BUBO26 komentáře u knih

Dnes opäť po rokoch prečítané. Z pohľadu 23 ročného: zo začiatku rozťahané, pol knihy sa poriadne nič nedeje a nakoniec zistíte, že tá kniha bola akosi krátka. Rowlingovej pisateľský štýl nijak extra, v neskorších knihách sa veľmi zlepšila. Jedno jej ale nemožno uprieť - originalitu.
Ale aj tak si pamätám, že jej knihy som nikdy nemal nejak v láske.

Krásny príbeh o človeku, ktorý si splnil detský sen. Napísané je to jednoducho, ale obsah je naozaj krásny a bohatý. Príbeh o tom, ako si chalan spod Tatier splnil sen. Neponúka žiadne extra rady o prežití, nie je to návod, ani štúdia ľudí. Ponúka svedectvo jedného jednoduchého, ale inšpiratívneho chlapa.

27.01.2016

Táto kniha môže slúžiť ako príklad Dorého diela, ale nie ako Biblia na čítanie. Na každej druhej strane je Dorého ilustrácia, sprevádzaná príslušným úryvkom z Biblie. A v tom je problém - jedná sa len o úryvky, nie je to celá Biblia. (mimochodom, jedná sa o evanjelický preklad)

26.09.2015

Skvelá kniha. Presné popisy bitiek, citované historické pramene, popisy a nákresy jednotiek, mapy... Vynikajúce pre každého fanúšika vojenskej histórie.

1 06.06.2015

Moja obľúbená kniha od Tolkiena, čítal som ju sedemkrát. Nádherný a smutný príbeh a úžasný rozprávačský talent.

2 12.04.2015

V detstve jedna z mojich obľúbených.

1 12.04.2015

Obľúbená kniha mojej sestry. Mne trval dosť dlho, kým som sa k nej dopracoval, ale neľutujem. Je krásna, citlivo napísaná a inšpiratívna. Len ma trochu prekvapil štýl písania. Na to, že autorka je profesionálna spisovateľka, mi tá kniha neprišla nejak umne napísaná a krásna je skôr príbehom a samotným Erikom, než štýlom písania. Popravde, autorka ma svojím správaním skôr štvala.

1 12.04.2015

Pre mňa jedna z najkrajších kníh. Krásne napísaný, dojímavý príbeh. Číta sa veľmi dobre a ľahko sa ponoríte do postáv. Tak trochu by mohla slúžiť ako návod na plnší život. Po prečítaní ešte veľmi dlho zostane v hlave. Sestra pri nej plakala.

12.04.2015

Priechod dočítaný. Ale až tak sa mi nepáčil. Strašne dlhý, rozťahaný. A škoda že sa tak krátko držal v súčasnosti, to bolo najzaujímavejšia časť. Počiatky experimentov boli skvelé (trochu mi to pripomínalo F.E.A.R.), ale potom v budúcnosti sa to už skazilo. Príliš klišoidné. A najhorší je ten nedokončený koniec. Áno, viem predpokladať čo sa potom stalo, ale škoda toho.

Wow, kniha ktorej 900 strán je málo. Na začiatku trochu ťažkopádne a pomalé, ale postupne vás kniha začne neuveriteľne vťahovať do deja. Nesmierne prepracovaná kniha, ktorá síce občas ruší neustálymi siahodlhými odbočkami od témy (čítali ste už niekedy knihu, ktorá má poznámku pod čiarou na štyri strany?), ale napriek tomu máte neustále chuť vracať sa k nej a nepustíte ju, kým ju neprečítate celú. Clarková vytvorila základy hradu a postavila na nich kôlňičku. Dáva obrovský priestor pre fantáziu čitateľa, no popritom vedie pevnou cestou plnou anglickej pochmúrnosti, hmly, dažďa a mágie. Dúfam v skoré napísanie ďalších kníh.

Skrz-naskrz priemerná kniha, s nie veľmi dobrým štýlom písania a nejasnou zápletkou. Možno by som ju mal prečítať znovu, ale už sa mi do toho nechce. A nepáčilo sa mi, ako autorka vykreslila gejov (promiskuitne).

12.04.2015

Vtipné a morbídne poviedky, presne ako Burtonove filmy. Kniha je krátka, tak na jedno posedenie, ale stojí za to. Ale ten preklad mi nie je veľmi po chuti.

1 12.04.2015

Kámen som sledoval už na Facebooku, na jej príhodách som vždy dobre bavil. Je trochu škoda, že v knihe sú len komixy z FCBK, potešili by nejaké interné historky.

12.04.2015

Krásne fotografie doplnené krátkym komentárom. Ukazuje najkrajšie prírodné divy rozdelené podľa kontinentov. Kvalitná väzba, kriedový papier... ale tá kniha je ťažká ako svet :)

12.04.2015

Baudelaire je môj obľúbený básnik a táto kniha je dokonalosť. Básne, ktoré písal svojim ženám sú úžasné a aj Shakespeare sa môže ísť zakopať, nikto nepísal verše ako Baudelaire. Áno, mnohokrát sú "úchylné", ale práve v tom je tá krása }:) Páči sa mi tá rozorvanosť, keď krásu postaví na piedestál a potom ju zvrhne do prachu. Smrťou vzýva život, ohavnosťou oslavuje krásu. Básne sú geniálne a ja žialim, že neviem po francúzsky. Pre mňa je toto vrcholom európskej poézie.

Je to ľahké čítanie, humorné, drzé... ale nič mi to nedalo. A keď som dočítal poslednú časť (tú zalepenú), mal som chuť tú knihu otrieskať autorovi o hlavu.

10.04.2015

Na Mirke je jednoznačne vidieť, že vyspela, už to nie je punkáčka a rebelka za každú cenu, vie robiť ústupky a zvážiť aj iný uhol pohľadu; ale stále je to ona, veselá, pohodová, ale aj premýšľavá a občas hlboká. Nie je to taká úplne moderná konceptuálna poézia (ktorú ja nemám rád), dobre sa to číta a k mnohým básňam sa rád vraciam.

10.04.2015

Uf, toto bolo tak naturistické a surové, že to budem musieť chvíľku rozdýchavať. Spočiatku len zaujímavý príbeh o otcovi a synovi, ktorí sa rozhodli (možno po vzore Thoreaua a pod.) prežiť isté obdobie sami v nedotknutej aljašskej prírode, sa pomaly mení na psychologickú drámu, ich spolunažívanie sa čoraz viac komplikuje, je viditeľný priepastný rozdiel medzi túžbami otca a syna, duševná sila je vyžadovaná od trinásťročného syna, zatiaľ čo otec každú noc plače, zdôveruje sa synovi so svojimi obavami a spomína na všetky ženy jeho života. Syn sa snaží otcovi pomáhať ako vie, bojuje s tým, čo chce on a s tým, čo si myslí, že chce otec. Nastáva zlomová udalosť, rozprávač sa mení zo syna na otca, ten sa musí vysporiadať z novovzniknutou situáciou, tápe, psychicky sa totálne zloží, nakoniec ale pozbiera dostatok síl na to, aby sa vrátil do civilizácie. Prenasledovaný výčitkami a vlastnými predstavami, snaží sa navrátiť späť k svojmu životu, avšak všetci, ktorých poznal, sa mu otočia chrbtom (či už oprávnene, alebo nie, je na posúdení čitateľa). Tak opäť uteká, len aby ho dostihol očakávateľný trest.
Vynikajúca psychologická dráma aj o tom, čo sa deje, keď si ľudia nehovoria, na čo myslia. O tom, že občas, aby sme sa zavďačili druhým, obetujeme sami seba.

2 02.04.2015

Afganistan. Krajina, ktorú nikto nikdy nedobil. Vždy len niekto prišiel, zneužil ju a len preto, aby bol neskôr nahradený niekým iným. Džingischán, Sovieti, mudžahedíni, Taliban, Američania... Afgánčanov nikto nikdy neporazí.
Silný a častokrát veľmi bolestivý príbeh, rozprávaný prostredníctvom spomienok vtedy 9 – 17 ročného chlapca, často (povedal by som) zveličené detskou optikou, no napriek tomu naturisticky zobrazený. Rozprávanie o márnych nádejach, sklamaných očakávaniach, bolesti, smrti, no napriek tomu všadeprítomnými momentami radosti. Qais rozpráva príbeh svojej početnej rodiny počas mnohých rokov, keď sa menili vlády od Rusov, cez mudžahedínov až po Taliban. Prežili nekonečné boje, bomby, strely, výbuchy, vypočúvania, mučenie, väznenie; vykradnutie a vypálenie ich skladu kobercov; stratili nejeden domov, putovali celým Afganistanom a pokúšali sa nájsť cestu von z vlády šialenstva. Rozprávanie nenudí, odsýpa prirodzeným tempom a je neustále plné udalostí. Jedná sa o veľmi zaujímavý pohľad na Afganistan posledných rokov.

Bolo mi z toho smutno. Ľudia by nemali žiť pod diktátom.

Afgánčanov neporazíte. Oni sa nikdy nevzdávajú.

2 15.03.2015

Emersona som spoznal skrz MacCandlessa a Thoreaua, mal som veľké očakávania a tie sa, bohužiaľ, nenaplnili. Možno je to spôsobené prekladom a prílišným skrátením textov (ako vraví aj Lavran), ale tieto texty mi prišli v mnohom proste príliš "ničnehovoriace", často krát príliš krátke výňatky bez jasnej myšlienky... Je síce pravda, že mi vadí prílišná náboženskosť (to už je tak, keď agnostik číta transcendentalismus), avšak našiel som tam aj mnoho krásnych viet a teda rozhodne Emersona nedoporučujem zavrhovať len na základe tejto knihy.

25.02.2015