Ivan53 komentáře u knih

Skutočne dobre pojaté, a ak bývate v blízkosti trate, istotne si tu nájdete aj čosi o svojej obci. Príjemné čítanie, hoci som nečítal rad za radom všetko, lež iba vybraté časti. Odporúčam.

2 04.07.2024

Jeden z najlepších románov, ktoré som čítal. Všetko to začína tak zaujímavo, že aj tú prvú prácu by ste chceli spoznať trochu lepšie. Ale potom sa začne kolotoč falzifikácií a lží, ktorým veria milióny, a pritom je to také ľahké... Nejde o scifi, nepoužívajú tajné technológie, veď stačí použiť rozum a vedieť, čo, kam a v akom čase podstrčiť tak, aby sa dejiny hýbali tak, ako si to želá Spoločnosť pre falzifikáciu skutočnosti. Jedinečný nápad, jedinečné spracovanie.

Bol som úplne spokojný s prvým vydaním. Druhé vydanie však to prvé, samozrejme, prekonáva na plnej čiare.

Skutočne veľmi zaujímavé dielo, a to nie iba ako prameň vypovedajúci o svojej dobe (1941). O zákulisnom vplyve Židov a slobodomurárov na kráľovskú rodinu a, takým činom, na smerovanie britskej zahraničnej politiky. Miestami cítiť nevyzretosť spisovateľovho pera a občasne neohrabané zapájanie naratívov propagandy, preto jedna hviezda dole.

Stará rakúska anekdota (nie je podstatná pre dej, nejde o spoiler):
60 jazdcov s nabitými karabinami prenáša plukovnú pokladnicu z jednej kasárne do druhej.
- Koľko bolo v pokladnici? Pýta sa plukovník dôstojníka, mavšieho hlásiť vyúčtovanie.
- Štyri zlaté. Odpovedá tento.

Možnosť nahliadnuť na dobové ponímanie požidovčenia vysokej anglickej spoločnosti ponúka napr. filozof Evola:

Upadajúca podstata Anglicka spočíva nie v týchto prvých [t. j. v monarchii či bojovníckej šľachte], lež v Židovi a požidovčenom Árijcovi. Úpadkové zvyšky spoločnosti bojovníkov slúžia spoločnosti obchodníkov.

5 19.06.2024

Pôvodca opisuje boľševický prevrat a občiansku vojnu, opiera sa o vlastnú skúsenosť, cituje dobové noviny z viacerých krajín. Nechápem to obrovské haló okolo vydania knihy, pretože keby sme si odmysleli, kým sa pôvodca niekoľko rokov po napísaní knihy stal, veľa by sa nezmenilo. Ide jednoducho o farbistý opis červeného moru, ktorý tak vtedajší, ako i súčasní krajní ľavičiari po celej Európe oslavujú (a až do istej udalosti bol rovnakého radikálneho postoja napr. aj Churchill). Keď som sa v druhej polovici knihy dostal k Rosenbergovej poznámke o skazenom súčasnom akožeumení znázorňujúcom nahých ľudí namiesto umenia, spomenul som si hneď na Egona Schieleho. Knihu určite odporúčam, a to nie pre jej pôvodcu, lež pre jej obsah (hoci chválim vydanie Alfredovej tvorby, ide o málo dostupnú záležitosť, a ak človek neovláda nemčinu - tobôž).

7 18.06.2024

Skutočne zaujímavo napísané, avšak hodnotiť hviezdičkami nebudem. Sudecký sa v posledných rokoch zmenil na čudáka, ktorý tvrdí, že stredoveké srbské kráľovstvo Raška je vlastne malé Rusko (Russia, Raša, Raška...). Avšak v roku 2014 bol možno ešte zdravý, neviem. Každopádne skôr ako monografiu by som knihu chápal ako zaujímavý príspevok od tamojšieho, sriemskeho, Slováka. Naozaj veľa zaujímavých vecí, hlavne z občianskej vojny v Juhoslávii.

Sudecký nie úplne súhlasí s tým, že Slováci sa ocitli v Srieme po protitureckých vojnách. Vraj tam boli skôr. Kto sa zaujíma o vývoj jazyka, chápe, nakoľko je to možné či nemožné...
Zaujímavé bolo čítať, že ani Srbi, ani Chorváti nemali Slovenstvo v obľube. Jedny ich rezali, druhí nimi odmínovali polia...

Úplne súhlasím s predošlým komentárom. Ide o skutočne výnimočnú monografiu nielen u nás, ale celosvetovo. Ani v Rusku nebolo doteraz nič podobné spracované (ak nepočítame boľševické knižočky), čo je skutočne zarážajúce. Kniha sa číta dobre, a ak sa nechce človeku čítať celá, vďaka prehľadnému členeniu si vie každý nájsť to, čo potrebuje. Niektorých chýb sa, zdá sa mi, dopúšťa (skutočná) pravica dodnes. Pán Vydra by si zaslúžil nejaký grant na dlhší pobyt v Rusku, aby mohol lepšie prekutrať archívy (keďže ako píše, rozsah monografie bol obmedzený jeho rozpočtom).

7 08.06.2024

Hoci ťažisko môjho záujmu leží inde, najväčšmi ma zaujal príspevok Kataríny Mikulovej pod názvom Mužský odev v 14. – 15. storočí v Uhorsku. Ja nerozoznám na freske knieža Sama od kráľa Ladislava pomaly, a pôvodkyňa opisuje šatstvo rôznych Uhrov v takých podrobnostiach, že sa rozum zastavuje. Ja vidím iba machuľu, a ona presne opisuje, o aký druh odevu ide. Nádhera, klobúk dolu. Druhý príspevok by som bol býval prehliadol, keďže sa nenachádzal v časti história: Identita Slovenov Veľkej Moravy a jej význam pri utváraní a upevňovaní národného povedomia moderného slovenského národa. Je to druhýkrát, čo čítam o tom, že stredoveké jať sa má čítať ako naše ä. A to ma teší. Halaj spomína aj medzinárodnou vedeckou obcou uznaný runový nápis stredovekých Slovenov, nájdený kúsok od našich súčasných hraníc. Opäť sa mi potvrdilo, že zapálení mladí študenti píšu zaujímavejšie, ako platení profesori.

6 28.05.2024

Veľkou výhodou týchto starých kníh je, že človek nemá poňatia, o čom kniha bude. Bude to o vpáde Kumánov počas vlády Ladislava I.? Bude to o vojne s Mongolmi? Nebudem prezrádzať, ale je to veľkolepé. Slovenskí i maďarskí veľmoži (magnáti), kráľ a kráľovná, nízke pudy i číra láska. Za jeden deň prečítané, idem na druhý diel. A tá slovenčina...

6 15.05.2024

Predpredposledný a predposledný diel knižného radu som nečítal, lebo už v Krste ohňom bolo primálo Zaklínača, a príliš veľa toho, čo ma nezaujíma. A spravil som dobre, že som preskočil na posledný diel. Nejde síce o poviedky, kapitoly spolu súvisia, no ide o kapitoly o Geraltovi, ktorý opäť zažíva čosi zaklínačské. Opäť 6 z 5, vrelo odporúčam. A tá posledná kapitola, tam som chcel vyroniť slzu... (A podpisujem sa pod každé slovo používateľky Vidlička!)

13 14.04.2024

Starobylý upír potešil, svojskí trpaslíci takisto. Geralt voľajako mäkne, a to aj vtedy, keď na to rozprávač neupozorňuje. Vojna je znázornená veľmi surovo, teda realisticky (nemyslím boje, lež dôsledky pre ženy a deti, krajinu...). Prostredie a dobové myslenie je znázornené veľmi dôveryhodne. Podobne ako Vidlička, zaobišiel by som sa bez toľkého opisu oblečenia čarodejníc (narúžované bradavky apod.). Na druhej strane, hoci by som mal podporovať svoje plemä, boj elfov plne chápem...

Taká poznámočka... :D bez nenávisti či moralizovania. ;-) Červenák vo svojej knihe z boha menom Chors spravil bohyňu Chors, ktorá bola pohlavne zameraná na jej oddané ženy. Spakowski zas nechal v lesbickom vzťahu 15-ročnú Ciri... Chcem len povedať, že by som sa bol bez tých podrobností zaobišiel. :)

15 28.03.2024

Knihu nedokážem zaraďovať do širších súvislostí tak, ako to činí Lesní_chodec, ale i tak sa vyjadrím. Nič podobné som nikdy predtým ani potom nečítal, a táto kniha ma výrazne ovplyvnila. Pôvodne ma prilákala obálka, a čakal som, že pôjde o niečo ako zoznam schopných a neschopných vládcov z dejín. Som skutočne rád, že som sa mýlil. Biopolitika môže niekomu znieť politicky nekorektne, ale ide o vhodný pojem (po prečítaní aspoň prvej tretiny knihy pochopíte prečo). Pán Borský mal rozhľad na poli dejín, a jeho slová nie sú pustými jalovými rečami, lež na základe overiteľných faktov stavané filozofické stanoviská. Po prečítaní vidím položenie slovenského národa ešte v žalostnejších odtieňoch ako pred čítaním...

V učebnici niet praveku! A odôvodnenie v učebnici nenájdete. Veľký rozdiel oproti českému náprotivku. Avšak možno to pochopiť. Zatiaľ čo dejepis 19. a 20. storočia sa zvykol meniť na základe politickej objednávky, dejepis praveku sa zvykne menievať na základe nových zistení: príkladom môže byť Engelsom, Gimbutasovou a inými vyznávačmi matriarchátu vybájený kult veľkej bohyne, ktorý straší v starších učebniciach dejepisu, alebo nové objavy spojené s rozvojom DNK, ktoré spolu s novými archeologickými objavmi premaľúvajú náš obraz o praveku. Preto, aby učebnica rýchlo nezastarala, pravek bol vynechaný, a je na učiteľovi, podľa čoho bude o praveku učiť. Podľa mňa správne riešenie.

Inak, v učebnici nenájdeme socialistických Slovienov, lež poriadnych Slovenov a Slovanov, za čo by som dal 6/5. Začlenenie Slovenska do vznikajúcich Uhier je tiež dobre vysvetlené, klobúk dolu.

Učebnici nieto veľmi čo vytknúť, možno (sa) podľa nej učiť. :) Jediným nedostatok je opis predkresťanskej viery, to je pomerne odfláknuté (napr. bohyňa Vesna).

9 25.03.2024

Ajaj, už druhý diel bez plného počtu hviezdičiek... Vari to už pôjde iba dolu? Z dlhého pobytu s Ciri sa napokon vykľulo čosi zaujímavé, určite aj puč stál za to, ale predošlé diely to neprekonáva. Začiatok lepší ako koniec. Inak stále výborná kniha, a platí, že svet Zaklínača je omnoho skutočnejší ako svet Pána prsteňov (naničhodní sedliaci, kruté lesné bandy, a nemravne smutný príbeh ľudí, ktorým by to čitateľ určite neprial...).

17 24.03.2024

Po Perúnovi dočkal sa samostatnej domácej odbornej knihy (hoci nie monografie) aj Veles. Je to, pravda, útla knižočka, ktorú prečítate s prestávkami v priebehu dňa, ale to vypovedá o tom (podobne ako napr. pri diele Sámova říše), že pôvodkyňa o tomto božstve píše jasne a stručne, hoci obsažne (práca s rôznymi písomnými prameňmi, zemepisom, porovnávacím bájoslovím, prácami iných autorov...). Zatiaľ čo kritika starších sovietskych bádateľov je bežná (a opodstatnená), veľmi ma zaujala podložená kritika Gieysztora či Váňu. Práca so slovenským odborníkom Golemom (2006) takisto nesmierne potešila. Zhrnuté a podčiarknuté: 100% odborná práca, ktorú možno iba vrelo odporúčať (a nádejať sa na ďalšie knihy z dielne tejto vedkyne).

Na dôvažok rieknem, že ako stúpenca pôvodnej viery ma nesmierne potešilo, že to, akým spôsobom už celé roky ponímam Velesa, plne zodpovedá obrazu, ktorý načrtla mladá pani Gajdošíková Šebetovská. :-)

A ešte malý prídavok: Slovo o pluku Igorovom, ktoré som doteraz považoval skôr za podvrh ako za skutočne dobové dielo, je možno ozaj dobové! :D Ako to, spýtate sa? Odpoveď je v knihe. :)

15 24.02.2024

Prvýkrát hodnotím Zaklínača nie na päť hviezd. Vysoká politika, pripojenie sa k sprievodu, ešte aj dobrodružstvá spojené s Blyskáčom, ktorý rozhodne nie je mojou obľúbenou postavou, boli lepšie, ako Ciri... Bolo jej tu veľa. Výučba čarov je zaujímavá, ale, nuž, v spojitosti s tou dospievajúcou slečnou, ktorá sa akurát zaujíma o stratu panenstva... Toľko k odôvodneniu, prečo 4/5. Ale je to nižšie hodnotenie iba oproti prvým dvom dielom, inak je to stále výborná kniha. Napr. ma dostalo, nakoľko je osud ľudí a elfov podobný osudu Európanov a Indiánov. Nebudem prezrádzať, ale nie je to príbeh nevinných elfov a surových ľudí (a v knihe to približuje člen karavány, nečlovek). A ako povedal jeden z hlavných sprievodcov karavány, prežije druh, ktorý sa rýchlejšie množí a šikovnejšie drúzga lebky, čo vidíme aj v dnešnom svete. Začal som už čítať štvrtý diel, a ten vyzerá zatiaľ na 6/5, takže rozhodne nie je moje hodnotenie tretieho dielu odrazom mojej unavenosti zo sveta Zaklínača. ;-)

A užívateľovi Eldar80 ďakujem za odkaz na mapu. Ja som o nej nevedel, a do knihy som si písal názvy riek tak, ako som ich vyčítal z príbehu. Táto mapa od Eldara je aj s riekami a inými podrobnosťami, ktorých niet na knižnej mape.

26 17.02.2024

Viete, kto sú traja králi zo židovského bájoslovia? Svarog, Perún a Veles.
V Prave vládne Svarog, v Jave Perún, v podsvetí Veles.
Traja králi sú vlastne Triglav, a ten predstavuje Mater-Sva a je zároveň vtelením boha Roda.
No a Triglav-Belobog je synom boha Roda.

To je tak, keď to človek pri písaní knihy preženie s návykovými látkami, a namiesto toho, aby bádal v písomných prameňoch, zisteniach archeológov či národopisných záznamoch, blúdi vo vlastnej predstavivosti.

Prečo sa, ó bohovia, toľkí pisálkovia priživujú na starom náboženstve?

Musím sa priznať, že viac ako pri ostatných učebniciach dejepisu (či už českých alebo slovenských) zaujala ma predná obálka knihy. Jednak badať, ako sú naše dejiny (a i súčasnosť) závislé od toho, čo sa deje v Berlíne (Hitler, Sovieti, pád múru, súčasný pochod „mládeže“...), a druhak to, ako sa vyvíjala akosť fotografie.

K obsahu: podobne ako celý rad učebníc (4 ks), aj tento obsahuje hlavné učivo a doplňujúce rámčeky so spresneniami a zaujímavosťami. Píše sa tu o cenzúre i o zákone na ochranu republiky (počas 1. ČSR), a to natoľko nezaujato, že je iba na učiteľovi, ako to žiakom podá (išlo o ochranu demokracie alebo to bol nie zrovna nasledovaniahodný jav?). K cenzúre iba malá poznámka: boli ňou zasiahnuté nie iba nemecké a komunistické noviny, lež i noviny autonomistické (slovenské), rovnako ako ukrajinské (a zriedkavejšie aj rusínske). Samozrejme, ide o výklad pre budúce pokolenia, preto nič prevratné nečakajte, ale na zbežný prehľad v dejinách to nie je vôbec zlé, naopak.

Mňa ešte prekvapilo, že na fotke na prednej obálke, kde sovietska vojačka riadi premávku, je na Brandenburskej bráne ruský nápis, obsahujúci činné príčastie minulé od slovesa водрузить. To slovo som nepoznal, čo ma nemilo prekvapilo. :D Ako sa ukázalo, ani pre Rusov z Ruska nie je známe, a u mnohých sa nenachodí ani v trpnej slovnej zásobe. Zaujímavé, ako sa ten jazyk rýchlo mení. :)

12 08.02.2024

Iba by som doplnil užívateľa Kuža007: v knihe nájde čitateľ aj dobové pramene týkajúce sa ťažení proti nepokrsteným Slovanom. Inak úplný súhlas s predošlými vyjadreniami – kniha nemá chybu. Odporúčam.

13 07.02.2024

Nehodnotím hviezdičkami, pretože neviem, nakoľko je text verný, a napr. Slovo o pluku Igorovom od tohto vydavateľstva je v tomto ohľade príšerné. Zatiaľ čo Slovo o pluku Igorovom nepovažujem za prameň z doby, z ktorej by podľa stúpencov pravosti mal pochádzať, pri týchto dvoch českých rukopisoch si nie som istý. Na rozdiel od známych ruských podvrhov (Slovo o pluku Igorovom, Velesova kniha...) sa zachovali pôvodné nosiče textov, a doteraz nebol odborníkmi z odboru lučby vykonaný ich rozbor, ktorý by určite potvrdil/vyvrátil ich pravosť.

Takže sa môžem vyjadriť iba k hodnote textu ako takého. Je to nádherné. Či je čitateľ Čech, Moravan, Slezan alebo Slovák, tie slová sa nemôžu nepáčiť. Vďaka kresbám pána Mánesa (1820 – 1871) pôsobí knižka starobylo, vreckové rozmery dovoľujú brať ju so sebou do hôr, a tam skutočne znejú tie starobylé české slová čarokrásne. Keď veční českí rekovia vetia svojim druhom, ako načim národ brániť. Skutočne jeden z najkrajších českých textov. Možno ho napísali až v 19. storočí (čo nie je vedecky potvrdené), no v takom prípade klobúk dolu pred falšovateľom.

Chcel by som ovládať tú krásnu starú reč. Dôstojné, hrdé, ľúbivé, čarotajné... české.