Leyla komentáře u knih
Zaujímavý počin slovenskej autorky. Dej, ktorý ma celkom rýchlo vtiahol, hlavne to striedanie postáv, celkom zamotaný, a hoci som už tušila, kto s kým ako prečo, nijako mi to nepokazilo zážitok z čítania.
oddychovka .. hoci mi Poldi občas liezla svojím správaním na nervy, a mala som veľké ťažkosti uveriť jej zvodnosti, bolo to aj informatívne (zaujímavosti o Sicílii), aj chutné (všetky tie spomínané recepty) a aj vtipné.. chodtevšetcidoriti namasté :) haha
Príbeh dosť zaujímavý, hoci ma na začiatku hneď "nevtiahol" do deja. Skvelé bolo to prevteľovanie sa do rozdielnych postáv a striedanie ich pohľadu na ten istý deň. Ale zároveň bol príbeh dosť zmätočný, taký prekombinovaný, záver ma trochu sklamal (napr. žiadne vysvetlenie o "nadriadených", o ostatných postavách, Anne atď).
No chudák Veňuška, ani sám nevie, či je opitý, alebo už vytriezvel, alebo je zase opitý ..
Základné myšlienky o kreativite, inšpirácie zo života umelcov, aj pár tipov, ako ju naštartovať. Obsahovo tak za 2 + 1* za grafické spracovanie, to je fakt vydarené.
po dlhej dobe čítam básne
láka ma opäť písať vlastné...
Veľmi pekná básnická zbierka. Od autorky si určite ešte niečo vyhľadám.
Úryvky z knihy:
--
a možno..len ďalšia zbytočnosť
vo svete plnom zbytočností
--
medzi prstami záchvevy
približne zapamätaného
--
čoraz väčšou záhadou ostáva
medzera medzi životom a smrťou
--
mne sa to veľmi páčilo, aj som sa bála .. a neviem sa rozhodnúť, či tomu veriť alebo nie
Kniha prečítaná dávnejšie a hoci dánovky neobľubujem, táto bola super. Pamätám si, že som sa pri čítaní dosť bála, lebo som vtedy bývala na 1.poschodí a zatepľovali nám panelák, takže pred oknom lešenie.. Hrúza
Spadneš z bicykla a bum! Zmena ako hrom. Možno som čakala trochu viac (moja chyba haha), ale bolo to fajn. Také rozmýšľanie o živote, o ľudoch, o prírode (možno) v rámci nejakej osobnej krízy. Aj pokračovanie si prečítam.
Zopár myšlienok, čo ma zaujali / rozosmiali:
- Teletubbies! Normálne má človek chuť ich zomlieť na kompost.
- Žijete jeden vedľa druhého a v niektorých šťastných zábleskoch života možno aj spolu. .. Sú to dva extrémy. Dve planéty.
- Mám pocit, že my, čo žijeme teraz, musíme vyhynúť a musí prísť nový druh človeka. S čistým hárkom a menej agresívnymi vlastnosťami. Menej samoľúby človek. Typ človeka, ktorý bude mať nadhľad.
Moja prvá kniha od autorky, ale nezaujal ma štýl písania. Občas dosť nereálne dialógy a to neustále oslovovanie "moja" .. ale atmosféra Vianoc bola pekne opísaná.
Ak ste si už v oblasti osobného rozvoja a motivačnej literatúry čo-to prečítali, môže sa vám zdať, že ste aj toto už niekde predtým čítali. Je to taká zmes motivačných myšlienok a praktických cvičení. Možno by som volila iný názov. Veľmi neprekvapí, a asi ani neposunie vpred. Celkovo ale taká pozitívne ladená kniha.
Postavy mi neboli príliš sympatické, bolo to trochu zdĺhavé. Ako oddychovka dobré. Občas mi to pripomínalo knihu Jeden deň (D.Nicholls)
Mám všetky "matkinovky" a každú som zhltla, lebo som bola zvedavá, ako to dopadne. Áno, táto bola trochu iná, ale bolo to dobré. Bolo to svižné, vtipné, malo to spád a aj zopár životných múdrostí .. takých slovenských.
Výborná kniha, dej sa pútavo odvíjal a zároveň som si vedela živo predstaviť pochmúrny viktoriánsky Londýn s tými čudnými zvykmi, jedlom, ľuďmi .. Najviac sa mi páčila spomenutá príprava na svetovú výstavu v Crystal Palace (v r. 1851) a skupinka prerafaelistických maliarov, keďže autorka do deja vložila aj skutočné postavy. Mám rada, keď sa pri čítaní dozviem aj niečo reálne z histórie.
Záver bol napínavý a nezdal sa mi "useknutý" alebo otvorený, Iris predsa svoje sny a plány spomína v priebehu celej knihy.
Autorka má svojský štýl a humor, ktorý sa dobre číta. Netreba to porovnávať s "vajcom", každá z tých kníh je jedinečná. A veľmi sa mi páčila tá súdržnosť rodiny.
" Naša schopnosť navzájom sa utešiť aj za tých najhorších okolností ohromovala tých, ktorí boli presvedčení, že k dobrej nálade musí mať človek nabitú peňaženku, a desila tých, čo sa nazdávali, že niet väčšej bezočivosti, ako keď sa chudobný človek zasmeje."
Skvele som sa zabavila pri čítaní o živote na slepačej farme. Dlho si budem pamätať opis kosenia istej Mary, z ktorého vznikla hláška "šťastná ako škebľa"
Krásna kniha o ženskej sile, spolupatričnosti, o rodinných putách a tradíciách, aj keď tie sú niekedy prekážkou ku šťastiu, v tej dobe však nebolo možné proti nim veľmi namietať.
Príbeh o sile lásky a odpustenia. Pri každom pôrode (vydarenom aj tom smutnom) som slzila, obdivovala som silu tých žien, rituály a tradície, ktoré sa diali v a okolo červeného stanu, súdržnosť rodiny, až po tie tragické udalosti, ktoré ju rozdelili.
Tiež nebudem patriť k tým, ktorí by túto knihu vychválili. Taká nepodarená "love story" z obdobia II.SV. Akoby sa autorka snažila do deja zahrnúť všetky významné mená, miesta a udalosti z tohto obdobia, hlavne čo sa týka režimu nacistického Nemecka. To na mňa pôsobilo rušivo, tak nasilu. Menej je niekedy viac.
Kniha sa mi veľmi páčila, má pekne vystavaný dej, striedanie spomienok s prítomnosťou, a dozvedela som sa aj mnoho vecí z histórie Bulharska, o ktorých sa veľmi nehovorí .. tak ako v mnohých iných krajinách, nie len z bývalej Juhoslávie.