Flipper
komentáře u knih
Život a osud
Vasilij Grossman
Neviem či kniha "volne navazuje" na predchádzajúci, alebo sa len čitateľ rýchlo stráca v zmesi mien a dejov. Grossman bol isto skvelý vojak a jeho štýl je niekedy príliš vojenský. Napríklad on je vo vojenskej hierarchií ako ryba vo vode, pričom bežný čitateľ sa stráca. Niektoré deje (moskovskij a koncent. tábor, obliehanie domu 6/1) sú skvele napísané a nebyť iných rozvláčnych dejov )ako Krymov a jeho patálie, postup vosjk k Uralu, pochovávanie synov), román by bol niekde inde. Dej fyzika Šturma a niektoré kapitoly sú popretkávané úvahami o vojne, antisemitizme, filozofií o otázkach dobra a fyziky, no rovnako striedanie dejov je tu skôr na škodu. Práve takéto "zhubnňe úvahy" boli tŕňom v oku niekdajšieho červeného režimu, lebo tam sa pochybnosti nenostia. Každopádne isto nie kniha pre každého.
Mrtvé duše
Nikolaj Vasiljevič Gogol
Obnažená Ruská duša na kosť, a i s tej kosti sa poriadne odlupuje na malinkú kostičku. A paradoxne si nikto ku koncu nie je istý v svedomí Čičikova. Toť umenie, ktoré nehynie a bude žiť dovtedy, dokedy sám človek bude h r o m a d i ť majetok, statky a či len mŕtve duše.
Boží bojovníci
Andrzej Sapkowski
Pomerne viac bitiek, lomozu, krvi viac zrád, tajnych konšpirácií, ale aj mysticizmu a kúziel. Znásobený prvý diel, ktorému však dlhosiahle opisy uberajú humoru. Samozrejme pár momentov, keď som vyprskol smiechom nemožno nespomenúť. Raynevan musel tiež zrejme koňovi každý deň bozkávať riť, že mal v toľkých situáciách toľko šťastia...
Moja milá pani
Dežo Ursiny
Málokto bude vnímať svet ako Dežo Ursiny a i keď listy nemajú vždy geniálnu formu na tvarovanie, jeho punc je tam cítiť.
Flow a práce
Mihaly Csikszentmihalyi
Na jednej strane nejde o žiadnu "osvedčenú" príručku ako byť najlepší manažér na svete. Skôr len humanistické pripomenutie, že v biznise sú aj podriadený, čo majú city (ako sa opovažujú!), treba ich motivovať a pýtať sa na ich názor (na čo sa v tvrdom biznise akosi zabudlo, lebo materialistický posun ľudstva je zrejmý všade).
Na druhej strane nehovorí nič o tom, ako nespadnuť do slizkej jamy biznisu bez škrupúľ a pravidiel, či ako to predvídať. A orientácia na "celkove dobro ľudsta" tu nepomáha keď na druhej strane rovnice je balík plný peňazí. Preto páky, ktorými by "mala" fungovať dobrá firma, sú v tomto prípade možné, no vo väčšej výskumnej vzorke nefungujú. Chýba tu akási paralela s manažérmi s nízkym morálním kreditem a príkaldov by bolo dosť.
Osem percent ničoho
Etgar Keret
Absurdné poviedky. Skvelá bola však každá 4-5. Ostatné pôsobia mierne nevyvážene a postavy by len chceli žiť americký sen. Najhoršie to však dopadlo pri vzťahových poviedkach - ploché a bez nápadu. Avšak dáka ta kafkovská perla sa tu dá nájsť. (Naj poviedka Zmysel života za 19,99 šekelov)
Stvorení pre hrdinstvo
Christopher McDougall
Tak to dopadne keď vám násťročná dcéra radí ako pospájať témy. Kým v Born to run všetko fungovalo, tu máme koktail 2. svet. vojny, divokých rástlín rastúcich na Kréte, fitnes metód, úvahy o uhľohydrátoch a navyše McDougall nie je žiaden M. Gladwell, aby s toho namixoval niečo stráviteľné.
Hlavne veľmi zdĺhavé pri snahe o (a) napätie (b) obľúbenie si postáv (c) zjednodušiť a zaujímavo podať históriu opisovaných postáv.
Metalurg
Brandon Sanderson
Metalurg, alebo Ocelové srdca je mix X-Menov a Matrixu (kde si k týmto filmom budete postavy budete mimovoľne a nechtiac priradzovať) písaný z perspektívy 18 ročného"kockáča" či nerda (ktorému tak nemožno povedať, lebo sa "urazí" lebo už je "muž" :)
Jednoliatosť pomsty hlavného hrdinu sa tu snúbi s dialógmy, ktoré raz chcú postapokalyptický svet opisovať, inokedy vtipne zaujať, no hlavne plánovať pomstu. Nepomôžu im veľmi ani vnútorné dialógy, kde hl. hrdina rozoberá vhodnosť, či nevhodnosť určitej metafory a zrejme má na to dostatok času aj keď naňho útočia celé komandá (asociácia s Draxom (Strážci Galaxie) ktorý metafory nechápe sa u mňa vynorovala akosi často).
Vidno, že išlo o bokovku, ktorú Sanderson písal pri iných projektoch a do ktorého, možno zbytočne (ako sa na konci dozvieme) zasahoval Paolini. Vidno to hlavne v určitej horlivosti či nedbanlivosti. Niekedy sa dej rozoberá do detailov, no niekedy vôbec, až tomu chýba logika (napr. Epic mal nekonečné množstvo nábojov. Bodka. Viac k tomu nebolo).
K dobru však treba povedať, že sa kniha číta rýchlo, dej niekedy chytí no prvotne je súdená pre podobne zmýšľajúcich teenegerov, ktorý by chceli niečo fantastické dokázať (from zero to hero) a neznesú škatuľkovanie.
První dojem
Chip Kidd
Na prvý dojem je to kniha o nejakom psychologickom výskume dojmov. Avšak dostanete knihu o designe skĺbenú s autorovou reklamou na jeho knižné obálky. Posudzovanie prvého dojmu na škále tzv. "záhadometra" niekedy trafí do čierného (nápis výluky metra), inokedy vôbec (str.66 ak sú jednofarebné americké bankovky super jednoduché, zrejme európania s farebným rozlíšením nechápu "jednoduchosť") a niekedy je na mieste vlastná subjektivita (s. 115 môj prvý dojem s knižnej obálky bol: hviezdna obloha v kontraste s nehodou - čiže som myslel na nejaký "nebeský osud" - preto mi autorové vysvetlenie pripadalo nadmieru subjektívne).
Hygge - Tajemství spokojeného života
Louisa Thomsen Brits
Hygge je nič a hygge je všetko, hygge je pokoj v samote a hygge je ked ste s priatelmi a besedíte, hygge je nové ale je aj staré, hygge je slovo ktoré sa na každej strane objavuje najmenej 3 krát. Dáni sú skromní, ale aj si doprajú, tož žite ako oni, hlavne netreba vychádzať z ničoho iného okrem strednej cesty HYGGE a neprihliadať na geografické, klimatické či sociálne zázemie (priemerný Dán ma 5000 Euro plat, Slovák o jednu 0 menej) a urobiť z našinca hyggeschopného no pritom nepovedať nič svetoborné, či nové. Možno je to autorkou a jej štýlom, ale toto mi príde len newage blud.
V zrkadle kultúry
František Novosád
Univerzitné zhrnutie kultúry, tolerancie, inakosti, ktoré vyznieva popisne, formálne a pritom je to len košatým úvodom problematiky (či fenoménu) v ktorom absentuje hlbšie vymedzenie histórických hýbateľov vs.techniky( vymedzenia my - oni, konkrétnych štátov a pod.) aj hlbším popisom súčasnosti. Autor priznáva, že úlohou filozofov je "diagnostika" doby, no vlastné (i keď výstižné) zistenia prevažne syntézuje bez hlbšieho zanietenia.
Země - 50 myšlenek, které musíte znát
Martin Redfern
Úmysel autora natiahnuť vznik a históriu zeme do cca 3/4 knihy a len v poslednej a venovať živočíchov, človeku, či budúcnosti Zeme je papierovo príťažlivá a dáva punc uvedomenia si dĺžky trvania procesov jej formovania, na druhej strane niekedy meditácie o horninách sú viac opisno-štatistické a nevyvolávajú myšlienkovú aktivitu väčšieho kalibru. Môže to tiež súvisieť s menším obrazovým materiálom, ktoré ťažšie formuje predstavivosť (v tomto ohľade mi dala viac obrazkovo nabitá "Tajemství Země od Roberta Coenraadsa), koniec knihy sa podobá na knihu "Budúcnosť - 50 myšlienok" takže podnetné len pre striktných geológov.
Budoucnost - 50 myšlenek, které musíte znát
Richard Watson
Budúcnosť ako znepokojenie, či príjemne očakávanie? Vyskladať mozaiku toho najpravdepodobnejšieho či už "za rohom čakajúceho" sa autorovi darí a zrejme je na každom z nás ktorému odvetiu či ktorej kapitole priloží patričný význam.U mňa to skôr bolo viac znepokojenia (a to som vraj optimista) a to hlavne otázky o individualizme či náboženstve menej otázky o možných koncoch sveta.
Hegelova fenomenológia ducha a súčastnosť
Zlatica Plašienková
Zborník k 200stinám Fenomenologii ducha od Hegela má aj úplne neznalému čitateľovi čo ponúknuť. Od historie vzniku diela, jeho prijatie, jeho viaceré interpretácie či porovnávanie filozofie u Hegela a Kanta, či Heideggera. Okrem iného sa nevyhne aj kritike prekonaných názorov, (kritika Dialektickej metódy u Trendelenburga) alebo filozofický "dialóg" medzi Patočkom, Sobotkom a Hegelom. Voľne stiahnuteľná na: https://www.upjs.sk/public/media/5596/Hegelova-fen-ducha-a-sucasnost.pdf
Dvě tváře liberalismu
John Gray
Greyovo dvojstranové poukázanie na Modus vivendi, ktorý je každým prichádzajúcim dňom v kultúre zreteľnejší. Inak jeho vyčerpávajúca argumentácia o nesúmerateľnosti hodnôt má svoje odôvodnenie.
Takmer nič o takmer všetkom
Jean D'Ormesson
Beletristickko-umelecká forma vysvetlenia vesmíru, či zrodeniu dobra/zla (aj keď to bolo zjavným zámerom) je v tomto prípade skôr na škodu, lebo sa definuje bez pevného základu, či postupnosti čo pre mňa pôsobilo neodborne, zjednodušene či neprofesionálne.
Události X: možné scénáře kolapsu dnešního složitého světa
John Casti
Casti je skvelý v častiach o udalostiach ktoré môžu zmeniť svet nepolitického razenia (koniec internetu, vírusi, singularita) a málo korektný pri politike. Treba vedieť že autor bol systémový prognostik pri vtedajšej studenej vojne a preto na celý systém udalosti sa pozerá s pohľadu kapitalistického Američana, ktorý si "americkým snom" a chápaním zložitosti (ako sám priznáva) zarobil na terajší luxus. Kniha bola aj viackrát prepisovaná a pri chápaní zahraničnej politiky nekorektná a vyvracajúca sama seba. Napr. Ak má byť znižovanie zložitosti pozitívnym znakom a Rusko tak urobilo - to už je negatívne lebo zrazu pripisuje zreteľ menšej demokraticia a iným znakom. Ak viete rozlišovať politickú korektnosť - stráviteľná kniha, ktorá však môže vadiť maľovaním "čertov na stenu" - no citujem
"Udalosti, ktoré sa môžu stať sa aj stanú"
Individualizovaná společnost
Zygmunt Bauman
Najlepší Bauman. Prednáškovo zrozumiteľný a nedávajúci servítky na ústa. Za paradoxným názvom je však publikácia, ktorá je povinným predkrmom pred striktnejšiu Tekutú lásku, systematicky rozdelenou a niekedy milo opakujúcou najzákladnejšie tézy/body práce. Tie sú zarážajúco alarmujúce avšak aj tak s maličkým kúskom optimizmu na konci.
Rytmus života
Michel Maffesoli
Maffesoli ako zástanca prítomnosti, ktorý v moderných zvykoch a "kmeňoch" odkrýva staré archetipy dejín. Čítanie ťažšie a náročné pritom tak trefné a poetické. Pritom menej radikálny (než napr. Z. Bauman) a taký nadčasový. Skloňuje sa hlavne Jung (kolektívne nevedomie!, Simmel, či autori antického Grécka. Všetko popretkávané sedimentáciou rokov a myšlienok, ktoré nútia ďalšie čítanie, či už autora samotného, ale priehrštie odkazov.
Humanismus nestačí
Slavoj Žižek
"...jaká byla Vaše otázka?" Rozhovor s Žižekom je ako loďka na rozbúrenom mori - nikdy neviete kde Vás zaveje, neviete či stroskotáte, alebo sa zachránite. Každopádne živelná energia, pansofistická rétorika a akýsi semináristický prístup (kde si Žižek na položenú otázku sám kladie ďalšie otázky) poháňa čitateľa k hlbšiemu skúmaniu predkladaného i predkladá nezameniteľnú, pedantskú a málo výdanú filozofickú vyhranenosť Žižeka. Skvelý rýchly úvod k Žižekovi, ktorý Vás hodí do vody pojmov kde sa musíte rýchlo naučiť plávať.