adorjas komentáře u knih

Ak sa o problematiku zaujímate a čítate názory ľudí z podobných kruhov ako vy, tak vás kniha nič nové nenaučí, skôr to celé tak skompletizuje pre české reálie. Len škoda, že ľudia, ktorí tvrdia opak, alebo tvrdia, že máme 100% rovnocennosť, sa k tejto knihe nedostanú.

4 01.07.2023

Kupodivu ma príbeh Cece bavil, pretože sme ju spoznali aj z iného súdka a trošku hlbšie ohľadom motivácií a osobnosti. Nebola to taká pizda, ako v prvej časti, keď bola prevziať závet. Už som asi v 4.časti dosť unavená z tých opakujúcich sa historických liniek, pretože je to vždy o tom istom- mladá žena, nespoľahlivý muž, láska roztrieštená. Najviac ma "baví" (irónia), že dopekla, žena sa spozná s mužom, stačí jeden pohľad/bozk v 18 rokoch a potom ešte aj o 20 rokov na seba myslia a milujú sa, napriek tomu, že mali iných partnerov a deti a iný život. Keby to bolo také v reálnom živote, tak furt myslím na svoje lásky, keď som mala 15 a nepohnem sa ďalej a môj súčasný život je len ilúzia. Nie, takto to v realite nechodí a nechodilo to takto ani začiatkom 20.storočia, v deji, kde je tento príbeh zasadený! Je to "oddychofka", autorka si dala záležať na historických reáliách, za čo má veľké plus, ale myslím, že za 20 rokov si nikto na túto sériu už nespomenie, no....

04.06.2023

Ďalšia "oddychofka"- opäť ma súčasná linka bavila viac, pretože tie historické sú na jedno brdo. Téma Anglicko, kráľovské škandály a spol.

1 04.06.2023

"Oddychofka" - Nórsko zaujalo, keďže som sama bola v Bergene a tiež som videla Griegovu chajdu, kde tvoril. Ale osobne ma viac bavila súčasná linka.

2 04.06.2023

Nebolo to zlé, dávam 3,5*, pretože niečo zaujalo a niečo ma tak zdeptalo, že som poviedkovú knihu musela odložiť na viac ako týždeň preč, pretože vôbec sa mi v nej nechcelo pokračovať. Munro písať vie, a rozhodne ma konečne navnadila, aby som sa vrhla aj na jej iné knihy. A ktoré poviedky zaujali? Mňa osobne: Láska dobrej ženy, Jakarta, Cortésov ostrov, Deti tu zostanú, Sen mojej mamy. Neutrálne u mňa boli: S hlavou v rannom sne (aj som zabudla, o čom vôbec bola) a Pred zmenou. A úplná nuda: Bohovsky zazobaná.

1 04.06.2023

V poslednom čase som mala možnosť sa začítať do dvoch exofónnych kníh od pôvodom dvoch slovenských autoriek. (Len pre zopakovanie, ale myslím, že väčšina pojem ovláda, sa jedná o literatúru, kde autor píše rovno iným jazykom ako svojim materinským. Často sú to napríklad autori z afrických štátov, ktorí rovno píšu v angličtine, hoci to nie je ich materinský jazyk. Ale patril medzi nich aj Joseph Conrad, ktorý bol pôvodom z Poľska, ale žil v Británii a tvoril v angličtine. Otázka znie, je aj Murakami exofónny, tým že svoje prvé diela napísal najprv po anglicky a následne ich preložil do japončiny?!)
Andrea Salajová je teda Slovenka, dlhé roky žijúca a pôsobiaca vo Francúzsku. Stúpajúc vyššie je jej druhá kniha napísaná vo francúzštine a konečne máme možnosť spoznať ju aj na Slovensku vďaka prekladu Márie Ferenčuhovej. Ja som na túto knihu naďabila cez cez istá IG účet a som veľmi rada, pretože ako som si k nej večer pred 2 dňami sadla, že si dám pár stránok, tak som ju o 3 hodiny zavrela celú prečítanú (no dobre, ďalší dôvod bol, že som nemala vedľa seba žiadnu použiteľnú záložku).
Už samotná anotácia znie sľubne a ja som si uvedomila, že Jolana, hlavná postava, je jednou z najdivnejších ženských postáv, aké som mala kedy možnosť prečítať. Predčila Olive, Babu Duňu a každého teda. Svojská, nedobytná, citlivá, bijúca, bojujúca, bandurky zbierajúca, pripravená otvoriť sa, aby vás o sekundu znovu zo srdca vyhodila, a to všetko na pozadí kolektivizácie v 50.rokoch! Anotácia tvrdí, že je kniha ako z westernu, ak je to tak, tak mi kniha pripomína film V pravé poledne/Hign noon (1952)- hlavná postava proti všetkým. Do toho si predstavte slovenský vidiek, hory v Pieninách a toto celé vo francúzskom jazyku. Akože je to smršť! Odporúčam!

28.05.2023

Toľko o tejto knihe básnili, a bol ešte aj máj a ja som chcela pri niečom vypnúť, a reku, že možno to bude viac logické ako Kaviarne v Kodani a iné cukrárne a podobné serepetičky, až som si dala prvú časť! Nebolo to zlé, ale nebolo to ani, že som z toho odvarená ako z Murakamiho, Berlin či Lispector. Oddychová, na môj vkus sa až príliš vláčila romantická dejová linka z minulosti, ale účel splnila. Zabavila som sa, oddýchla som si pri nej a bolo to čitateľné. Či pôjdem aj do druhej časti? Zrejme áno. Autorka zvyšné sestry popísala v prvej knihe tak farbisto, až som celá nedočkavá ako sa to s niektorými z nich vyvinie. P.s. A už tam vidím aj ten koniec ako to bolo so Slaným. ;)

22.05.2023

Ak nejakú knihu od Kapuscinskeho tak prosím túto. Prevedie vás cez rôzne africké štáty, prisahám aj cez také, o ktorých ste nikdy v živote nepočuli a vy si uvedomíte, že o tomto kontinente i svetadiely ste vedeli veľké nič!

2 22.05.2023

Tove - úprimná, ironická, smutná, hľadajúca, šťastná, veselá, otvorená, závislá, láskyplná, láskyhľadajúca. Ja len dúfam, že sa od nej preloží toho viac, pretože ani v angličtine toho veľa od nej preloženého nenájdete. Jedná sa o ďalšiu "nájdenú" autorku - t.j. po smrti sa na ňu relatívne zabudlo, pre literárnu kritiku, pripadala príliš lyrická a romantická, ale zase zažíva ohlas.
Celá kniha je veľmi sugestívna, až nehanebne úprimná k svojim pocitom a prežívaniu, avšak zároveň sa popisuje s takým odstupom, až je to priam strašidelné. Posledná časť trilógie sa mi čítala extrémne ťažko, nemám rada a neobľubujem tieto témy o závislosti, avšak Ditlevsen priam punktičkársky popisuje tú špirálu pádu.

7 13.05.2023

"Myseľ otrávená chronickou chudobou a nedostatkom je v zajatí napĺňania okamžitých potrieb tu a teraz. Nezaoberá sa riešením vzidelenejšej budúcnosti."

Forró písať vie, a vie žiť aj poriadne nebezpečne - dokázal mi to už aj vo svojej knihe Donbas a v knihe Zlatá horúčka nezaostáva. Smutné súčasné dejiny Venezuely pre mňa naozaj ukazujú, kam až môže viesť zánik a kolaps spoločnosti.

2 13.05.2023

Moja prvá jungiánska kniha, ktorá rozhodne nie je iba o psychoanalýze. Je to o chytení rôznych príbehov a ich interpretácií, ktoré by doviedli ženskú dušu ku slobode, aby nebola traumatizovná, utláčaná, atď. Mne tie príbehy prišli univerzálne v tom, že kľudne by sa ich dalo použiť aj na mužov, nielen nutne na ženské duše. A teda, nebolo to zlé, ale vždy je to interpretácia jednej osoby, ktorá (aj keď možno nevedomky), ale ešte tam dáva svoju osobnú skúsenosť, ktorú zažila, akokoľvek sa od toho bude snažiť odosobniť. Takže, beriem ako náhľad jednej osoby/psychoterapeutky/psychoanalytičky a ak jej interpretácie ľuďom pomáhajú a skrze tieto archetypálne príbehy si dokážu pomôcť vo svojom živote, tak budiš.

2 10.05.2023

Claudel. Taký mix Alessandra Baricca a Stefanssona z Islandu, aspoň štýlom písania, ktorý je taký snový, priam rozprávkový, aj keď samotný dej jeho kníh je úplne drsný. Tentokrát téma ilegálnych migrantov, a opäť sebectva bežných ľudí, kde to až môže zájsť. Ťažké, bolestné čítanie, kde celý čas tušíte, kam to povedie.

10.05.2023

A ďalšia 3,5*! Toto je taká pop science kniha, ale ak máte samy cukrovku a bojujete denne s glukometrom a lačnou hodnotou glukózy ráno po zobudení, alebo po vysokých hodnotách po jedle, tak vám poviem- a mám to overené svojimi meraniami tiež- že týchto 10 trikov fakt funguje. Smelo do toho!

1 10.05.2023

3.5*
Idem si teraz na vlne súčasnejšej fr.lit. (preto súčasnejšej, pretože niektoré z tých kníh, ktoré čítam, boli vydané u nás viac ako 10 rokov po uvedení na trh). Ale práve Nedosiahnuteľná láska až takou staršou nie je- originál z roku 2015, u nás v roku 2017.
A veruže dobre, že anotácia tejto knihy toho veľa neprezrádza, v podstate len to, že v knihe objavíme príbeh lásky Rachel a Pierrea na prelome 50. a 60.rokov. A to je dobre, pretože by sa inaque nediali sujetové a nečakané šoky - o to viac potom zarazí, že Angot vychádzala zo svojho vlastného života.
Mne osobne najviac utkvela v pamäti, ako hlavná myšlienka, triedny rozbor Christine, ktorý objavíte v záverečnej časti. Páči sa mi ako sa francúzski autori kritiky spoločenského systému neboja a popisujú úplne otvorene triedne rozdiely...
Knihu odporúčam, aj keď je dosť nevšedná svojimi strohými popismi a celkovým smerovaním. Ale je to niečo iné!

10.05.2023

Cca 3.5* - super paralela o manželstve hlavnej hrdinky Slovenky Kataríny s jej manželom Evženom, ktorý je naopak Slovák (príbeh sa odohráva okolo roku 2002) s manželstvom Čechov a Slovákov a ich "nežného"rozchodu. Možno pre niektorých Čechov bude táto kniha románovo obohacujúca v tom, že si uvedomia, že aj Slováci mali názor na rozdelenie ČR/SR, aj keď sa od nich nikto nikdy nepýtal, či to chcú (podobne ako Čechov nie). Inak, štýl je veľmi strohý, úsečný, kľudne by som uvítala viac rozpísaný dej, popisy, postavy, charaktery, konverzácie. Ale možno to súvisí naschvál aj so zámerom autorky, čo predpokladá aj doslov. Jedna z postáv v texte totiž v texte spomína, že ak píšete/hovoríte cudzou a nie materinskou rečou, tak by ste mali používať čo najviac košaté súvetia a celé vety aj napriek chybám, a nie krátke vety, ktorú preferujú naučení ľudia danému cudziemu jazyku. Tak možno, to tak spravila naschvál. A možno sa tak autorka takto dištancovala od svojho jazyka a domoviny, že to celé napísala v taliančine. Bolo by zaujímavé o tom vypočuť nejaký rozhovor alebo diskusiu. Inak, sa to čítalo dobre, ale ako hovorím, uvítala by som ešte +200 strán, lebo som bola zvedavá. A síce, som si myslela, že kniha o ničom, ale nakoniec nad ňou premýšľam ešte niekoľko dní po jej dočítaní a veľmi ma zaujímajú aj jednotlivé vedľajšie postavy, kamoška Viera, rodičia Kataríny, jej súrodenci, hlavne jej matka (kde vidím momentálne úplné podobnosti pri čítaní Ditlevsenovej Kodaňskej trilógie a popisu jej matky v nej!). Čeština mi nevadila, aj keď som tým, že vedela, že sa jedná o pôvodom slovenskú autorku, veľa vecí čítala svojím vnútorným hlasom po slovensky.

10.05.2023

Anotácia ma nezaujalo, ani to ako o tejto knihe písali iní čitatelia. Pretože 90.roky, sex, drogy, rock - proste v knihách nevyhľadávam. A potom som si niekde prečítala ukážku, ledva prvé dve strany, a bum, musím tú knihu prečítať!
Toto nie je o rocku, a sexe a drogách. Je to obraz našej doby, ako ľudia premýšľajú, alebo aspoň ako sa nám môže zdať, že takto premýšľajú. Vo svete, kde vládnu peniaze a moc. Virginie Despentes nastavuje spoločnosti zrkadlo a poriadnu kritiku a som veľmi rada, že Francúzi sa toho neboja. Podobne, ale slušnejšie nastavuje obraz fr. spoločnosti aj Karine Tuil, ale Despentes viac otvára ústa a fakt sa nebojí ani hustejšieho jazyka. Teším sa na 2.časť!

2 28.04.2023

Och, ako som len rada, že som Premeny boli vydané aj v slovenčine v novom šate, aj keď so starým prekladom (vydavateľstvo Thetis- na DK mi knihu nezobrazuje). Pretože síce mám tú češtinu, ale tu mi bola slovenčina bližšia (viac prízemná- v tom najlepšom slova zmysle). Premeny nie sú kniha, ktorú čítate ako Kinga, že na rýchlosť- tu príbeh, tam príbeh, medzitým čas vyplňujete inými knihami. Pre mňa, ktorú klasická literatúra až tak nebaví a starorímske dejiny už vôbec, to bolo veľlmi príjemné spestrenie čitateľských okruhov!

1 28.04.2023

Tento rok vidím u seba trend, že buď mám chuť na celé, dlhé série, kde svoje postavy nepustím ani za svet, alebo mám chuť na poviedky, kde mi to zase odsýpa, ale zároveň dostanem aj literárne potešenie. Ale poďme ku knihe! Toto je ešte starý dobrý Inaque, keď o ňom v roku 2016 ešte nebolo toľko počuť a o preklade prvej časti Geniálnej priateľky do slovenčiny vedelo len zopár nadšencov.
Autorka nám prináša poviedky z Írska, ktoré majú svoju špecifickú atmosféru. Čudná matka, ktorá sa nevie na írskom vidieku kvôli psychickým problémom postarať o svoje dvojročné dieťa, alebo starnúca žena, ktorá ledva vidí svoju dcéru a malého vnuka, keďže často z Londýna nelietajú. Alebo muž alkoholik, ktorý sa na detskej oslave neustále obzerá v náznaku, že niekde vykutá fľašku vodky. Všetky sú tak "írske" a vidíte iba jemný náhľad pod pokličku toho, čo sa v charakteroch postáv deje. Škoda, že kniha má u nás také vlažné hodnotenia (na DK napríklad len 75%)- rozhodne si zaslúži viac!

28.04.2023

Magický realizmus nie je môj úplný favorit (Marquéza som nejako dala aspoň jednu knihu, Allendin Dom duchov sa mi naopak páčil, ale pre istotu si vždy dvakrát premyslím, či sa do podobného žánru pustím). Ak by som knihu mala k niečomu súčasnému prirovnať, tak možno ku Kodaňskej písni od Bjergfedltovej. (ale Lučenec sa mi páčil teda viac) Na Balka som bola zvedavá, pretože slovenský autor, Lučenec a vraj zaujímavá hra s jazykom. Tak poďme na to! Na začiatku som sa na jeho štýl ladila, prirovnaní tam bolo na môj vkus až príliš veľa (a občas až prekombinovaných, ja som zástancom, že menej je niekedy viac, ale budiš). Okolo 50.strany som sa na knihu naladila a potom to už sypalo a zostal vo mne pocit, že Balko vo svojej prvotine zaujal a niekedy by som si od neho ešte nejaké dielo dala (nepredáva niekto jeho Ostrov?)
V skratke príbeh o 2 chalanoch, ktorí vyrastajú v drsnom a divokom Lučenci. Jazyk je svojský, premenlivý , vnútorný svet chalanov občas poukazuje na detskú naivitu, ale občas tam máte myšlienku, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani nadržaný pubertiak. Postavy z Lučenca sú popísané s nadsázkou a celkovo som z knihy mala pocit, že síce sa autor tvári haha, ale toto mesto ho v srdci poznačilo navždy...

28.04.2023

Čím to je, že Francúzi dokážu písať aj na krátkej stranáži tak sugestívne, že priam cítite vzduch, ktorý postavy dýchajú... Duras, Sagan, z tých súčasných Ernaux, Edi Louis (Balzac, ty choď preč, ty do tohto zoznamu nepatríš).
Od Milenca som nečakala veľa, predsa o Duras v poslednom desaťročí veľa nepočuť a mala som obavu aj z témy, či nebude "lolitkovská". Nakoniec som dostala úplne inú šálku kávy- Čína, 30.roky 20.st., bieli prisťahovalci z Francúzska, 15 ročná Marguerite (novela má autobiografické črty) a jej totálne dysfunkčná rodina, kde šípite oveľa väčšie problémy, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať... Na 90 stranách dosť veľa muziky!

4 20.04.2023