľom pod nos stopy, aby na konci zistili, že zase naleteli a že je všetko inak. Ale dialógy boli živé a sledovať, ako autorka tú motanicu rozpletá, bolo ako vždy u Agathy pôžitkom.

22.10.2017

Zamestnanci hotela to rozhodne nemajú ľahké, hostia im vedia „spríjemniť“ život všakovakými spôsobmi. Na druhej strane, personál hostí s pokojným svedomím ošklbáva, čo mu sily stačia, či už sú hostia bezproblémoví alebo nie, niekedy dokonca ešte predtým, než sa vôbec ubytujú! Proste džungľa a dosť nechutná.

Nie je to zlé, jasne cítiť, že autor má zmysel pre humor, ale chýba mi moja milovaná komorná atmosféra, na to je tam príliš veľa realistickej mravčej policajnej práce. Neuberám hviezdu za atmosféru - za môj vkus autor nemôže - ale za ten prehnaný, zbytočne dramatický koniec. Kniha sama je napísaná veľmi dobre, pátranie je podrobné, ale pútavé. Má síce aj chybičku krásy – to, čo detektívovi napadlo na str. 189, mne napadlo hneď na začiatku, nuž ale keby to došlo aj jemu, kniha by musela byť o polovicu kratšia.

05.10.2017

Autorku očividne fascinuje anglická schopnosť sebakontroly v každej, akokoľvek tristnej situácii, zaoberá sa tým skoro na každej strane. Zároveň opisuje búrku citov, ktorá sa za tými „voskovými rysmi“ odohráva. Kniha je čítavá, hoci občas som mala pocit, akoby nešlo ani tak o detektívku, ako skôr o „ženský román“.
Bežné záležitosti zo sveta boháčov sú pre pracujúceho človeka čudné až absurdné, napríklad keď Louisa odchádza z bytu a prikáže slúžke, aby šla s ňou dole a povedala vrátnikovi, nech jej zavolá taxi. Čo sa týka českého prekladu, pre mňa nebolo bez zaujímavosti zistenie, že jazdili v taxametroch, čiže auto-drožkách, ktoré riadil chauffeur.

Anglický text je jednoduchý, cvičenia sú rôznorodé, krátke a nenáročné, slúžia len na precvičenie základov, zato ich je celá hŕba. Čo sa týka samotného príbehu, ako detektívka nestojí za veľa, ani napínavý moc nie je. V dnešných časoch ťažko niekoho vydesí upír s vycerenými tesákmi, démonickým smiechom a dramaticky víriacim plášťom. Ale je to vcelku zábavné, inšpektor Hudson má zmysel pre čierny humor. A má tiež neortodoxnú pracovnú metódu, aspoň predpokladám, že pre člena Scotland Yardu nie je bežné prizvať si k vyšetrovaniu bankovej lúpeže ako experta svoju gazdinú.
Kniha príde vhod, ak ste začiatočníci, chcete si zväčšiť slovnú zásobu, trošku potrénovať šedú kôru mozgovú a nemáte veľké nároky, pokiaľ ide o dej.
Mimochodom, ak pôjdete dakedy chytať upíra, v žiadnom prípade si nezabudnite kabelku!

Táto útla knižka sa zaoberá subjekt-predikátovou logikou, vysvetľuje podrobne a polopatisticky, čo som ako dieťa veľmi ocenila. Na druhej strane, to riešenie množstva príkladov, ktoré sú si nemálo podobné, sa stane po čase monotónnym. Ale pre mňa bude mať táto kniha vždy nostalgické čaro, pretože to bola moja prvá kniha tohto druhu a ja som sa z nej dozvedela, čo je to subjekt, predikát, sylogizmus a dichotómia a aká je logika pútavá a zábavná.

17.08.2016

Ilustrácie sú vtipné, ale kresba samotná sa mi zvlášť nepáčila. Okrem toho sú v podstate len do počtu, okrem obrázkov budov nepridávajú k textu žiadnu dodatočnú informáciu, čo je pri komikse veľké mínus. Text je maximálne zostručnený, dozvieme sa krátko o tom, aký národ na našom území kedy žil, aké bitky sa tu odohrali, akí panovníci tu vládli a niečo aj o samotnej Bratislave, jej význame, jej slávnych návštevníkoch a architektúre. Ale všetko sú to len suché fakty, navyše nepočetné, duch mesta a jeho premeny v priebehu času zachytené nie sú. Celé sa mi to zdalo akési sterilné. Veď história Bratislavy je taká zaujímavá! No z tohto komiksu to človek nezistí.

19.04.2016

Bolo to fajn, také rozprávkovo-realisticko-dobrodružné, bláznivé a zábavné, páčilo sa mi to, až na ten cukrkandlový koniec, ten ma naštval.

Kniha bola vážne zaujímavá, poetická, záhadná, ale to neustále budovanie atmosféry začalo byť po čase únavné, vnimat_krasu to vystihol.

17.04.2016

To krysáčie mláďa je rozkošné, to chcem!

Čím viac som toho prečítala, tým viac som sa tešila, až to budem mať celé za sebou. Malo to agathovskú atmosféru, to jediné to robilo trochu znesiteľným. Inak hrôza.

17.04.2016

Neskutočná hlúposť od A po Zet. Obávam sa, že ani ako samostatná kniha (keby to nebolo "pokračovanie") by nestála za nič.

17.04.2016

Z návštevy Armenovho mesta mi naskakovala husia koža. Samo mesto je opísané nádherne, ale toľko nezmyselných a starostlivo udržiavaných predsudkov, nenávisti, zväzujúcich pravidiel, tichého utrpenia a potlačovaných vášní spôsobilo, že som rada, že som nežila práve vtedy a práve tam. Predsudky sú síce celosvetovo rozšírené a nadčasové, takisto závisť či nenávisť, ale tradície berúce človeku slobodnú vôľu už našťastie nemajú tú silu.
Podľa predhovoru je majster Mrktič „postava řemeslníka, plného hrdosti a vědomí vlastní důstojnosti, jejichž zdrojem je celoživotní čestná práce“. Nemôžem si pomôcť, ale ja som videla človeka síce pracovitého a mimoriadne šikovného, ale pokryteckého, ktorý kvôli tomu, aby dosiahol, po čom túžil, oklamal svoju matku a tým sa vzoprel nielen jej vôli, ale – ako bol sám presvedčený – aj vôli božej. A namiesto toho, aby sa správal pokorne, vedomý si svojho dvojnásobného hriechu, neváha prísne odsudzovať druhých, či už za ich pocity či myšlienky, ktoré sa odvážia dať najavo, alebo za ich spôsob života, a radiť im ako majú žiť, kázať im o morálke, úcte k starším a k tradíciam, ktoré on sám nectil, keď sa mu to práve nehodilo.

POZOR, SPOILER!
Vyhladovaná, kosť a koža, príde Miranda za bohatým šľachticom a požiada ho, aby jej pomohol stať sa kurtizánou, lebo nutne potrebuje peniaze. Šľachtic zistí, že Miranda je jeho príbuzná a ujme sa jej. Tým ju zachráni od smrti hladom a ona jeho na oplátku zachráni pred veľmi nežiaducim manželstvom. Chlapík má totiž z predstavy, že by si musel vziať jednu zo svojich mileniek, bohatú, krásnu a urodzenú ženu (dobrú iba do postele, kdeže ako manželka!), nočné mory. Miranda v noci počuje, ako niečo volá, vojde do jeho izby a zistí, že sa v spánku zmieta a vykrikuje: „Nevezmem si ju! Nevezmem si Irene!“ Nuž, čo jej zostávalo, ako vziať si ho sama? Zvlášť romantická bola časť, kde si šľachtic pochvaľoval, že Miranda vedľa neho kráča poslušne ako jeho psy. No nechňapli by ste okamžite po takom chlapovi?!

02.12.2015