Ivan F komentáře u knih

V horúcom lete roku meruprvého sa všeličo postávalo a to aj v Štiavnici, v ktorej kde kto mal pekne na rováši naloženého a ani sám najvyšší ich nemohol od nepráva odradiť. Ba pred jeho tvárou aj ľudský život kľudne obetovali, hlavne, že zlaťáky v kešeniach a mešcoch búchajúc o seba jemnučké a tak zradné cink-cink vydávali. No a mnohí tomuto zvuku podľahli a mnohí (hoci to bude virtuálne) aj podľahnú.

Bohorovná a bohumilá trojica sa v plnej sile na stránkach ôsmeho pokračovania objavila a moje čitateľské ja znovu potešila. Najmä prerod švárneho junáka, ktorým Jaroš býval, v tvrdého a zatrpknutého neznaboha, mi blaho skýtal, ako aj prekáranie Barbariča so Steinom, čo nemohlo byť o inom, než pnutím správnym medzi nimi, korenie do príbehu správne pridalo. Potešenie z príbehu hádam nemohlo byť väčšie, no predsa len objavnúcaša sa pastierka pávov to na najvyššiu úroveň pozdvihla. Juraj, super, len tak ďalej.

42 21.06.2022

Prikloním sa k tým, ktorí knihu ohodnotili ako priemernú a v rámci detektívneho žánru skôr podpriemernú krimi. Pani Agatha napísala veľa omnoho lepších kníh, pri ktorých som si čítanie užíval, tu som sa do čítania viac-menej nútil. Celkovo som mal skôr pocit, akoby písanie nebavilo ani samotnú Christie. Vyznenie príbehu je také nijaké a k žiadnej z postáv si nemožno (teda z môjho pohľadu) vytvoriť kladný vzťah. Takisto je malý belgičan v príbehu upozadený - čo by nebolo na škodu (túto schému A.Ch. použila viackrát) - objaví sa až za polovicou prečítaných stránok, ale ruku na srdce, mnoho z nás očakáva skorší a výraznejší nástup na pole vyšetrovania zločinu a určite viac razantnejších prejavov detektívovej dômyselnosti. Tak, ako sa k viacerým príbehom s fúzatým a plešatým detektívom rád vrátim, tak tento to rozhodne nebude.

Niekedy človeka chytí tak silná nostalgia, že siahne aj po knihe z detstva, hoci vie, že príbeh videný detskými očami, ktorý mu/jej učaroval, sa prečítaním v dospelosti nevyhne rozčarovaniu - lenže to vábenie je tak mocné. Rozumiem mnohým, ktorí takémuto vábeniu podľahnú, hoci vedia, že to už nebude ono. Mať tak desať rokov je to určite za plný počet, lenže mať o hodne viac, tak je to maximálne na tri hviezdičky. S nostalgiou v srdci a miernym rozčarovaním sa prikloním k trom poctivým päťcípim hviezdičkám. V každom prípade je pán Broszkiewicz výborným spisovateľom a začínajúci čitateľ s ním určite objaví krásu sci-fi žánru.

24 12.06.2022

Súhlasím s komentármi iných čitateľov, že kniha je lepšia než úvodný diel série "Detstvo na Korfu", v ktorom sme sa s rodinou Durrellových zoznámili. Mne pomery na ostrove a určite aj v celom grécku dosť pripomínali Slovensko môjho detstva - takisto sme sa túlali kade-tade a potom sme dostali doma vynadané, že sme sa neprišli najesť, ale že sme nikomu celý deň nechýbali, to rodičia nejako neriešili. Domov sme ťahali kadejakú háveď, mačky a psi boli všade a aj papagáje sa našli, o hydine a zajacoch nehovoriac, ku komu sme prišli, tak nám dal najesť a napiť, málokto mal zamknuté. Všetko mnou prežité korešpondovalo s opismi v knihe a mne sa vďaka tomu podaril návrat do čias, kedy sme nič neriešili, nestresovali sme sa a celkovo nám bolo dobre. Každé obdobie ľudského života má svoje čaro, no detstvo má svoje osobité miesto - pretože je najkratšie.

32 07.06.2022

Nebolo to zlé čítanie, no nebolo to ani veľmi dobré čítanie (ako som si u sira Arthura zvykol), bolo to skôr také rutinérske a pomerne vlažné čítanie, kde vyznenie jednotlivých poviedok na mňa pôsobilo sterilne. Áno, poviedky pochádzajú z neskoršieho spisovateľovho obdobia a tým to bude - chýba v nich nadšenie začínajúceho a neskôr vyzretého spisovateľa. Ako mnoho iných po ňom, aj sir Arthur skĺzol do rutiny a je to poznať, skrátka, už to nie je ono, no čítať sa to dá a nadnesene hodnotiť tiež. U mňa je to presne tak, hodnotím nezaslúženými štyrmi päťcípimi, hoci by stačili tri a to trojcípe.

26 04.06.2022

Podľa mňa to spisovateľský prúser nie je, ako to vidia ostatní čitatela. Z môjho pohľadu je to príma odpočinkové čítanie, kedy naši starí známi na čele s Johnom Perrym, pobavia čitateľské publikum nenáročným a tak trochu naivným príbehom o kolonizácii jednej planéty, ktorá kolonizovaná byť nemala. Takže o zápletku je postarané a, ruku na srdce, ak by sme sa s Johnom zoznámili v tomto príbehu, tak by sme ho postavili na roveň hrdinom Harryho Harrisona a všetci by boli spokojní. Sci-fi je super žáner, kde sa môže stať a odohrať takmer všetko a preto sú SF knihy také rozmanité. Takže popri "serióznych" ťukačov do kláves písacích strojov a klávesníc počítačov v rámci žánru tu máme aj "oddychových" pisateľov a "zábavných" tvorcov príbehov, kde smelo a bez hany možno zaradiť aj Johna Scalziho a jeho príbehy. Za mňa ok a určite sa so spisovateľovým dielom nevidím naposledy.

27 31.05.2022

Jedna z mojich najobľúbenejších kníh, ktorú som prečítal hádam aj dvadsaťkrát a napriek tomu si ju znova po xtý krát v budúcnosti prečítam s radosťou a s pôžitkom, ktoré mi príbehy malej Anne Shirley prinášali, a ktoré mi určite ešte úsmev na tvári a spokojnosť v duši prinesú. Jednoducho má príbeh všetko to, čo mi moje detské "ja" dookola hladká a hladkať bude. Očarujúce opisy života zo začiatku dvadsiateho storočia, žiale, bôle a radosti a k tomu Annina prostorekosť a výbušná povaha, a predsa ju nemožno nemať rád. Skrátka a dobre, príbehy sirôt majú niečo do seba - vedel to R. L. Stevenson aj Ch. Dickens a prišla na to tiež J. K. Rowling. Ak si potrebujem zlepšiť náladu, tak siroty a ich dobrodružné patálie mi ju vždy zaručene pozdvihnú.

Napriek tomu, že poviedky moc nemusím, tak práve tie ma na príbehoch o Jeevesovi bavia viac, než ucelený román, ktorým "Dobrá, Jeevesi" je. Čítanie to nie je špatné, práve naopak, opäť som sa rád ponoril do starosvetskej atmosféry a "rochnil" som sa vo vetách a stránkach knihy, no chýbala mi pointa a rozuzlenie každých cca štyridsať stránok. Ono sa aj tu na konci všetko pekne krásne uzavrie, avšak to neustále čakanie na finále - hoci kniha je to štíhla - mi spôsobovalo jemné čitateľské muky. :-) Skrátka a dobre, Jeevesovým príbehom svedčí viac poviedková, ako románová forma. Ale bavil som sa aj tentoraz, hoci o niečo menej.

28 22.05.2022

Počas čítania a aj po prečítaní som mal pocit, že už nám nezostáva nič iné, len sa modliť. Nejdem hodnotiť knihu samotnú, ale jej výpovednú hodnotu, ako sa komunistický režim škaredo podpísal na bieloruskom národe - a nielen na ňom. To odovzdanie sa do područia (ne)fungujúceho systému a rezignácia na pomery a vzťahy (hlavné je vydržať) je to, čo robí tento druh režimu takým obludným, pretože pretvára ľudí na sovietske duše. Výsledkom je, že propaganda zomelie myslenie a zostáva stádo nie hlúpych ľudí (ale systémom spracovaných), ktorí veria, že všetko je tak ako má byť a pravda je to, čo píšu v novinách, hovoria v rozhlase a v televízii - samozrejme všetky zdroje informácií sú bieloruské, prípadne ruské - a ľudia sa stávajú iracionálnymi, niektorí sú aj fatalisti. Na dôvažok obrovský nedostatok všetkého materiálneho z ľudí vyťahuje závisť a nenávisť, ale paradoxne aj pevnejšie medziľudské vzťahy. Generácia Bielorusov, ktorá zažila druhú svetovú vojnu a je ňou poznamenaná, sa len veľmi ťažko zmieruje s niečím, čo prišlo po Černobyle a automaticky porovnáva novú situáciu a neuvedomuje si, čo je horšie. No ale vlastne, čo je horšie?

31 19.05.2022

Krimi, ktoré nie je ničím prekvapivé a podobných sú plné pulty kníhkupectiev. Na druhú stranu sa kniha dobre číta, príbeh takrečeno odsýpa, no nepresvedčil ma, aby som siahol po druhom diely. Najmä koniec, ako zo zlého akčného filmu, ma veru poriadne nakrkol, o prevrátených očiach škoda hovoriť - bolo to lacné a napísané na efekt, ktorý niekomu, samozrejme, vyhovuje - mne nie. To, že autor (ako aj mnohí iní pred ním) zosmiešňuje políciu, mi tiež nepríde ako pridaná hodnota, skôr to u mňa prevážilo antipatie na stranu Kate. No, akoby som to zhrnul? Ak chcete štandardnú, neprekvapivú, pomerne tuctovú, ale pritom dobre napísanú krimi knihu, je to správna voľba. Ak chcete niečo sofistikovanejšie, tak tu nič také nenájdete a treba siahnuť po inom autorovi/autorke.

30 18.05.2022

Oslovila ma obálka a anotácia, k tomu pre mňa neznáma autorka (ešte k tomu Japonka), nuž som sa skutočne tešil. Nie vždy sa stotožním s niektorými komentármi, ktoré knihe všeličo možné vyčítajú, prípadne sú zbierkou negatívnych emócií, no tentoraz sa k nim pridám aj ja. Možno je to tým, že japonská kultúra mi je na kilometre vzdialená a ich ponímanie reálií sveta je teda iné, no atmosféra knihy je na rozdiel od iných kníh inšpirovaných Orwellom, taká nijaká, bez chuti, farby, zápachu, akoby sa stalo v jedno ráno, že zmizla. Utrum, šlus, je po atmosfére. Samotný nápad je perfektný, no spracovanie (z môjho pohľadu) kríva. Literárne niet čo vytknúť, pani Yoko to píše remeselne veľmi dobre, nenudil som sa (kniha má skutočne málo strán), no to niečo orwellovské, to niečo neuchopiteľné a vzbudzujúce zimomriavky, tak to tu nie je.

23 15.05.2022

Priveľa vaty, priveľa zbytočných viet, slov, dialógov a opisov. Stále je to Flanagan so svojimi mravoučnými príbehmi a z textu cítiť jeho vyznávanie tradičných hodnôt, ale všetkého veľa škodí. Neustála neomylnosť a takpovediac nesmrteľnosť všetkých hlavných protagonistov je na nervy idúca a keď sa v texte objaví zdvihnuté obočie alebo významné zakašlanie, tak to je už pomaly na infarkt. Séria by bola skvelá, ak by niektoré diely boli poriadne zoštíhlené a spojené a namiesto 14teho pokračovania by toto bola časť číslo osem - to by bola paráda. No ale keď sa to nášmu jedenásťročnému potomkovi páči, tak to čítam aj ja a jemne trpím všetkými neduhmi Flanaganových príbehov. Pre fanúšikov série treba moje hodnotenie zdvojnásobiť.

23 11.05.2022

Brigády duchov sú iné čítanie než Vojna starého muža, ale nie sú horšie, teda aspoň z môjho pohľadu. Áno, nadšenie z prvého dielu je vždy niečo extra a pokračovanie má takmer vždy smolu, pretože je druhé. Bolo by zaujímavé sledovať vyjadrenia hodnotiacich, ak by bolo poradie prehodené - čo by šlo, pretože sú to dva nezávislé príbehy. Takže mladí, rýchli, silní a bez ľudských zábran - to sú príslušníci zvláštnych útvarov KOSu, teda Brigády duchov - a sú veľmi dobrým čítaním. K zelenej farbe klonovaného tela sa tentoraz pridáva aj kópia vedomia, lenže prenos spomienok je ošemetná záležitosť a tak máme o zábavu a zápletku postarané. Oproti Vojne starého muža, ktorý je pomerne popisným čítaním (aby sa čitateľ zorientoval), sú Brigády duchov uceleným príbehom.

25 07.05.2022

Presne tak, je to kniha na vylepšenie nálady - teda za predpokladu, že za á: máte radi suchý humor, za bé: máte radi anglický humor, za cé: nevadí vám šablónovitá schéma jednotlivých poviedok, za dé: vonku prší alebo máte splín, no a za é: máte v ruke jemne hrejivý nápoj (alko aj nealko, to podľa chuti). Ak sa zíde dohromady všetko vyššie menované, tak Jeevesove príhody vás zaručene pobavia. Ak niektorá ingrediencia chýba, tak ohodnotíte o hviezdičku alebo dve menej. V každom prípade je to oddychová literatúra a svoj účel vrchovatou mierou spĺňa.

24 01.05.2022

Akoby som to stručne zhrnul? Takto: príjemná zmena v klasickej schéme od A.Ch., ktorú som si vychutnal a pri čítaní som bol pozorný, takže všetky indície umiestnené v texte sa mi podarilo odhaliť a tým pádom správne určiť, kto bol vrahom/vrahyňou. Zvlášť som si užil moment, kedy som si už bol stopercentne istý a to postavenie Philipa Blakea chrbtom k laboratóriu - taký malý detail a všetko do seba zapadlo. O to väčšiu radosť som mal, keď sa mi moje závery slovami H.P. potvrdili. V každom prípade je to výborné čítanie, hoci do top päť najlepších prípadov s H.P. určite nepatrí, no do top desať určite áno.

40 27.04.2022

Hoci som to napísal už trikrát, rád zopakujem, že aj štvrtý diel súborného vydania 3x Hercule Poirot je v kvalitnom viazaní, s pútavým obalom a nezameniteľnou vôňou novej knihy. Veľmi dobre sa vyníma v knižnici spolu so svojimi staršími súrodencami 3x Hercule Poirot 1, 3x Hercule Poirot 2 a 3x Hercule Poirot 3. Štvrtý diel má odo mňa plný počet bodov, pretože obsahuje naozaj dobre vybrané tituly, z ktorých Zlo pod slnkom patrí do Top 5 detektívok od A.Ch. v úlohe síce vzrastom malým, no o to protivnejším a všetečnejším Herculeom. Užil som si dobu a atmosféru čias minulých a vôbec mi nechýbali propriety moderného sveta. Čo kvitujem najviac je fakt, že čitateľ dostane tri poctivé detektívky na rovnakom stranovom rozsahu, ako súčasné tlstopisy, kde najmä sever Európy to preháňa v spotrebe dreva a potažmo papiera. Ďakujem vydavateľstvu za edíciu 3x a verím, že ešte nejaký ten diel pridá.

35 23.04.2022

Svet, v ktorom sa odohrávajú Conanove príbehy (ako aj on sám) sú pre mňa veľkou neznámou. Za prvé, fantasy nebol a nie je žáner, ktorý by mi vyhovoval a za druhé, ani samotný komiks nie je pre mňa to pravé orechové (hoci výnimky sa nájdu a pre rozšírenie si obzorov občas siahnem aj po obrázkovom spracovaní), no a za tretie, ani film z roku 1982 ma neoslovil. Takže toľko o mne a Conanových príbehoch. Lenže dostala sa mi do rúk kniha z Marvelu (čítal som to v originále) a celkom ma to zaujalo - asi starnem a pomaly sa vraciam do detských čias :-) Príbehy o Conanovom detstve majú čosi do seba. Takisto kresba je pochmúrna a podtrhuje celkové temné vyznenie príbehu. Za mňa spokojnosť a predpokladám, že sa v budúcnosti ku Conanovým príbehom vrátim. Mám doma ďalšie originálne komiksy (nie preklady) a je len otázkou času a správnej nálady, kedy sa k nim dostanem.

26 18.04.2022

Verneovka, ktorá ma nenadchla a to ani v rámci Verneovej tvorby, ani v rámci dobrodružnej literatúry. Na Julesov rukopis som navyknutý, ako aj na jeho čierno-biele poňatie všetkého: charakterov postáv, takže čitateľ po dvoch vetách vie, či je postava kladná alebo záporná, vyhranených názoroch na jednotlivé štáty (všetko francúzske je cool, no a o ostatnom sa nebudeme vyjadrovať). Trošku mi vadila jemná adorácia ruského národa a to, že sa v knihe vlastne nič neudeje takisto čitateľskému zážitku nepridáva. Jules sa krotil a nepridával mnoho dejepisných a zemepisných opisov, ktoré sú už z dnešného pohľadu len nostalgickou spomienkou na časy minulé. No a ochrancov zvierat by pri čítaní knihy obchádzali mrákoty, toľko sa ich v knihe uloví - síce pre potreby kuchyne, ale skúste im to vysvetliť.

27 14.04.2022

Po pätnástich mesiacoch od prečítania Vojny Vládcov z nebies a po tridsiatich mesiacoch od prečítania Vládcov z nebies som uzavrel trilógiu v hlavnej úlohe s Jane Dorvin s príznačným názvom Koniec Vládcov nebies. Tretie pokračovanie ma bavilo viac ako druhé, je tu trochu filozofovania na tému "kam smeruje ľudstvo". Dovolím si citát, ktorý to celé vystihuje: "Pristúpime k modifikácii ľudskej rasy. Bude sa týkať predovšetkým vrodeného inštinktu agresie. Tým sa vyrieši problém, ktorý ľudský druh sužuje tisícky rokov. Intelektuálne ste tento problém pochopili a od najrannejších spoločenských zriadení ste si vytvárali náboženské zákony a spoločenské pravidlá, aby ste sa pokúsili s tým vyrovnať. To zvyčajne stačilo na vytvorenie fungujúcich zásad chovania v spoločnosti, ale sú nepoužiteľné pre tých, ktorí žijú mimo spoločnosť. Pochlebujete ideálu posvätnosti ľudského života, ale len v intelektuálnej rovine. Vaše opičia ja, ktoré nie je príliš hlboko pod povrchom vašej duše, tento ideál neprijíma, keď ste sami ohrození. To čo ste dosiahli je takmer úplná deštrukcia vlastného druhu a planéty." Tieto slová napísal John Brosnan, autor príbehov o Jane Dorwin v roku 1985. Dnes sme svedkami toho, že mal pravdu.

23 10.04.2022

Je zaujímavé sledovať názory komentujúcich, pretože zatiaľ čo jedna skupina knihu velebí, tak druhá ju zatracuje. Príčina bude asi v tom, že to nie tak celkom typický krimi príbeh z oddelenia Q, ako skôr spoločenský román a zároveň sonda do vzťahov medzi Európanmi a vyznávačmi islamu. To môže skutočne niekomu vadiť, pretože ako nám história a súčasnosť ukazuje, sú neprispôsobiteľní - teda drvivá väčšina z nich. Na druhú stranu však nutno podotknúť, že sa veľa dozvieme o "tajomnom" Asadovi a to je ďalší kameň úrazu, nakoľko z neho autor spravil takmer super hrdinu - no a tým predsa ten, čo verí v Alaha nemôže byť. Takže tu máme riadne pokrivenú optiku, ako na jednej, tak aj na druhej strane. Mne vyznenie príbehu nevadilo a celkom som si ho užil, za najslabší prípad oddelenia Q považujem knihu Marco.

36 08.04.2022