mirkoczentovic komentáře u knih

Kniha má niekoľko dobrých až veľmi dobrých pasáží, tie však medzi nespočetnými a hlavne mimoriadne nelogickými dejovými zvratmi vôbec nedokážu vyniknúť. Autor mení smer pomyselného letu až tak často, že po pristátí sa natíska otázka, čo nám vlastne touto jazdou chcel povedať.

Pozor, drobný SPOILER: Mimochodom, snažiť sa poukázať na dve spolu absolútne nesúvisiace etické otázky v jednom diele zrejme tiež nebol najlepší nápad, oveľa lepšie by bolo zamerať sa na jednu z nich...

14.12.2018

Skvelá monografia venovaná zrejme najlepšiemu slovenskému trénerovi. Podáva výborný, ucelený obraz o Daučikovi ako hráčovi, koučovi i človeku. Jediné, čo chýba knižke k dokonalosti, sú pomerne početné preklepy, ktoré miestami pôsobia až úsmevne.

02.11.2018

"Môj príbeh" má srdce i dušu. Gerrard dal do knihy všetko, podobne ako svojho času Pelé, Nadal či Agassi. A predsa sa jeho spoveď medzi tie najobľúbenejšie kúsky v mojej knižnici nezaradila, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Prvý dôvod: Na to, aby ma autobiografia zasiahla do srdca, potrebujem obvykle pocit, že sa s postojmi a hodnotami, ktoré jej autor zastáva, stotožňujem. V Stevenovom prípade sa tak dialo len do istej miery.

Druhý dôvod: Mám radšej knihy, ktoré mapujú celý dovtedajší život osobnosti, od narodenia, cez začiatky, až po súčasnosť. Keďže Steven už jednu autobiografiu napísal (zhruba pred 10 rokmi, nevyšla v slovenčine ani češtine), v tejto sa zameral len na veľmi nedávnu históriu. Spomienok na úplné začiatky je minimum, ale z pohľadu futbalového fanúšika, ktorý Gerrarda vždy uznával, ale neuctieval, tento prístup oberá knihu o šťavu.

Tretí dôvod: Dôrazne neodporúčam čítať slovenský preklad. Skutočne pri čítaní knihy nehľadám preklepy, ale korektor si pri práci na tomto diele zrejme zdriemol. Ťažko totiž nájsť kapitolu, v ktorej by sa žiadna chyba neobjavila. To všetko však bolo iba nepodstatným detailom oproti zlému zoradeniu strán (po strane 417 nasledovala strana 436, chýbajúce strany boli na iných miestach v úplne rozhádzanom poradí).

Fanúšikom Stevena samozrejme odporúčam, budú nadšení - a právom. Tým, ktorí sa však o tohto skvelého futbalistu až tak nezaujíma a chcú si skôr len doplniť informácie o niektorom zo špičkových hráčov, by som však určite odporučil iné dielo.

A čo sa týka sľúbeného porovnania s "Oddanosťou" Didiera Drogbu? Drogbov počin je kratší a z istého pohľadu aj o čosi povrchnejší, ale na druhej strane sa v ňom našlo podstatne menej vecí, ktoré by ma vyslovene iritovali. Hviezdičkami to napokon vyšlo na remízu. :-)

03.04.2018

Bujná fantázia a perfektný štýl, dve hlavné zbrane Colferovej tvorby. :-)

Dosť často vtipné (niekedy aj veľmi), občas prekvapivé, občas až príliš napínajúce povestnú strunu. Obzvlášť, keď všetky zvraty smerujú len ku klasickému happy-endu - tí, ktorí sa od začiatku tvárili ako dobrí, boli tí zlí a naopak.

03.04.2018

Niektoré básne pobavili viac, iné menej. Neškodná, pre menšie deti relatívne zábavná oddychovka.

01.04.2018

Jeden zo slabších článkov série, ale na jedno prečítanie stále celkom fajn.

01.04.2018

Z výnimkou niekoľkých trikov, ktoré by sa dali zrátať na prstoch jednej ruky, ma kniha veľmi neoslovila, už v detskom veku na mňa pôsobila trochu vyumelkovane, dnes by som povedal "Snaha priživiť sa na úspešnej značke". :-)

Negatívne hodnotenie však môže byť ovplyvnené aj tým, že sa ku mne dostala trochu neskoro, niekedy v puberte, ak by som mal okolo 8 rokov, zrejme by hodnotenie išlo o hviezdičku vyššie.

01.04.2018

Prvý a hneď jeden z najlepších prípadov celej série.

01.04.2018

Kým Vtáčiky zo starej horárne vo mne zanechali silný dojem do dnešných dní, Ohromná vec zo mňa vyprchala pomerne rýchlo. Iste, ide o dielo úplne iného razenia, navyše milé a vtipné. A kto by nechcel takého brata-výmyselníka, akým bol Ľubo?

Napriek všetkým nepochybným kladom si ma táto knižka nikdy celkom nezískala. Pamätám si, že niektoré Ľubove vynálezy na mňa pôsobili absolútne nerealisticky - nepokladal som za možné, že by taký nápad vôbec skrsol v hlave zhruba 8-ročného chlapca.

Miestami ma navyše trochu iritoval jazyk diela, ktorý na mňa miestami pôsobil neprirodzene, až strojene.

24.03.2018

Pekná kniha s veľmi silným, veľmi smutným koncom. Hoci od jej prvého prečítania v mojom prípade prešli už roky, stále si spomínam, ako ešte dlho po obrátení poslednej stránky vo mne doznievali silné emócie.

24.03.2018

Oddychový psychotriler na jedno prečítanie, ktorý celkom príjemne osvieži (najmä svojím ľahkým, ale zároveň nie primitívne pôsobiacim jazykom, aspoň v nemeckom origináli), ale zároveň veľmi nevybočuje z davu šedivého priemeru.

Že je dejová línia do veľkej miery predvídateľná (veľmi skoro sa dozvedáme, kto je páchateľom) by pri tomto diele až tak veľmi neprekážalo, keďže ide o zjavný zámer. Lenže pocitu predvídateľnosti som sa občas nezbavil ani na miestach, kde by som ako čitateľ nemal tušiť, čo sa dopredu stalo.

Kvôli tomu na mňa niektoré strašidelné scény pôsobili pomerne biedne, keďže sa nebolo čoho báť, iné zase naopak prekvapivo dobre (oko, pozvánka na párty…).

Že sa autorka rozhodla na niekoľkých miestach zmeniť rozprávača príbehu a prejsť z neutrálnej polohy do mysle hlavného protagonistu hodnotím ako dobrý a prekvapivý ťah, ktorý ale na mňa fungoval opäť len polovičato, keďže by si táto perspektíva zaslúžila ešte o čosi viac priestoru.

POZOR drobný SPOILER: Z oficiálnej anotácie sa o hlavnej dejovej línii v podstate vôbec nič nedozviete.

PS: Ten, kto v istej nemenovanej knižnici elektronických médií knihu zaradil medzi detektívky, ju buď vôbec nečítal a rozhodoval sa len podľa anotácie, alebo má o detektívke veľmi mylnú predstavu.

25.02.2018

Nevyužitý potenciál. Dojmy a emócie z Plavca okolo mňa len letmo preplávali a nezanechali vo mne takpovediac nič.

Pri čítaní mi chýbala najzákladnejšia ingrediencia každej dobrej knihy: Chuť na ďalšie čítanie. Sledovať osudy Katy, Istiho, Kálmana a ich početného príbuzenstva ma prekvapivo nebavilo a k čítaniu som sa musel nútiť, čo sa mi naposledy stalo azda pri povinnej literatúre.

Plavec ma totiž nezaujal ani dejom, ktorého na takmer 300 stránkach originálneho vydania (tu uvedený český preklad má buď väčší rozmer strán, alebo ide o chybu :-)), ani postavami, ktorých bolo pomerne dosť s pre mňa nie práve najzapamätateľnejšími menami, všetky akosi všedné a nestojace za pristavenie, ale ani atmosférou, ktorú som očakával.

Možno som bol podobného štýlu (žiadna priama reč, veľa atmosféry) presýtený po vynikajúcom Halt auf Verlangen od Ursa Faesa, možno mi prekážali dlhé opisy každodennosti a možno som mal od knihy len nesprávne očakávania. Rozprávanie malej Katy je totiž síce namontované na zaujímavú časovú šablónu, ale stále je to len rozprávanie malého dieťaťa so zmyslom pre detail, ale nie pre dôkladnú sondu do charakterov a prostredia, akú by si táto tematika vyžadovala.

22.01.2018

Nimcovič nikdy nebol majstrom sveta a v niekoľkých veciach sa dokonca aj mýlil. Ale jedno mu uprieť nemožno: Stvoril dielo, ktoré považujem za kult a klasiku v danom žánri. A klasike patrí plné hodnotenie.

Mimochodom, zaujatie, s akým o šachu píše, je ojedinelé.

17.12.2017

Chelsea som nikdy nefandil, ale na Drogbov herný prejav sa mi vždy pozeralo veľmi dobre. A rovnako dobre (takpovediac sama od seba) sa mi čítala aj jeho autobiografia, hoci nezanechala až taký hlboký dojem ako Agassiho Open či Nadalov Rafa (som zvedavý na porovnanie s Gerrardom).

Asi najviac ma oslovili posledné kapitoly s viacerými veľmi silnými a inšpiratívnymi myšlienkami, kde hovorí o vzťahu k svojej vlasti, rodine a charitatívnej činnosti.

Aktualizácia (3. 4. 2017): Tak porovnanie s Gerrardom vyšlo - merané hviezdičkami - na remízu. :-) Rozsahom a hĺbkou ťahá Didier za kratší koniec, podáva však komplexný obraz a osobne sa s jeho myšlienkami aj o čosi viac stotožňujem.

12.12.2017

Toto dielo sa mi mimoriadne ťažko hodnotilo hviezdami i komentárom, aby oboje vyznelo aspoň trochu objektívne... V čase vydania to totiž bola moja suverénne najobľúbenejšia kniha, ktorá do značnej miery podporila moju fascináciu svetom športu.

Samozrejme, nejde o nič prevratné. Ale pre deti, ktoré sa chcú ponoriť do sveta sily, vytrvalosti, rýchlosti, taktiky či stratégie a nevedia o ňom skoro nič, asi len ťažko existuje lepšia kniha (možno sa aj po 13 rokoch od vydania dá ešte kdesi zohnať, 2-3 roky dozadu som ešte dosť veľa kusov v istom kníhkupectve videl).

Oceňujem prácu prekladateľského tímu, ktorý sa pri takmer každom športe snažil pridať aspoň jednu-dve vety vo forme poznámky o danom športe na Slovensku (pri skokoch do vody tak milo prekvapí zmienka o Milene Duchkovej).

Drobným mínusom môže byť fakt, že niektoré disciplíny sú rozpracované značne hlbšie než iné (americký futbal má tuším 6-8 strán, volejbal ale len 3 a pod.).

10.12.2017

Publikáciu ocenia podľa môjho názoru najmä deti, ktoré zaujíma šport a predovšetkým kult olympijských hier. Aj keď v komentároch nad nedostatočnou hĺbkou ohŕňam nos, tu môže nižší počet strán pomôcť udržať pozornosť mladších čitateľov (ak si dobre spomínam, kniha bola v čase svojho vydania v SR propagovaná hlavne medzi deťmi a mládežou). Len treba počítať s tým, že Gifford sa pri jednotlivých športoch, ktoré tvoria podstatnú časť knihy (tuším, že dokonca viac než polovicu) venuje najmä pravidlám, histórii alebo osobnostiam len veľmi povrchne.

Je preto otázkou, čo od tejto knihy očakávate - ak hľadáte niečo ako úvod do pravidiel všetkých možných športov, potom vás možno zaujmú skôr Športy (https://www.databazeknih.cz/knihy/sporty-134373), ak chcete staviť na osobnosti, bude možno lepšou voľbou niečo v štýle 1000 olympijských víťazov.

10.12.2017

V zásade platí všetko, čo som už uviedol pri prvom dieli venovanom mužom: https://www.databazeknih.cz/knihy/tisic-hviezd-svetova-atletika-muzi-100236

A predsa to už na druhý raz nebolo celkom ono. Viaceré informácie týkajúce sa ženskej atletiky totiž už odzneli v prvej časti (napr. technický a technologický pokrok). Navyše, niektoré disciplíny v podaní nežnejšieho pohlavia (hod kladivom, skok o žrdi) boli v čase písania a vydania knihy len v plienkach. A z vody nedokázal lepšie navariť ani taký bard športovej žurnalistiky, akým Ladislav Krnáč nepochybne bol. Pravda, nie je to jeho vina.

Uvedené nedostatky autor veľmi umne do značnej miery vykompenzoval svedectvami o vnímaní ženskej atletiky, predovšetkým v jej počiatkoch. Preto si zaslúži veľmi dobré 4* (a nebyť namaškrtenia prvým dielom, boli by zrejme aj tieto mierne odľahčené hody za plný počet).

10.12.2017

Krnáčovo dvojdielo som objavil v akomsi výpredaji niekedy na jar 2017 a zaujalo ma hneď po prvom otvorení. Hoci od vydania mužskej časti prešlo už 15 rokov, stále má podľa môjho názoru čo ponúknuť aj náročnejším priaznivcom kráľovnej športov. Nenájdu v nej síce nič o Boltovi či nebodaj van Niekerkovi, ale história nestarne. Práve naopak, rokmi získava jedinečnú patinu.

Autorovi sa podarilo podrobne spracovať dejiny všetkých súčasných atletických disciplín. Napriek vyčerpávajúcej hĺbke kniha nedopraje čitateľovi ani chvíľku nudy a číta sa takmer rovnako ľahko ako niektoré oddychové beletristické kúsky. "Suché" fakty totiž neustále pretkáva množstvo "pikošiek" zo zákulisia, či už ide o Krnáčove postrehy, alebo vyjadrenia športovcov, ktoré sa mu podarilo nazbierať počas dlhoročnej novinárskej kariéry.

10.12.2017

Čo môže potešiť knižného a tenisového fanatika? Navyše ak fandí Rafaelovi Nadalovi? Kniha však nie je určená len pre priaznivcov "kráľa antuky", myslím, že jeho životný príbeh dokáže zaujať každého fanúšika bieleho športu.

Z formálneho hľadiska stojí za pozornosť okrem prelínania Rafových a Carlinových výpovedí (čo už spomína martula.07 v prvom komentári) aj originálny nápad postaviť gro knihy na legendárnom wimbledonskom finále 2008. "Skoky" medzi jednotlivými časovými obdobiami však vôbec neprekážajú, naopak, dodávajú knihe akýsi punc výnimočnosti.

08.12.2017

Ako predstupeň vlastivedy sa môže hodiť, mne sa však dostala do ruky vo veku zhruba 8-9 rokov, keď mi väčšina obsiahnutých informácií už bola z väčšej časti známa zo školy, ale najmä iných encyklopédii. Hodil by sa jej dvojnásobný počet strán.

08.12.2017