Erik
Doris Lund
Hrdinom knihy je Erik, športovec, kapitán futbalového mužstva známej univerzity, dobrý priateľ, pomocník detí, milujúci syn a brat. Má 17 rokov a chystá sa nastúpiť do prvého ročníka na Connecticutskú univerzitu. Nikto okrem najbližšieho okolia ani netuší, že tento hybký pozorný mládenec sa púšťa do ukrutného a márneho boja s neľútostnou chorobou. Lekári mu dávajú slabú nádej, takmer nijakú, no on vydrží bojovať štyri a pol roka. Sú to roky, v ktorých vychutnáva život a žije ho tak naplno, ako máloktorý zdravý človek. Iba matka ho vidí vo chvíľach reakcie na drastické lieky, v slabosti, vo chvíľach, keď už-už chce vzdať, ale vidí ho aj vo chvíľach, keď dodáva odvahy iným pacientom, rodičom, súrodencom, milej. Doris Lundová si námet tejto knihy nevybrala pre jeho zaujímavosť, dramatickosť, pre možnosti, aké poskytuje pri sprostredkúvaní nového poznania, ktoré nemôže nechať ľahostajným nikoho na celej zemeguli, kým veda túto hroznú hrozbu ľudstva neodstráni. Námet vnútila autorke strašná skutočnosť - jej synovi Erikovi zistili lekári leukémiu. Preto je kniha nielen úzkostlivým pohľadom matky, ale aj vecným pohľadom reportérky na strhujúci zápas človeka v novom, neznámom prostredí, pohľadom, ktorý sprostredkúva čitateľovi nové skúsenosti.... celý text
Literatura světová Romány Pro děti a mládež
Vydáno: 1980 , SmenaOriginální název:
Eric , 1974
více info...
Přidat komentář
Nečítala som to už asi 15 rokov, ale v čase dospievania to bola jedna z mojich najobľúbenejších kníh, ktorou som sa týrala stále dokola. Nevedela som vtedy nič o jazyku, štýle a po rokoch ho ani neviem zhodnotiť, viem len, že som ju vedela takmer naspamäť. Až takmer váham, či na ňu po rokoch siahnuť a riskovať, že si pokazím tú zapamätanú bázeň a obdiv k celej rodine, ktorá sa spolu s Erikom trápila i radovala, aby nakoniec dospela k nevyhnutnému.
Čítala som ju veľmi dávno, niekto mi ju odporučil a ja som netušila do čoho idem. Bola to prvá kniha, pri ktorej som plakala. Neľutujem však, skôr cítim obdiv k sile chlapca a jeho okolia, a obdiv k jeho matke, že sa takto dokázala podeliť s celým svetom o svoj príbeh a zároveň aj o príbeh iných matiek v podobnej situácii. Veľmi, veľmi smutné, ale zároveň pekné a citlivé.
Obľúbená kniha mojej sestry. Mne trval dosť dlho, kým som sa k nej dopracoval, ale neľutujem. Je krásna, citlivo napísaná a inšpiratívna. Len ma trochu prekvapil štýl písania. Na to, že autorka je profesionálna spisovateľka, mi tá kniha neprišla nejak umne napísaná a krásna je skôr príbehom a samotným Erikom, než štýlom písania. Popravde, autorka ma svojím správaním skôr štvala.
Prvy krat som knihu citala asi pred 25 rokmi ..... pred dvomi fokmi znovu .Skutocny pribeh .....
Erik
toto bola povinná jazda, bez ktorej by sme vyzerali ako neandertálci. našťastie je to veľmi dobre napísaný príbeh, žadna na efekt vypočítaná komerčná jazda. a tým, že to má autobiografické črty, to bolo ešte silnejšie.
samozrejme, knihu mi niekto „odobral“. nech mu padne na úžitok.