MoonR komentáře u knih

Úžasná kniha! Náročná téma a realita z pohľadu mačky s nadhľadom jej vlastným. A navyše vtipne. Veľmi doporučujem! ;)

3 06.04.2024

Toto mi nádherne "sadlo", a práve v správnom čase. Ako keď práve niekoho spoznáte, ale po 30-tich minútach rozhovoru máte pocit, že ho poznáte už roky. Takže, ďakujem, zase raz som zažila "Vianoce" :) PS: Trochu mi to tým výletom a transformáciou pripomenulo Liz v Indii (Eat, pray, love) - ale možno je to len mnou, lebo ten film (aj knihu mám nesmierne rada).

24.01.2024

To bolo niečo úžasné! Prešla som si spektrom emócií (a stále doznievajú). Už ju mám aj doma a určite som ju nečítala naposledy. Veľmi ma to chytilo za srdce.

12 07.12.2023

(SPOILER) Čítala som to dvakrát. A dobre som urobila (a odporúčam to každému). Prvýkrát ma táto postava dosť iritovala kvôli jej prelietavosti, egoizmu a výhovorkám, tj. sľúbil hocikomu aj modré z neba - ak niečo chcel dosiahnuť, a keď ho to prestalo zaujímať, tak jednoducho odišiel atď. A radšej viac ani nerozoberám scénu kde kvôli vlastnej závisti nechal utopiť sa kuchára (lebo on má a ja nemám, a keď nemám, tak nebude mať ani nikto iný). Nehovorím, že druhýkrát ma neiritoval, ale získala som od toho odstup a v kombinácii s vedomosťami o živote autora, jeho názormi na Nórsko, pohľadom na "národnú povahu", nórskymi povesťami a rozprávkami, mi začalo dávať viacero dejových zvratov a metafor omnoho väčší zmysel. Napr. keď bol v blázinci a stretával rôznych "pacientov", jeden z nich bol vyjadrením Ibsenovho názoru tj. metaforické vyjadrenie k novodobej "histórii" jeho vlasti - keď sa Nóri údajne "len prizerali" ako Dánsko prichádza o svoje územia v boji, hoci predtým mu prisľúbili pomoc (+Švédsko) a pod. Páčilo sa mi ako sa autor "točil" okolo trolieho hesla "Sám sebe stač, sám sebe ži!" a dvojznačnosti toho hesla. Druhé čítanie mi viac do seba "zapadlo". Najviac sa mi páčilo ako bol pri matke keď umierala - spolu snívali a spomínali. Jediné, čo doteraz naozaj naozaj nepochopím - ako sa Solveig mohla doňho zaľúbiť, čakať naňho až do staroby a ešte ďakovať, že sa vrátil..

4 30.11.2023

Túto knižku som čítala po dlhšom čase (bez čítania), a hádam som si v tomto (mojom) období nemohla vybrať lepšie. Je to jedna z tých kníh, ktoré vám pomôžu utriediť si myšlienky, ukľudniť, zároveň vás pohladia veľmi nenápadným spôsobom. Veľmi sa mi páčilo ako boli príbehy spletené do seba a zároveň každý mal "to svoje". Pri prvom príbehu som trochu váhala, druhý ma naopak veľmi oslovil - asi najviac. Ďalšie v tesnom závese. A posledné leto to všetko prirodzene a spontánne uzavrelo. Z kníh, čo som zatiaľ čítala od autorky, sa mi páčila práve táto najviac. Veľmi odporúčam. Môžete si z príbehov niečo zobrať, alebo aj nemusíte ;) PS: detské dialógy boli skvelé, nasmiala som sa až-až :D ..aj niektoré "rozprávkové" mená :)

06.10.2023

Bolo to úžasné, veľa mi to dalo.. ozaj liečivé slová..

16.08.2023

Veľmi príjemná pohodová záležitosť.. a tie receptyyyyy. Som nadšená! Určite vyskúšam aspoň polovicu! ..a hneď zajtra začnem mangovým lassi! :) :D

08.08.2023

(SPOILER) Bolo to.. neviem či mi na to budú stačiť slová. Na túto knihu budem spomínať veľmi veľmi dlho ako na niečo odlišné a skutočne výnimočné. Stále ma dojíma i rozosmieva zároveň, priateľstvo Mayi s Annou, pohľad na skupinku z úplne inej strany, razantnú a láskavú starostlivosť Benjiho sestier.. prepojenosť všetkého a všetkých. Lebo ako Backman hovorí "Nezáleží na tom či ste niekoho osobne poznali alebo nie.. s niektorými ľuďmi je to tak, že keď odídu, máte pocit, že ste odrazu stratili niečo veľmi dôležité." .. Vedeli sme to od začiatku, no stále som nejako dúfala v iný koniec pre Benjiho.. z toho mi bolo dosť smutno..a neskutočne nahnevaná som bola na rodičov Mattea a Ruth. Čo to dočerta je?!? "Dostali sme ťa ako dar, takže nemôžeš byť obyčajný človek, musí byť z teba kazateľ.." (nejde o to, že kazateľ, ale že musíš sa podriadiť a v živote sa len báť Boha..alebo ako Ruth pochovali na inom cintoríne aby sa nemuseli "hanbiť" alebo aby mohli ostatným tvrdiť, že niekde žije, lebo oni nemôžu za jej hriechy?!?! .."Rodičia sa toľko rozprávali s Bohom, že sa už nebavili ani navzájom.." Unikla im základná podstata ohľadne "miluj blížneho svojho..".. totálny stredovek. Ten politik, no čo už.. ale toto?! Tu som vždy musela na chvíľu zastaviť a zjesť niečo sladké, lebo táto úroveň správania k vlastným deťom.. nehorázne otrasné.. Samozrejme, ako to už pri Backmannovi býva, prešla som celou škálou emócií.. Utkvela mi jedna myšlienka, čo veľa vysvetľuje "nezáleží na tom čo sa stalo, dôležité je to ako to ľuďom objasňujete.." ;) neuveriteľné, fantastické dielo.. Na túto tému by mala byť diskusia, recenzia nestačí..

5 08.08.2023

To, ako Backman dokáže pracovať s charaktermi a dejovou líniou, je pre mňa skutočne fascinujúce. Spôsob, akým popisuje emócie bez toho aby z nich "spravil veľkú drámu" veľmi obdivujem. A pritom ich výsledný efekt je pôsobivejší i intenzívnejší než keby boli popísané "veľkými slovami". Odrazu sa len pristihnete, že si hovoríte ", áno, presne tak to je...", lebo nič nie je úplne jednoznačné. Ne/pravda a ne/vina býva komplikovaná záležitosť, tj. málokedy "visí" len na jednej okolnosti, osobe, strane. PS: konkrétne k tomuto dielu trilógie: ..takže takto uvažuje politik.. ;) .. dúfam, že v treťom diely dostane takú "odmenu" akú si zaslúži..

6 20.07.2023

Hádam ešte žiadna kniha vo mne nevyvolala toľko rôznorodých intenzívnych emócií. Téma, hoci je naozaj náročná a citlivá, je popísaná viac emocionálne ako fyzicky zraňujúco a násilne, čo veľmi oceňujem. Nie som si istá či by som ju zvládla dočítať, ak by bola napísaná iným štýlom. Komplexnosť emócií, často protichodných, no ani náhodou zredukovaných na nutné "klišé minimum". Boli momenty, keď by som najradšej niečo hodila o stenu (pretože naozaj naozaj bytostne neznášam nespravodlivosť, hlavne v kombinácii s "finančnými záujmami", ľudia vtedy zostávajú nejako čudne"zadubení") boli momenty, ktoré prekvapili, a vzhľadom na drsnosť mesta, pohladili. Keďže také niečo v tomto kontexte len tak neočakávate. U Backmana sa mi zakaždým páči ako sa postavy pod vplyvom prežitých skúsenosti vyvíjajú, menia, nikto nie je čiernobiely, takže na konci knihy sa pôvodný charakter môže premeniť v úplne iný. A pritom to dáva zmysel.

12 14.07.2023

Ak ležíte niekde na pláži, nechce sa vám rozmýšľať a hľadáte niečo na nenáročné čítanie s happy endom, gratulujem, našli ste svoju knihu ;) Prostredie je ozaj popísané veľmi lákavo, no osobne zisťujem, že "pohodovky", nie sú, ani len náhodou, môj "orechový" žáner. Ostatní "dovolenkujúci" si to užite ;)

Fantastická záležitosť to bola! :D ..dokonca sa mi aj viac páčila ako diely s Nórmi..

19.06.2023

To bola bomba! Neuveriteľne pútave rozprávanie, otočené svety - hore ako dole, dole ako hore, Priepasť pre každého z inej strany. Neuveriteľná spleť myšlienok prameniacich od zvedavosti, zraniteľnosti, spolupatričnosti, neistej zmätenej úprimnej vzájomnej ochrane "nepriateľa" až k proroctvám, sile myšlienky, bolesti, pochybnosti, pomsty, odpustenia, predstavivosti vlastných strachov. "Oceán je plný diablov, ale najhorší sú tí, ktorých si stvorite svojou predstavivosťou vy sami. A to je jeho najväčším úspechom. Kam nás môže doviesť strach?" ..keď si to uvedomíte a máte aspoň malú nádej to zmeniť.. je to veľmi posilňujúca a obohacujúca kniha. Určite každému odporúčam ;)

16.06.2023

Ako nadšenca pre "malé romány" - ako ich sama nazývala - Françoise Saganovej ma táto kniha zaujala hneď na prvý pohľad (nádherný dizajn obálky) i od prvých strán (nie, že by som si predtým bola vedomá údajných škandálov ohľadom jej osoby, také veci nevyhľadávam). Je napísaná veľmi úprimne, citlivo, pričom z nej sála bezpodmienečná láska, rešpekt a obdiv syna k matke. Tak ako je spomenuté v popise, môžem potvrdiť, cítila som sa "ako byť vtiahnutá do rodinnej histórie, zákulisia". Tento typ literatúry mám veľmi rada, lebo práve tu "sa vynárajú" rozdiely medzi reálnou skutočnosťou a tým, čo si myslia ľudia, čo napíšu noviny atď, resp. rozdiel medzi svetom vonku a v súkromí, tj. pripadá mi to, akoby ten konkrétny človek "žil" synchrónne v dvoch osobách, realitách, okolnostiach. Každá kapitola je venovaná určitej oblasti života či názorom autorky, čo považujem za veľmi dobrý nápad (ťah) z hľadiska prehľadu (vzhľadom na to, že existujú životopisy osobností, kde sa človek doslova stráca v spleti udalostí, časov, myšlienok a príbehu ako celku). A ktovie, možno príde čas a stane sa, že túto knižku zaradím aj do svojej vlastnej knižnice. Má pre to (pre mňa) veľký potenciál :)

16.06.2023

Toto mi absolútne nesadlo, od štýlu písania až po príbeh. Pritom film sa mi celkom páčil. Samozrejme, nepočítala som s tým, že to bude ako film, to je jasné, a vedela som, že mám čakať emocionálne absurdnosti, v tej dobe považované za bežné. Ale toto predčilo moje nervy.. Mala som chuť "vymáchať" väčšinu tých ľudí v studenej vode, nech sa zobudia z celej tej malomeštiackej obmedzenosti - a ešte sú na to hrdí! Že dieťaťu od útleho malička vtlkali do hlavy ako musí svojím životom odčiniť to, ako sa narodilo. Že nemá právo byť milované a musí opustiť všetko čo pozná aby očistilo od hanby ostatných?!?!? WTF??! A čo ten starosta čo nechal ženu s dieťaťom? To sa nepočíta?! Lebo len žena je vinná, a dieťa môže úplne za všetko, lebo sa nevhodne narodilo, a dokonca živé?? Odmalička psychicky týrať a ponižovať, keď 5-ročné dievčatko ani nevie čo znamená "vydať sa", ale načo aby to vedela, aj tak nemá šancu.. je to sprosté a kruté! Ľudská hlúposť je ozaj nekonečná. A to je len jeden príklad. Dávam 2*, lebo to vo mne vyvolalo toľko emócií. Čo sa týka štýlu písania, rozumiem, že je to slovami veľmi starej pani, no veľa vecí sa tak často opakovalo a "ešte som zabudla.." a toto bolo vlastne inak..a čo ďalej? Toto.. " veľa takýchto slovných a dejových zvratov (niečo sa popise a potom sa to poprie alebo zmení), že potom si ani nie ste istí či to tak bolo, či nie.. a toľkokrát použité slovo "bastard" na jednom mieste..", to som ešte nikde v živote nevidela. Chápem, že jej to stále vtlkali do hlavy, no bolo to pre mňa neuveriteľne frustrujúce. Všetka česť Anke, že si dokázala v celom tom nešťastí nájsť nejaké šťastné chvíle. Ešte jedna pozitívna vec, veľmi sa mi páčila postava Lacibáčiho. Som emočne vyčerpaná, a ako by niekto povedal "toto chce panáka.."..ufff ... hádam netreba dodávať, že som veľmi vďačná, že žijem v tejto dobe.

1 09.06.2023

Úžasne zhrnuté vedomosti a skúsenosti ohľadne snehu a ľadu - praktického aj vedeckého charakteru, histórii Grónska a Dánska, charakteru ľudskej povahy na týchto územiach a osobitosť hlavnej postavy. Človek, ktorý sa o tieto témy zaujíma, bude rozhodne nadšený. Ja, ako laik, by som vedela hádam aj 1/3 textu zredukovať, pretože mi ide predovšetkým o dejovú líniu. Neznamená to však, že kniha nie je vo svojej podstate pútavá. Neustále je prítomné napätie, v rôznych úrovniach, či už sa jedná o záležitosti súkromné alebo pracovné. Záver ma nečakane prekvapil, čo považujem za veľké pozitívum. Kniha si vyžaduje sústredenie a čas, no keď postupne pospájate všetky "nite", výsledok je fascinujúci.

3 09.06.2023

Vynachádzavo, vynaliezavo, osviežujúco (cez príbeh iných bytostí ako ľudí) ukázané isté nevysvetliteľné "javy" života, ktoré sa "obyčajnými" frázami a slovami len veľmi ťažko vysvetľujú niekomu inému, pretože akoby sa nenormálne stalo natoľko bežným až to znormálnelo, a už sa tomu nikto nečuduje, hoci by sa mal. Akonáhle nie sú charaktery ľuďmi, veci sú odrazu jasnejšie (v opačnom prípade majú tendenciu skĺznuť do klišé). Najviac sa mi páčil príbeh o ironii a pripodobenie, že ak je človek (bytosť) terčom neustálej neutíchajúcej irónie, zmizne - v rozprávke naozaj, v skutočnosti vnutorne, symbolicky.. prečo, a ako sa "uzdraviť", to už je na čitateľovi.. no hovorí to za všetko.

03.06.2023

Začínalo to pozvolna, postupne sa to stále viac rozbiehalo, čím sa okolnosti a skutočnosti vyjasňovali. Kalmanovo uvažovanie a chápanie prírodných zákonov a neho obklopujúcej reality je prekvapivo osviežujúcim elementom v príbehu, pokiaľ nejde o city k ženám (tam stráca "niť", čo je asi prirodzené:)). Hovorí veci tak ako podľa neho sú (hoci niekedy to práve nie je vhodné), no napriek tomu si ho človek v určitom zmysle "musí" obľúbiť (tj. držíte mu palce, nech mu vyjde čo si zaumieni), a ak náhodou niečo zmysel práve nedáva, stačí si počkať o pár strán ďalej. Veľmi sa mi páčili niektoré výroky a vysvetľovanie "javov" starého otca, napr. kde v tele sídli hnev, smútok, láska, rodina, atď. A fakt, že aj keď mozog človeka zabudne, kto ste, fyzické telo (emócie v tele) a duša si pamätá..

6 03.06.2023

Toto je prvá knižka, čo som od nej prečítala. Oceňujem nový fantazijný (prírodný) svet, no nejak som sa nevedela do neho naplno spontánne ponoriť (takých častí bolo iba zopár). Keď tak nad tým premýšľam, možno to bolo (okrem iného) aj tými kresbami, vôbec mi nie sú sympatické. Najviac ma rozosmial duch a Park prekvapení :D.. každopádne, pokračujem v ďalších dieloch ;)

27.05.2023

(SPOILER) Bolo to božské! ;) ( možno som trochu neobjektívna, lebo Sarah Bernhardt milujem odkedy milujem Muchu a divadlo, tj. asi odjakživa :D). To množstvo protichodných emócií v palete od krutých Juliiných poznámok, cez žiaľ nad svojím nedostatkom talentu a nezapadania do "osnov Comédie" až po túžbu po slobode byť sebou bez vopred určených pravidiel, neskutočnej tvrdohlavosti vo viere v svoje ideály, konče sentimentálnymi monológmi (odohrávajúcimi sa prevažne v myšlienkovej rovine). Tá neuveriteľná schopnosť nezdolnosti, ktorá sa zrodila z potreby "stať sa čímkoľvek iným len nie tým, kým som teraz". Veľa drámy a ťažkých rozhodnutí, sklamaní, "skostnatených charakterov, ktoré si myslia, že zhltli všetku múdrosť minulosti, takže v nej treba zotrvať navždy. Pripomína mi to citát z jedného filmu "Literární (divadelní) kritici jsou jako kaktusy. Živí se že svých bodlin." Ohromila ma veta "Herečka nebo manželka. Právě se přede mnou otevřelo celé spektrum mých možností." V podstate - ak si nechcete zobrať nejakého "ctiteľa", je nevyhnutné stať sa herečkou, tj. existenčná nutnosť. Kým som to nedočítala, veľmi ťažko som sa sústredila na niečo iné. Úchvatne pôsobivé! Oceňujem (pre mňa) viacero nových informácií, napr. rozprávka o hovoriacej stoličke :D.. Quand même :)

24.05.2023