Ivan53 diskuze u knih

Nemienim kúpou podporovať Laubertovu sektu, stačí mi na internete dostupná zadná obálka knihy. Ak ste nevedeli, Štúra dal zabiť Hatalla, aby si nerozmyslel uzákonenie jazyka. Lebo ešte v 19. storočí sa používala slovienčina, jediný a pravý jazyk Slovienorusov-Rusínov (Laubertov pojem). Keby bol býval Erben tušil, na čo bude jeho dielo zneužité...

Nenechajte sa pomýliť, tá obálka vyzerá ako pokrkvaná už od výroby. ;-)

Odporúčam zaujímavý pohľad na satanistov v knihe История смерти. Как мы боремся и принимаем (Сергей Мохов), s. 146 a ďalej. Zaujímavo dopĺňa túto knihu.

14.02.2024

Ku komentáru používateľa Kuzmič811: nie je to pravda. Ruské vydanie som držal v rukách a potvrdzujem, že Laubertov preklad je v tomto ohľade presný. Kuzmič811 teda úmyselne alebo neúmyselne zavádza. Možností je viacero:
1. Pôvodné vydanie nečítal.
2. Neovláda ruštinu na dostatočnej úrovni.
3. Klame.

Jeho komentár pre prípad, že by ho zmazal:
To Yerry: doporučuji knihu přečíst v ruské verzi, protože zde se už velmi projevuje vliv změny názorů p. Lauberta a jeho okolí, který si z toho udělal výnosný biznis a začal fanatizovat ty kteří mu věřili a mnozí věří i nadále.
Ale jeden ze základů myšlení lidí kteří skutečně praktikují myšleky Ingliismu v životě je, že každý (volný/svobodný) člověk má právo vybrat si svou víru. A nevnucovat svou víru násilně ostatním...

kocour11, v komentári ku knihe uvádzam fakty, Vy tu uvádzate dohady. Západ chce rozdeliť Rusko? A Rusko chce rozdeliť Ukrajinu, Pobaltie a Gruzínsko. Akú to má spojitosť s tým, že fakty ukazujú v prípade povraždenia poľských vojakov jasne na zločinecké zoskupenie NKVD? Žiadnu.

Kto hľadá menej známe rozprávky (napr. o Kovovladovi), odporúčam novšie a hlavne úplné vydanie Němcovej slovenských rozrpávok: https://www.databazeknih.cz/knihy/slovenske-rozpravky-a-povesti-i-ii-455906

Eldar80, knihy z vydavateľstva pána Nowaka sú na DK často hodnotené nedôveryhodnými používateľmi, čo je asi súčasť obchodnej stratégie začínajúceho vydavateľstva. Túto knihu som v rukách nemal, ale ostatné (ktoré som aj hodnotil) skutočne stoja za to. Akostná väzba a celkový vzhľad knihy je u Nowaka samozejmotou, obsah kolíše v závislosti od pôvodiny (Nowak zabezpečuje preklad a sprievodné slovo). :)

1 12.12.2023

Keďže mnohí na Havla nedajú dopustiť čoby na odbojára, nezaškodí si prečítať vyjadrenie skutočných odbojárov (Mašín) na: Idnes - Ctirad Mašín: Komunisty jsme zabíjet chtěli, na co bychom měli zbraně.

28.10.2023

Neraz som v spojitosti s knihou čítal, že chýbajú zdroje, čo ma pôvodne od knihy odrádzalo. Po prečítaní chápem, prečo zdrojov nieto: jednak bola Analýza pôvodne určená pre úzky kruh ľudí (nejde o vedeckú prácu pre verejnosť), a druhak, ide o zdroje ústne, lebo pán Dolejší mal rozsiahlu sieť kontaktov. V menšom meradle sa to dá prirovnať k malomeštiackemu či dedinskému rozprávaniu: starý dedko presne vie, kto je komu rodina z koľkého kolena, vie komu patrí ktorý záhumienok či pás lesa, pozná staré názvy chotára, ktoré nie sú zaznačené na žiadnej mape apod., môže o tom v úzkom kruhu ľudí rozprávať, ale podložiť to dôkazmi nemá ako.

1 28.07.2023

Dostupné tu: https://www.academia.edu/5592504/Book_Posledna_vojna_antiky_Avarsky_utok_na_Konstantinopol_roku_626_v_historickych_suvislostiach_The_last_war_of_Antiquity_The_Avar_attack_on_Constantinople_of_626_in_a_historical_context_

15.07.2023

Predošlý odkaz už nie je funkčný, tento však hej:

http://www.history.sav.sk/eknihy/Jan-Steinhubel-Kapitoly-z-najstarsich-ceskych-dejin-531-1004.pdf?fbclid=IwAR3hSijWt2yddYDdsvnNy8X8bbJZjOLlSkVyw6FK3yTvYmFiARtPhI8juso

12.07.2023

Ukážka knihy dostupná tu: https://www.lukas-syn.cz/ukazka-z-knihy-dejiny-pohanske-evropy/

Zaujímavo sa k tomuto dielu (pôvodnému, nie tomuto vydaniu) vyjadril taliansky filozof Julius Evola v jednej zo svojich esejí (zbierka esejí vyšla aj v češtine):
https://www.databazeknih.cz/knihy/metafyzika-valky-483117

Ku komentáru Lorda Byrona :) Knihu som prečítal celú, dvakrát, a ani raz som nenadobudol dojem, že Vnuk „fandí“ skôr Machovi ako Tisovi. Kniha je o Machovi, takže sa venuje jemu, knihu o Tisovi spracoval napr. Ďurica, ale i Vnuk sa pri spore Macha a Tisu stavia na stranu prezidenta, podopierajúc svoje stanovisko archívnymi dokumentmi, a v závere knihy i Machovým denníkom, v ktorom Mach spätne uznal, že „všetci boli súci za vodcu a chceli ním byť – z nich prezident Tiso bol najsympatickejší i so svojimi chybami.“ (s. 293, vydanie 2021).

15.01.2023

Časť knihy je so súhlasom pôvodcu zverejnená, vygugliť sa dá ako

PROF. FRANTIŠEK VNUK: O ZAMLČANOM TERORE SOVIETSKYCH VOJAKOV POČAS TZV. „OSLOBODENIA“ (1. ČASŤ)

PROF. FRANTIŠEK VNUK: O ZAMLČANOM TERORE SOVIETSKYCH VOJAKOV POČAS TZV. „OSLOBODENIA“ (2. ČASŤ)

08.01.2023

Hodiac očkom na ostatné moje príspevky na DK badať, že sa takejto spisbe temer vôbec nevenujem, takže určite nie som ezoterik ani čarodej, tobôž si nerobím prču. :) Táto kniha naozaj stojí za to, a že píše nie o bludoch, lež o jestvujúcich javoch, o tom svedčí napr. naša rodinná kronika (odvolávajúca sa na dochované písomné pamäti predkov, nie iba ústne podanie):

Moja praprababka z maminej strany, Celestína (*1883), mala výborného otca a príšerného manžela. Jen dcéra Františka mala príšerného otca a výborného manžela. Jej dcéra Hilda mala výborného otca a príšerného manžela. Jej dcéra Dita mala príšerného otca a výborného manžela. Jej dcéra Matilda (moja sestra) mala výborného otca a... Tento pravidelný vzorec, podľa ktorého čakal moju sestru príšerný manžel, sa skončil za použitia „čarov“ (sestra o tom nevedela), rozišla sa s priateľom, našla si iného, vydala sa, a je šťastná. Moja sestra teda „prelomila kliatbu“ a má výborného otca aj manžela, čo nemala žiadna z jej predkýň po praslici mnoho pokolení.

1 04.01.2023

Maďarský slovakista József Demmel o Jozefovi Vurumovi:

„V roku 1835 napísal (a medzi diecéznymi farármi šíril) knihu o histórii nitrianskeho biskupstva, ktorá nevychádzala z dobovej maďarskej národnej naratívy, ale z teórie kontinuity medzi Veľkou Moravou a Slovákmi, ktorú propagovalo aj Bernolákovo hnutie.“

Strana 181, https://www.databazeknih.cz/knihy/ludovit-stur-275959

Pôvodné vydanie. Samotný text diela začína vo vydaní z roku 1800 na strane 1 (predtým úvod značený rímskymi číslicami do VIII). Vľavo pôvodina, vpravo preklad do ruštiny používanej v roku 1800:

https://imwerden.de/pdf/slovo_o_polku_igoreve_1800.pdf

Prepis pôvodného textu, uverejneného prvýkrát v roku 1800:

http://litopys.org.ua/slovo/slovo.htm

24.12.2022

Pôvodné vydanie. Samotný text diela začína vo vydaní z roku 1800 na strane 1 (predtým úvod značený rímskymi číslicami do VIII). Vľavo pôvodina, vpravo preklad do ruštiny používanej v roku 1800:

https://imwerden.de/pdf/slovo_o_polku_igoreve_1800.pdf

Prepis pôvodného textu, uverejneného prvýkrát v roku 1800:

http://litopys.org.ua/slovo/slovo.htm

Pôvodné vydanie. Samotný text diela začína vo vydaní z roku 1800 na strane 1 (predtým úvod značený rímskymi číslicami do VIII). Vľavo pôvodina, vpravo preklad do ruštiny používanej v roku 1800:

https://imwerden.de/pdf/slovo_o_polku_igoreve_1800.pdf

Prepis pôvodného textu, uverejneného prvýkrát v roku 1800:

http://litopys.org.ua/slovo/slovo.htm

24.12.2022

Tu dostupný Lavrentievský odpis:

https://expositions.nlr.ru/LaurentianCodex/_Project/page_Show.php

Tu dostupný Ipatievský odpis:

http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat01.htm

V románe spomínaní Kúni sú v náučnej a odbornej spisbe označovaní ako Plavci či Kumáni (zaniknutý hrad Plavec, Plavecké Podhradie, Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok na Záhorí, Plaveč na Šariši...). Kráľ Belo IV. z nich spravil pohraničníkov. V ukrajinskom a ruskom prostredí sú nazývaní Polovci a Kypčakovia. Viď s. 183 – 184 https://www.databazeknih.cz/knihy/dejiny-slovenska-v-11-az-13-storoci-211078.

27.11.2022

Obálka knihy pozostáva zo 4 hlavných obrázkov: úplne vpravo je Jozef II., a na pozadí je časť textu dobového srbského prekladu Jozefovho nariadenia na vymeriavanie pozemkov. Nasleduje fotografia sochy kniežaťa Laborca a runového nápisu na Velestúre: avšak ani Laborcovi ani nápisu na Velesútre sa kniha nevenuje...

Kniha bola v katalógu pripravovaných kníh vydavateľstva Torden nazvaná ako Špecoperácia Krym 2014, čo je prepis ruského skratkového slova спецоперация. V ruštine, na rozdiel od slovenčiny, sa skratkové slová bežne používajú (genštáb – generálny štáb, načdiv – náčelník divízie, kombrig – komandir brigády), avšak do slovenčiny ich treba preložiť, nie prepísať, tobôž v prípade obálky knihy. I takáto drobnosť čo-to vypovedá o prekladateľskom odvetví vydavateľstva Torden.

Raz darmo: Albánci si vzali Kosovo lebo na to mali silu, neskôr sa našli aj dôvody, prečo na to mali právo; Moskva si vzala Krym lebo na to mala silu, neskôr sa našli aj dôvody, prečo na to mala právo.

Premietnime si opis knihy na naše pomery (1938, snáď nie aj v budúcnosti). Stačí si nevšímať staršie dejiny a z tých novších si vyberať iba to, čo sa nám hodí = a máme knihu na spôsob tej od Jozefa Štelcera.

Spor o južné Slovensko medzi Slovenskom a Maďarskom zatriasol celým svetom. Niektorí tvrdili, že išlo o obsadenie časti územia iného suverénneho štátu, čím sa mal destabilizovať bezpečnostný systém v Európe. Nasledovalo odsúdenie a označenie akcie za hrubé porušenie medzinárodného práva. Zároveň však má iná skupina ľudí opačný názor, pretože kedysi bolo Slovensko uhorské (v maďarčine dnes nie je rozdiel medzi pojmami uhorský a maďarský) a za taký ho aj naďalej považujú. O to viac, že obyvatelia južného Slovenska sa opakovane vyslovili v referende za jeho pripojenie k Maďarsku.

Príspevok od jajajajaja vystihuje spôsob zmýšľania tých, čo kladú vinu za Katyň Nemcom. :)

Do knihy som sa ešte nepustil, iba som ju prelistoval, no spory o jestvovaní biskupstva riešil vo svojej knihe i Pavel Dvořák (strany 103 – 109 https://www.databazeknih.cz/knihy/stopy-davnej-minulosti-stopy-davnej-minulosti-4-slovensko-v-uhorskom-kralovstve-88141).

Ak by aj obsah, čisto odťažito rečené, stál za to, uvedenie takejto knihy napr. v ročníkovej práci by sa iste vynímalo... len si predstavte citáciu či parafrázovanie z knihy a uvedenie zdroja v poznámke pod čiarou, kde sa uvádza vždy aspoň meno pôvodcu/pôvodcov (?!) a názov diela:

Ide o jednu osobu, ktorá si úradne zmenila priezvisko a má dve prvé mená?
PRIBINA, Vanioslav Vonomir: Slovensko od praveku po Trianon, s. 34.

Alebo ide o tri osoby označené nikomu neznámymi pseudonymami?
VANIOSLAV – VONOMIR – PRIBINA: Slovensko od praveku po Trianon, s. 34.

Kniha vznikala niekoľko rokov. Práce na nej začali v roku 1917, a tento rok sa v knižniciach uvádza ako rok vydania. Kto však slovník čítal (hoc i len vybrané heslá), vie, že kniha nemohla vyjsť v roku 1917 (v Rakúsko-Uhorsku). Na strane 223 je priamo v päte strany napísané „Ottův Obchodní slovník. Díl II. 19./1. 1925.“ Ale nahliadnime na stranu 1217, obzvlášť zaujímavú nielen kvôli datovaniu, no i pre pochopenie postavenia Slovenska v mladej Čs. republike (slovo „úžasné“ je použité v pôvodnom, zápornom význame):

S. = Slovensko
S-u = Slovensku

„Židé drželi na S-u 70% půdy. Tedy poměry úžasné. Leckde patřily Židům celé dediny, pozůstávající z malých chaloupek. Nejhorší poměry jsou ovšem v nejzazší části S-a, v okolí Užhorodu. [...] S. bude naší koloniální zemí; je mylným názorem, jako by snad koloniální země nesměla s mateřskou hraničit. Příklad je Rusko se Sibiří. [...] Této doby, v lednu 1919, nelze ještě statisticky mluviti o S-u novém, součásti republiky Československé a nebude lze ani za rok, ani za dva. [...] Všech Slováků napočítalo se úředně r. 1900 v Uhrách a Charvátsko-Slavonii 2,019.000, čili 10.5% všeho obyvatelstva; r. 1910 už jen 1,946.000.“ Kniha je dostupná stránke digitalni knihovna.

1 12.11.2022

Na stránke Digitálnej knižnice je kniha dostupná a vidíme, že na spodku strany 223 je uvedený rok 1925, na predošlých stranách sa priamo v texte spomína rok 1919: v čase svojho vzniku šlo o veľkolepé dielo, a vznikalo mnoho rokov. Ako uvádza i príspevok nižšie, tento diel ako jediný vyšiel v Československu.

1 12.11.2022

Strana 238: nadpis „Inštalovanie Maďarska. Z pôvodnej Maravy sa stáva ‚marava iná‘ – Mačarsko“

Na rozdiel od Cvengroschovej knihy „Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek“ je táto po kníhtlačiarskej a obrazovej stránke na omnoho vyššej úrovni, je na Slovensku pomerne známa, ba dokonca našiel som pred pár mesiacmi jeden jej výtlačok i v univerzitnej knižnici univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, takže v priebehu pár týždňov sa k nej vyjadrím: jej obsah zhodnotím odvolávajúc sa na pramene (bez neosožných citových výlevov, ktoré tak často sprevádzajú vyjadrenia k podobným knihám). Používateľ yerry pri viacerých knihách správne vystihol, že chýba postoj odborníkov ku knihám takéhoto druhu: na jednej strane nie je možné vyjadrovať sa ku všetkým knihám z oblasti „tajných dejín“, no na druhej strane by sa mali zodpovedné ústavy (SAV, MS...) prostredníctvom svojich pracovníkov vyjadrovať aspoň k tým najčítanejším, ako je napr. toto Cvengroschovo dielo.

Úprimne, bez rýpania, zaujímalo by ma, ako bežný slovenský čitateľ vníma Pribinu: tak ako Ján Steinhübel (Nitrianske kniežatstvo), či ako Milan S. Ďurica (Dejiny Slovenska a Slovákov)?
Podľa pána Steinhübela sa stal kresťanom až u Frankov po svojom vyhnaní, a podľa pána Ďuricu bol kresťanom pred stavbou kostola v Nitrave.

06.11.2022

:) Helena0405, prosím Vás, ako to myslíte, čo ste napísali v komentári, že „Do tohoto zoznamu sa žiaľ, dostal kopec smetí.“?

06.11.2022

Denník N nemám veľmi v obľube, a keďže nemám predplatné, nedostal som sa k celému článku, no pozrel som si video na tom odkaze. Naozaj zaujímavé.

Vygugliť sa dá ako:
Blahovi vyšla kniha o Leninovi v SAV, skryl sa za pseudonym. V akadémii vravia o podraze (+video)

Kto má prístup k etymologickým slovníkom (ja čerpám zo slovenských a českých), ten si vie overiť skutočnosť, ktorú Pacher vo svojom „diele“ neuviedol, lebo si zas bolo treba priznať, že Tartaria je územie za sedmero horami, a nie akási dŕžava. Podľa etymológov slovo tramtária či trantária pochádza možno práve zo slova Tartaria.

Yerry, veru že :) V prácach českých i slovenských etymológov sa pripúšťa i to, že slová tramtária/trantária pochádzajú zo slova Ta(r)tária. Pravda, ide o jednu z 2 či 3 možných výkladov (ak berieme do úvahy aj etymologické slovníky 20. storočia).

Toľko príspevkov za i proti, no iba prostredníctvom jednej vety: je to výborné x je to odpad. Žiadne zdôvodnenie, vysvetlenie, odkaz na pramene vyvracajúce/potvrdzujúce obsah tejto knihy... :)

Som očitým svedkom slávneho „slovenského povstania“, besného to vyčíňania nepriateľov Slovenskej republiky, ktorí vraždili, vykrádali a plienili všetko, čo nebolo boľševické. Beštiálne mi zavraždili manžela, riaditeľa hotela Veľká Fatra v Rajeckých Tepliciach Františka Šandrika a ja s jeho bratom, vysokoškolákom Jozefom Šandrikom, sme len prozreteľnosťou Božou unikli smrti o vlások.

1 13.10.2022

Používateľ 8889 píše, že v tomto prípade je vydanie i pôvodného znenia zbytočné, lebo text nie je na pohľad zaujímavý tak, ako v prípade starších uhorských kroník. S príspevkom pani 8889 inak nemožno nesúhlasiť, s výnimkou tohto tvrdenia. Uvedenie pôvodného znenia totiž umožňuje si overiť, nakoľko je slovenský preklad presný (čo čitateľ ocení nielen pri slovách Slovan/Slovák):

- V pôvodine na strane 106, vo štvrtom a piatom riadku je uvedené „mille octingentis“, teda 1800 (čo aj zodpovedá údaju v Prokopiovom diele, z ktorého Papánek čerpal). V preklade na strane 464, riadok 9, je uvedené 800. Teda drobná chyba pri preklade (jediná, na ktorú som narazil).

- Na strane 406 sa píše, že Svätopluk II. (Svätobog) odovzdal Moravu Vladislavovi I. Ide však o Vratislava I. Nejde o chybu pani prekladateľky, pretože Vladislav je uvádzaný aj v pôvodine na strane 10. Podľa toho, čo píše Papánek vo zvyšku diela je jasné, že Svätobog a Svätopluk II. sú totožné postavy, a nemohol teda Svätopluk II. (Svätobog) odovzdávať Moravu Vladislavovi I., ktorý vládol omnoho neskôr. V tomto prípade sa Papánek pomýlil (tu nemalo, nazdávam sa, zmysel úmyselne meniť meno, pretože na prikrášľovanie dejín to nemá vplyv). Podobných drobných nepresností sa dopúšťal i Herodot.

Čo sa týka zaujatosti vydavateľstva: historikovi Ivanovi Mrvovi v tomto vydavateľstve vyšlo niekoľko kníh, takže pre blízku spoluprácu mu dali možnosť vyjadriť sa k tejto knihe (čo, uznávam, nebola najlepšia voľba, čo pán Mrva dokázal tým, že sa nevyjadruje k nedostatkom obsahu diela).

13.09.2022