Muhibbis komentáře u knih

A týmto menujem teba, Terryho Pratchetta, kráľom humoristickej fantasy, pretože cisárom ríše fantastiky je už Tolkien, a na jeho trón by som nerada siahala, zvlášť keď som od neho nečítala absolútne nič. Pravda, táto kniha je v mojom bodovacom systéme tak za štyri, a navyše to nie je ani najlepšia Plochozem, ale kašľať na to, celú sériu úplne žeriem už celé roky, a tak mám právo byť trochu neobjektívna. Päť hviezdičiek za celú sériu aj autorovi za celoživotné dielo.

2 06.03.2015

Túto knihu by som opísala jedným slovom, a síce českým: podivnost. V žiadnom prípade si nemýliť so slovom paskvil, nehovorím že je zlá či nekvalitná a tri hviezdy som jej dala z celkom iných dôvodov než Falconerovmu Háremu či Nefertari. Vlastne štýl sa mi veľmi páčil, a keby bol takto podaný iný príbeh, tak možno, ale tri hviezdy som jednoducho dať musela preto, že som nevedela, čo si o tom myslieť. Keby som od neho predtým nečítala Čarodejnicu z Florencie, povedala by som, že autor musel užiť pred písaním nejaké halucinogény, ale nie, autor je len mimoriadne vzdelaný, ale predsa excentrický úchyl, ktorý vzal vlastnú osobu, zmenil jej meno a poslal ju kadeľahšie, do sveta, ktorý sa síce tvári, že je New York, ale ja aj autor samotný o tom vážne pochybujeme. Zvláštne na tejto knihe je úplne všetko, vrátane faktu, že sa mi počas čítania celkom páčila. Áno, nechala som sa ňou pohltiť natoľko, že som si až spätne uvedomila, že je to vlastne celé strašne uletené, a to aj napriek tomu, že kniha končí tragický.
P.S. O povahe tejto knihy dosť veľa hovorí aj fakt, že som ju dočítala na psychiatrií. Nie, dôvod, pre ktorý som sa tam ocitla, naozaj nesúvisel s ňou, ale na druhej strane, viete ako krásne dokresľovala celkovú atmosféru?

2 06.03.2015

Skvelá kniha bez nosnej hlbokej myšlienky za štyri, takže u mňa je to jasné. Príbehy sú zaujímavé, spracovanie pekné, aj keď som neskôr prišla na to (a skúsenosti s touto knihou mi to potvrdili) že Rushdie v sebe nezaprie starého úchyla. Zložitý príbeh je podaný priam magicky jednoduchým spôsobom, mnohé najmä vedľajšie (ale aj Akbar, čo je jedna z hlavných) postavy sú historické, a vôbec historicita je tam celkom udržaná. Z tohto hľadiska sa mi dvor v Topkapi zdal trochu, hm, nereálny, ale čo, v tomto prípade nebudem purista, pretože od tejto knihy som nedokázala odtrhnúť oči, a to sa mi tak často nestáva...

1 06.03.2015

Neviem, čo si o tejto knihe myslieť. Na jednej strane sa mi celkom páčila, no na druhej nebola až taká dobrá ako Agrippina. Kvalita je premenlivá, raz vás nudia dlhé opisy (no tie zase dávajú príbehu poetiku), potom vás šokujú naturalistické, až brutálne scénky (opis sexu s vlastnou matkou je vlastne taký neželaný bonus - čo je pozoruhodné, ani jeden z aktérov z neho nie je zhrozený), potom vás bavia myšlienkové pochody od reality zjavne odtrhnutého rozprávača. Odporúčam si prečítať až po Agrippine, ktorá vám pomôže hľadieť na udalosti trochu objektívnejšie. (Na druhej strane, dupľovaná scéna už spomínaného zvrhlého styku môže trochu odradiť prudérnejších jedincov. No kto sa bojí, nesmie do lesa!)

06.03.2015

Na túto knihu som sa tešila od chvíle, keď som ju uvidela na pulte kníhkupectva, a myslím, že ma vôbec nesklamala. Mala všetko, čo sa od historického románu vyžaduje: myšlienku, historické reálie, a hlavne nejasnú hranicu medzi dobrými a zlými postavami. Ani pri Nerovi, ani pri hlavnej hrdinke (a pri iných postavám už vôbec nie) neviete, čo si o nich myslieť, na jednej strane si uvedomujete, že Agrippina je bezcitná mrcha, no na druhej strane je to mrcha taká bystrá a emancipovaná, že jej to musíte odpustiť. Pre mňa najlepší diel trilógie.

06.03.2015

Možno to bolo tým, že hlavná hrdinka je pubertiačka, ale mne sa to zdalo strašne pubertálne... Naivné a príliš ľahko rozuzlené, intrigy sa skončia skôr, než sa vôbec začali, a neviem, hlavnú hrdinku som si ani neobľúbila. K svojmu postu sa dostala príliš ľahko, vlastne sa jej cestou na vrchol nestal žiaden úraz, čo ma trochu sklamalo, a takisto mi bolo veľmi ľúto chudinky Iset. Na druhej strane Ramzes bol celkom fajn, takže za mňa tri, pretože to bolo horšie, ako som čakala, ale zase nie nejaká strašná tragédia.

06.03.2015

Priemerný dobrodružný román autora, ktorý vzal základné fakty, trochu si ich upravil (to by tých Roxelaniných rádoby životopiscov zabilo uviesť ako jej prvého syna normálne Mehmeta?!) a potom si tam dosadil vlastné postavy. Kvôli Roxelane som chcela dať dve, ale prižmúrila som oči, pretože naozaj nevieme, aká bola, no...
1. Téma: Na dobrodružný román celkom sľubná, veľká dáma histórie ako bezcitná mrcha a popri tom ešte príbeh nezištnej lásky zatrpknutého eunucha...
2. Príbeh: Nemala by som proti nemu žiadne námietky, nebyť toho poondiateho manicheizmu, ktorý jasne rozdelil postavy na dobré a zlé, čo je u historických románov podľa mňa dosť chyba. Fandila som Giulií a Abbásovi, trochu aj Sirhane, ale inak som mala osud všetkých ostatných postáv v päte. V podstate som celý ten čas v duchu prosila autora, nech tam už nedáva ďalšie nechutnosti.
3. Štýl: Nikdy predtým ani potom som nečítala nič zamerané na akciu, ak nerátame všetky diely Narnie a Harryho Pottera, takže neviem, ako ho mám hodnotiť. Dej mal spád, možno až trochu rýchly, a autor sa v naturalizme vyžíva, kde ho netreba, a zanedbáva ho, kde treba, takže asi tak.
4. Reálie a vierohodnosť: Ťažko povedať. Na jednej strane treba poznamenať (a vy, budúci spisovatelia historických románov, si to už konečne vtlčte do hlavy!) že aj keď pred Süleymanom pobývali ženy z háremu naozaj v Eski Saray, v jeho časoch to už bolo len odkladisko vdov po predošlých vládcoch, že Mehmet, narodený v roku 1521, bol, ako som už spomínala, prvým Roxelaniným dieťaťom, že v čase Süleymanovho nástupu na trón ešte žili jeho synovia s Gülfem, ale umreli na epidémiu rok nato, čiže Mahidevran nebola jedinou favoritkou, že spomínaná mala okrem Mustafu ešte pár ďalších detí, a hlavne že deti v tom čase umierali ako muchy, takže to láskavo zaraďte do svojich písačiek, nech to už bude akokoľvek smutné čítanie, a neopakujte mi rad za radom tie isté nezmysly! Keď už chcete prepisovať históriu, tak originálne a neopičte sa jeden po druhom!
5. Celkový dojem: Rozpačitý. V každom prípade, teraz, pár rokov po prečítaní, už vyprchal.

4 06.03.2015

Som na tejto stránke krátko, no stihla som si vytvoriť bodovací systém, ktorý rozdeľuje knihy na päť kategórií: mizerné knihy, u ktorých sa mi nepáči myšlienka (1 hviezdička), mizerné knihy, u ktorých mi myšlienka nijako nevadí (2 hviezdičky, väčšina ženských románov vrátane 50 shades), priemerné až dobré knihy s hlúpou myšlienkou (3 hviezdičky), dobré knihy bez výraznej myšlienky (4 hviezdičky) a dobré knihy s nápaditou myšlienkou. Takže preto tento zaujímavý a inteligentný príbeh štyri a trochu mätúci Nový život päť.

2 06.03.2015

Spočiatku som bola z tejto knihy ľahko zmätená, nakoľko vydanie, ktoré som si požičala v knižnici, nemalo nikde napísaný základný náčrt deja, aký väčšina kníh má, a trvalo mi dosť dlho, kým som sa zorientovala. V tom čase mi pripadala skôr uletená ako hlbokomyseľná, a to som si ju pritom požičala s tým, že sa z nej dozviem niečo nové o životnej filozofií, poprípade popremýšľam s autorom... Základnú myšlienku som pochopila asi rok na to, a buď som jediná, komu do doplo, alebo sa dosť mýlim. Kľúčom je pochopiť, že Canan je u dervišov jedno z mien Boha, takto potom ľahko dešifrujeme aj zvyšok toho čudného príbehu. Kniha je vlastne symbolom všeobecnej múdrosti, poznania, ale aj mysticizmu a duchovného vyžitia. Canan, čiže Boh, je tým, kto ju sprostredkuje. A zároveň sú jej vzťahy k Osmanovi, Nahitovi a v závere aj k naoko nepodstatnému Mehmetovi kľúčové. Boh nemá rád mystikov ako Nahit, ktorí kvôli nemu takmer prídu o rozum. Ani ľudí ako Osman, ktorí ho ľúbia tak fanaticky, že sú kvôli nemu schopní vraždiť (Nahit, ktorý bol Cananiným prvým, Osman, ktorý je rozprávačom, a teda autor posudzuje veci z jeho perspektívy... Pripomína vám to niečo?). Omnoho radšej má ľudí, ktorí ako Mehmet triezvo a cynicky zhodnotia životnú pravdu a mystiku prijímajú bez toho, že by im to niečo dalo. Mehmet je navyše lekár, akademik, čo môže byť tiež druh symbolu. Konšpiračná teória je dodaná ako znamenie toho, že nie všetci ľudia životnú múdrosť hľadajú, a ak áno, tak len aby ju zničili, nie z nejakej nevraživosti, ale preto, že sú práve kvôli ľuďom, ktorým kvôli nej preskočilo, presvedčení, že je nejako škodlivá... No ak toto nie je hlboké, tak neviem čo.

3 06.03.2015

Moja prvá a myslím že aj posledná Smallovej knižka. Nechcela som to čítať, fakt nie, napokon, je to harlekýnka, ale predsa len... Je to o háreme a na tento motív v literatúre mám zvláštny fetiš, zvlášť ak sa tam objaví moja drahá Roxolana (a potom sa zase štvem, akú sviňu mi z nej spravili).
1. Téma: Fakticky dobrá, len trochu obohraná.
2. Príbeh: Neznášam autorku za to, ako mi poondila moje obľúbené historické postavy, ako aj za to, že z Yavuz Selima spravila fajn chlapa. Sorry, ale od tej histórie sa jednoducho odosobniť neviem.
3. Štýl: Harlekýnkovský, a teda mi na ňom kopec vecí vadilo. Ako, opisy boli spočiatku fajn, skvele sa tam hodili a tak... Ale čítať ixtý opis toho, čo má hrdinka na sebe a do akej izby ju presťahovali ma nakoniec predsa len začalo vytáčať. Nehovoriac o tom, že keby sa autorka viac sústredila na psychológiu... Ale je to harlekýnka, no.
4. Reálie a vierohodnosť: Spočiatku som bola rada za pomerne realistický opis háremu v Topkapi, dokonca som bola ochotná preniesť sa cez fakt, že z krymskej princeznej urobila autorka škótsku šľachtičnú, ale keď Selima, tyrana a uzurpátora, vykresila ako milého mladíka, ktorého na konci len trochu pokazila rakovina žalúdka... To ma dostalo. Keď si autorka navyše vycucala z prsta Süleymanových súrodencov, spravila z Roxelany najväčšiu sviňu a úplne skomolila historické udalosti a chronológiu... Nie, ja už nemôžem, jediné, čo ešte vládzem, je poslať autorke poriadnu osmanskú facku.
5. Celkový dojem: Ale čo som dočerta čakala?! Je to Beatrice Smallová! Pochoiteľne, že spisovateľka kníh z názvami ako Otrokyňa lásky, Divoká Jasmína alebo Zbožňujem darebákov nebude písať historické romány na úrovni Zweiga alebo Galvéza...

06.03.2015

Prattchett je kráľ, teda aspoň humoristickej fantasy, a aj keď nie som fanúšičkou fantastiky, jeho Zemeplochu vždy doslova hltám. Od Gaimana som okrem tohto nič nečítala, snáď sa mi pošťastí dostať sa aspoň k Anansiho chlapcom, ale neviem, no... Celkove je to jedna z najlepších kníh, ktoré som kedy čítala, a zatiaľ čo pri iných sa nečudujem, že nie sú známejšie, pretože rozhodne nie sú pre každého, pri tejto sa čudujem práve preto, že pre každého je. Či už ste fanúšik kreacionizmu, alebo nie, či už ste veriaci, alebo ateista, nech už fantastiku a armageddony milujete, alebo ich neznášate, ak v sebe máte aspoň malý kúsoček humoru, prečítajte si to. Táto kniha má všetko: humor, dobrý príbeh, sympatických hrdinov (jediná postava, s ktorou som sa úplne nestotožnila, bola Anatéma, ale to prežijem) a dokonca aj zaujímavú myšlienku, ktorá chytí za srdce...

9 06.03.2015

Neviem prečo, ale túto knižku som sa nevedela donútiť dočítať, hoci patrí k tomu zaujímavejšiemu a ľahšiemu, čo som v živote dostala do rúk. Moje pocity sú dosť rozpačité. Na jednej strane nechápem, prečo je to vlastne taká svetová über klasika, na druhej, to nepopieram, sa mi to páčilo. Dala by som tri za príbeh a jazyk, v ktorom sa mnohé úslovia strašne opakovali, ale oboje sa dá odpustiť, hlavne keď už som čítala aj väčšie katastrofy, a príbeh bol navyše oživovaný dojímavými retrospekciami. Okrem toho, štyri si to zaslúži aj preto, že sa mi jednak páčil štýl, a jednak kvôli onomu pocitu, že som si prečítala svetovú klasiku a vlastne som sa ani nezapotila...

05.03.2015

Túto knižku som čítala len preto, že mám akúsi zvláštnu úchylku na Orient, teda vlastne skôr na arabský svet + Turecko, a pretože zbieram háremové príbehy. Toto bol jeden z tých najslabším, ako erotika to fungovala dobre, ale zvyšok bola dosť veľká kravina aj na pomery zvyčajných "ženských románov". Reálie slabé, história o ničom a dej? Hlúpa slaďárna. Štýl sa mi takisto nepáčil, ale do odpadu to nedám z dvoch dôvodov: a síce že je to spisovateľkina prvá a jediná kniha, a že som od začiatku vedela, že to nebude ktoviečo.
P.S. Musia byť všetci mužskí hrdinovia týchto knižiek nadpriemerne obdarení?!

2 05.03.2015

Túto knihu som vlastne ani nečítala celú, spočiatku som si z nej len "povyberala" erotické scény a potom sa nejako namotala aj na dej, navyše ju hodnotím v meradlách romanticko-erotickej literatúry, takže ma berte trochu s rezervou. Túto knihu si pred pár rokmi, keď prišla na trh, kúpila moja mama a neznáša ju. Ja k nej síce taký vyhranený postoj nemám, ale žeby som z nej bola hotová... Takto: ja proti erotike nič nemám, ale zlú erotiku fakt neznášam, problém je ten, že neviem rozoznať jedno od druhého, takže... Proti tejto knihe bolo vznesených niekoľko námietok: po prvé jazyk. Všimla som si kopec vulgarizmov, ktoré tam vôbec nemuseli byť, kým na slovnú zásobu nie som veľmi zaťažená a v tomto ohľade som tak trošičku slepá (ale je pravda, že slová ako supermoderný sa tam vyskytovali dosť často). To nie je hlavná vec, čo proti nej mám - čítala som harlekýnky od Beatrice Small (v počte jedna) a v zásade sa tam tak isto opakujú slovné spojenia, opisuje sa, čo by sa nemalo a neopisuje, čo by sa malo (čiže povaha postáv). Takisto intelektuálne je to na úrovni už spomínaných knižiek, ktoré mi všeobecne pripadajú trápne. Problém mám skôr s dvoma ďalšími dôležitými aspektmi románov všeobecne: s postavami a dejom. Postavy, ééé... Takto. Anastasia je milé a inteligentné dievča, tak trochu asociál, ale to je OK, problém je, že jej sympatickosť, inteligencia a asociálnosť sa v okamihu, keď stretne JEHO, okamžite vytrácajú. ON je pritom taký hnusný, egoistický maniak posadnutý kontrolou, že väčšine rozumných dievčat je jasné, že by sa s ním nezahadzovali ani pod prísľubom väčších nebeských rozkoší než trápne BDSM. Ale keď on je taký strašne sexy... A bohatý... Ó môj bože. Celý ten čas som dúfala, že ho nakoniec nechá a začne žiť s tým Josém, ale figu, aj keď HO na konci opustila, v druhej časti sa k NEMU vrátila. José mi bol dvakrát sympatickejší než idiotský hlavný hrdina, ktorý sa tvári byronovsky zmučene, ale v skutočnosti pri tom vyzerá trochu ufňukane. Chudáčik, mal ťažké detstvo... Cca do siedmich rokov, kým si ho neadoptovali Greyovci, čo je vlastne taká super rodina, až sa čudujem, že ho tá trauma neprešla. Takže romantika? U mňa body dole. Erotika? Fajn, hlavne v prvej knihe mi prišla vzrušujúca, aj keď mi dosť vadilo, že hlavne v jednotke autorka opisovala každý jeden sex a každý jeden orgazmus svojej hrdinky, potom že to opisovala hlúpo a stále tými istými slovami (takže scéna horúceho BDSM či rýchlovky v jeho izbe pôsobila rovnako ako scéna nežného odpanenia), a čo sa týka tých tvrdých BDSM praktík... Nuž, netvrdím, že tam nič nebolo, ale zase že by to bol taký škandál... BTW, orgazmus na prvý šup - že to nie je možné? Preboha, nestrašte ma! Viaceré scény boli rozpačité, ale ich idiocia sa nedá porovnávať s idiociou... Deja. Oni tam vlastne len chodia na večere, bavia sa s kamošmi, občas si zájdu na nesmierne nudné rande, ktoré má potenciál čosi o nich prezradiť, ale stáva sa tak zúfalo zriedka, a hlavne sa pária ako králiky. Ako, nič proti vášnivých vzťahom, ale poznajú sa pár týždňov a už jeden z druhého idú vyoné dušu?! To fakt? Všeobecne je môj dojem taký horší priemer, zase keď to niekoho inšpiruje a oddýchne si pri tom (ja som si oddýchla asi tak, že som sa smiala jednak na ich hravej konverzácií, jednak nad porno frázami počas súlože)ja proti tomu nič nemám, ale moja šálka kávy to fakt nie je.
P.S.1: Nedávno som dočítala Kto chytá v žite. Trikrát menšia kniha, dvakrát viac deja. Treba k tomu ešte niečo dodať?!
P.S. 2: Medzi nami, tá knižka si označenie mommy porn zaslúži - teda či mommy neviem, ale porn určite. Na druhej strane, ani v tejto oblasti nič svetoborného, pretože Agrippina opisovala sex rovnako podrobne, ale nebolo ho tak veľa a vôbec šlo o celkom iný druh knihy.
P.S. 3: A virálny marketing? Na jednej strane nie som nadšená, že oproti môjmu obľúbenému Pamukovi je táto moderná harlekýnka taká preceňovaná, ale... Viete, čo všetko sa vďaka virálnemu marketingu dostalo na výslnie? Gangnam style, napríklad. A kde je teraz PSY? No vidíte...

3 05.03.2015