LeDock
komentáře u knih
Plavba s tigrom
Yann Martel
Nebola to taká hrôza a náboženská agitka ako som čakal a čítalo sa to dobre, ale i tak - ak toto bola najlepšia anglicky napísaná kniha roku 2002, tak to musel byť dosť úbohý rok pre anglicky písanú literatúru...
Kniha zjevení
Rupert Thomson
Mladého tanečníka unesú tri neznáme ženy a následne ho sexuálne zneužívajú, znásilňujú, ponižujú a mučia. Lacná pornografia sa však nekoná a Thomson to využíva len ako východziu situáciu. Po 18 dňoch keď hlavnú postavu nečakane a bez vysvetlenia prepustia musí sa táto pokúsiť vyrovnať s tým, čo sa mu stalo. Ako sa však opäť zaradiť do normálneho života? Dá sa pokračovať tam, kde sme skončili, akoby sa nič nestalo? Možno zabudnúť? Dá sa znova milovať a veriť inej osobe? Tieto a ďalšie otázky si musí muž zodpovedať a najmä nájsť opäť sám seba a svoje miesto vo svete. Zaujímavý námet, zaujímavá kniha. Len nečakajte žiadne odpovede. Tie zostávajú skryté, rovnako ako tváre troch žien, čo mu navždy zmenili život.
Tamerlán musí zemřít
Louise Welsh
Ak sa niekomu páčil Emmerichov film Anonymous mala by ho baviť aj táto špekulatívna fikcia o posledných hodinách predčasne a násilne ukončeného života alžbetínskeho básnika, autora divadelných hier a špióna Christophera Marlowa, súputníka Williama Shakespearea.
Dravec a obeť
Michael Crichton
Jedna z tých slabých Crichtonoviek, stojaca zahanbene po boku Hranice času. Najväčší problém, odhliadnuc od, na mňa absurdne až smiešne pôsobiacej, východzej situácie, bol najmä tzv. "Prométheus efekt" - to jest, že postavy konajú totálne imbecilne a nedochádzajú im úplne zrejmé súvislosti. Po sklamaní, ktoré mi ako fanúšikovi Crichtonových kníh, niekedy na konci 90. rokov privodila jeho Hranica času, čakala táto kniha pomaly 10 rokov kým som našiel odvahu a chuť pustiť sa do nej. A veru s odstupom času neviem, či som pri jeho prvých knihách bol ešte taký nenáročný čitateľ, alebo bol vtedy fakt o toľko lepší spisovateľ.
Kniha ilúzií
Paul Auster
Môj prvý knižný Auster na ktorého som sa už dlhšie chystal a tešil a skončilo to našťastie mojou spokojnosťou. Miestami veľmi sugestívne, najmä pri opisoch filmov sa mi tie priam premietali pred očami. Zaujímavý a napínavý dramatický príbeh zabalený v jednej z najhnusnejších obálok aká kedy uzrela svetlo sveta.
Věž
Gregg Hurwitz
Tak zlú knihu som nečítal už veľmi veľmi veľmi dlhé roky. Otrasne napísané postavy šuštiace papierom a trápna snaha autora pôsobiť drsne. Nekupovať, nepožičiavať a v žiadnom prípade nečítať. Pochváliť sa dá len atmosférická obálka a zadná anotácia, ktorá robí chuť si knihu s takým super príbehom prečítať, len bohužiaľ, táto ho nemá.
Chronolity
Robert Charles Wilson
Príjemné sci-fi, ktoré žiaľ po cca. 60 stranách opustí civilnú časť, ktorá sa mne páčila najviac, a presunie sa viac k centru akcie. Záveru pre mňa chýbal nejaký ten wau efekt, ale čítalo sa to dobre.
Lovci temného moře
Mel Odom
Sympatický mierne sci-fi hororík zasadený do zaujímavého a neokukaného prostredia lovcov veľrýb v predminulom storočí. Tak trochu votrelec v mori 19. storočia. Výborná obálka! Fanúšikom hororu odporúčam.
Pacient nula
Jonathan Maberry
Kto má rád akčné príbehy tak odporúčam. Kto má rád príbehy so zombíkmi tak odporúčam. No a kto má rád akčné príbehy so zombíkmi tak odporúčam každým jedným zhnilím, pomaličky odpadnuvším, prstom. Slušná akčná jazda, i keď by nebolo na škodu trochu to skrátiť. V každom prípade by som rád videl aj ďalšie časti z tejto série v českom jazyku. (Príbeh je ale uzatvorený).
Lobo: Poslední Czarnian
Alan Grant
Tento môj koment v podstate platí pre všetkých Lobákov, ktorých som mal to nepotešenie doteraz čítať. Môj pocit z jeho príbehov by sa dal zhrnúť do vety - I'm too old for this shit. Ešte tak 15 rokov dozadu by som asi bol prudko nadšený, úžasne sa bavil a rehotal sa nad hláškami. Dnes mi prídu nevtipné, často trápne a nevkusné a celý Lobo, ako postava i koncept, nudný a nezaujímavý. Asi som dospel alebo čo. Zmúdrením to byť nemôže, to viem naisto. Neviem ako ma má baviť postava pri ktorej je hneď na začiatku jasné, že sa jej vôbec nič nestane, prežije úplne všetko, nijak sa jej absolútne nič nedotkne a všetkých do jedného aj tak nakoniec preští, prípadne aj oští? Lobo je v svojej nezničiteľnosti a teflónovosti, s pubertálne rádoby cool hláškami mne totálne nesympatický a v každom príbehu držím palce jeho protivníkom, aby mu už zavreli klapačku a dali mu konečne na vyučenou. Nečudujem sa, že to vraj až na dve krajiny nie je žiadny veľký predajný úspech. Zaujímavá je však otázka, čo to vypovedá práve o tých dvoch krajinách. Spotrebný priemer. Čo nemyslím vždy ako urážku, v tomto prípade však hej.
Nezadaná
India Desjardins
Milá a vcelku zábavná jednohubka. Žiadne veľdielo, ale na tú hodinku to príjemne pobaví. Dokonca aj muža. Či čo to vlastne som.
Pozemšťan!
Mark Fearing
Príjemné "harrypotterovské" dobrodružstvo vo vesmíre. Asociácia vôbec nie nepodložená - spolužiaci z rôznych svetov, nezvyčajná škola, hroziace nebezpečenstvo v pozadí a dôjde dokonca aj na metlobal. Ako decko by som z toho bol iste nadšenejší, môjmu dospelému ja tam však veľmi výrazne vadila temer úplná absencia humoru, ktorá by k inak sympatickej kresbe bola veľmi pasovala. Nejaké tie pomrknutia sa síce sem tam vyskytnú (Terminátor, Vader a pod.), no je toho príliš málo a nie je to práve bránicutrhajúce, ba ani bránicurozvibrujúce. Fearingovi sa tak občas darí vykúzliť na čitateľovej tvári pobavený úsmev, ale smiech ani len v náznaku. A pritom nejaký ten "groeningovský" či pixarovský humor by to u mňa hneď vyšvihol o level vyššie. Preto to u mňa aj zostáva na priemerných, no ešte vždy sympatických 3*. Ak máte dieťa okolo 10 rokov (alebo ste vy sami približne v tomto veku mentálne zamrzli) s kľudným svedomím do toho svoje peniaze investujte, ľutovať by ste nemali ani vy ani dieťa.
Silent Hill: V nitru hynoucí
Scott Ciencin
Začalo to dobre. Templesmithovu atmosférickú kresbu môžem vždy a aj scenár sa rozbehol až prekvapujúco fajn. Dokonca príbeh miestami obsahuje aj humor (i keď samozrejme veľmi čierny) . No proste príjemné prekvapenie. Potom sa však dostávame k druhej kapitole, scenár opúšťa postavu psychiatra a miesto neho sa sústredí na nesympatickú bandu nezaujímavých deciek a, aby tých zlých správ nebolo málo, tak sa mení aj výtvarník a ceruzku preberá Salman. Nechápte ma zle, chalan je vcelku dobrý, atmosféra mu ide, niektoré jeho maľby by som si kľudne zavesil aj na stenu a viem si predstaviť, že ak by namaľoval veľké plátno tak inťoši by pred ním v galérii dokázali presedieť hodiny a riešiť, čo tým chcel autor povedať. Avšak keď čítam komiks tak by som aj rád vedieť na čo sa to práve pozerám a nie čumieť na 3 rôznofarebné machule na čiernom pozadí a riešiť čo, kurník, sa to tam práve asi tak deje. Ale aj bez ohľadu na kresbu je scenár po prvej kapitole už nezaujímavý a človek je nakoniec vlastne len tak nejak rád, že to má za sebou. Vydanie samozrejme pekné.
Smečka z Bagdádu
Brian K. Vaughan
Fakt krásna kresba. Fakt krásne vydanie. Fakt zaujímavý príbeh. Avšak, žiaľ, aj fakt príliš krátke. Zaslúžilo by si to ešte dosť rozšíriť, lebo takto sa nestihnem s hlavnými hrdinami ani poriadne zoznámiť, nevraviac o tom, že by mi stihli prirásť k srdcu, kvôli čomu záver nepôsobí ani zďaleka tak emotívne ako autori iste chceli, dúfali a čakali. Ak by to malo zhruba raz taký rozsah, a ja som strávil so smečkou viac času a lepšie ju spoznal, bola by to pecka a viem si predstaviť, že záver by ma totálne emocionálne odrovnal. Ale aj tak stále veľmi fajn, no je to škoda, mohlo a malo to na to byť totiž oveľa viac ako len veľmi fajn.
Labyrint
Suou Kózuki
Veľmi ma pobavil záver, kde autorka píše, že "Mám ráda, když jsou strašidelné příběhy opravdu strašidelné!", "...ale horory mi jdou opravdu nejlépe...". No. Labyrint okolo hororu neprešiel ani vo vzdialenosti niekoľkých míl, a ak autorke idú fakt najlepšie horory tak pevne dúfam, že sa nikdy nedostanem do kontaktu s jej inožánrovým literárnym dielom (niežeby som sa chcel po prečítaní tejto knihy s nejakým jej ďalším "hororovým"). Ak by som mal 8 rokov, bola neskorá temná noc, vonku řádila strašná búrka, rodičia by neboli doma, v okolí by v predchádzajúcich dňoch došlo k záhadným a nevyjasneným vraždám a ja som si z nejakého dôvodu práve vtedy uzmyslel čítať Labyrint, tak vtedy možno, ale fakt len možno, by mi po tele prebehla aj slabá, ledva zaznamenateľná vlna zimomriaviek (aj to len pri náhlom údere hromu a simultánnom náraze konárov stromu v záhrade do môjho okna...). Keďže nič z toho neplatí môžem konštatovať len toľko, že Labyrint je zbierka nudných a naivne podaných poviedok, z ktorých niektoré aj majú ako-tak zaujímavý nápad (Paměťové náušnice), ktorý by kvalitný autor vedel vyťažiť aj do dobrej knihy. Žiaľ, Kózuki takým autorom nie je a už tých 30 strán je nad jej literárne schopnosti. Je to prvotina, ktorá pôsobí ako prvý, nesmelý literárny pokus 14 ročného dieťaťa, ktorý by nikdy nemal opustiť bezpečie šuflíka, nieto byť ešte vydaný. Do tohto labyrintu sa proste radšej nevydávajte a zďaleka ho obíďte. Sklamane by ste totiž zistili, že vás čaká len poriadne presvetlená, krátka, rovná ulička bez odbočiek a so stenami ledva do výšky kolien.