Adhara
diskuze
Opakovane sa tu objavuje výčitka k fráze „zlá kniha“. Opakujú sa názory, že kvalita knihy je záležitosť vkusu, že treba aj brak na oddýchnutie si, atď.
Ja si myslím, že „zlá kniha“ naozaj existuje. Je to taká kniha, v ktorej nekvalite sa zhodne drvivá väčšina sčítaných posudzovateľov. Obsahuje prakticky nediskutovateľné chyby, ako napríklad gramatické, záplavu pridlhých viet, opakujúcich sa slov a iných štylistických porúch. Ďalej kniha, čo nemá konzistenciu, čiže príslovečnú hlavu a pätu. Napríklad hrdina má v jednom momente modré tričko a v druhom červené, zmení sa mu meno, autor začne operovať s postavou, udalosťou, predmetom a pod. ak predtým nestúpil na scénu, či iné veci prítomné na scéne záhadne zmiznú, a tak ďalej. Samozrejme, s výnimkou prípadov, kedy sú tieto prvky zjavným umeleckým zámerom.
Pojem „zlá kniha“ nie je o deji, ale o tom, že autor nedokáže svojmu čitateľovi dej ani len vylíčiť. Vyslovene „zlé knihy“ sú knihami, kde nie je diskutabilné, či to bolo dobré či zlé, ale to, o čom to vlastne (a či vôbec o niečom) vôbec bolo. Takéto knihy by mal bez milosti odfiltrovať každý redaktor.
Až keď má kniha hlavu a pätu, keď sa zmysel viet a obrazov dá pochopiť bez heroickej námahy, až potom nastupuje vkus a relatívnosť čitateľa. Tie zahŕňajú rozpravy o uveriteľnom správaní postáv, či je to zdĺhavé alebo nie, o tom, či tam je či nie je klišé a podobne.
Tsal: V zásade áno, dá sa to aplikovať na selfpublishing všeobecne.
Akurát ma zaráža, že autor článku vyberá ako príšerne odstrašujúce príklady ešte pomerne nadpriemerné texty na blogové pomery. Videla som už aj iné „perly“. :-)
Marylaa: Autor, ktorý pošle knihu do vydavateľstva opakovane aj po odmietnutí, nemusí byť sebavedomý, stačí, že je informovaný. Vydavateľstvá totiž neodpovedajú začínajúcim autorom skoro vôbec, aj pokročilejším len príležitostne. To je, bohužiaľ, štandard, ktorý bol dlho tabuizovaný. Až teraz sa pomaličky dozvedáme, že odmietnutie, navyše tou najhoršou formou - mlčaním - je pre vydavateľa úplne normálna a bežná vec. Ak by sa tým autori nechávali odradiť, tak by police kníhkupectiev dosť zívali prázdnotou.
ZÓNA: Aj tlač a väzba v náklade pár sto kusov stojí tisícky eur. Nevraviac o tom, že ak chce autor kvalitu, musí si zaplatiť drahého redaktora, zalamovača, a grafika, čo náklady zvyšuje.
Nesúhlasím s vaším tvrdením, že knihu môže vydať každý. Teda, ak ste náhodou nemysleli e-knihu. V ich prípade súhlasím s tým, že trh je nimi katastroficky zamorený, viac o tom píšem tu: https://www.adhara.sk/?page_id=4827 A nepomôže, ako píše Lector, vyhlásiť, že komu sa nepáčia, nech ich nekupuje. Ono je ich totiž tak strašné množstvo, že dobrú knihu človek medzi nimi ťažko nájde a pár zlých pokusov ho môže odradiť.
Ale späť k tomu, že "Pokud je přesvědčen o nutnosti ji vydat, tak ji vydá." Ja som bola o nutnosti vydať svoju knihu presvedčená zhruba päť rokov, kým sa mi to podarilo. Trúfam si tipnúť, že mnoho ľudí by to za takú dlhú dobu už dávno vzdalo. Zúfalú situáciu, v akej je autor márne túžiaci po publikácii, opisujem zase tu: https://www.adhara.sk/?page_id=810
bamba: Tak ja ako autorka nemám rada písanie venovaní a neurobím to, pokiaľ na tom druhá strana vyslovene netrvá.
Venovania v knihách z druhej ruky mi však nevadia, hoci je to trochu smutné vidieť, že ten, kto knižku dostal, ju už pravdepodobne nechce alebo nežije.
Ak ešte nepadlo jej meno, tak Yrsa Sigurðardóttir je zaujímavá autorka islandských detektívok.
Dobré knihy s dobrým koncem! - také existujú? :-) No dobre, nadsádzka. Ale je ich málo a sú skôr pre mládež. Napr. Anna zo Zeleného domu bývala moja obľúbená. Alebo Bela a Sebastián. Či Harry Potter... Inak, dobrý koniec je sporný pojem, ako objasňujem tu: https://www.adhara.sk/?page_id=2059
eldirian: Literárne vhodné je v princípe všetko. Záleží na spracovaní. To, čo spomínate, je zriedkavý, ale existujúci jav.
Myslím, že takých románov bude nesmierne množstvo. Najmä tých s hrdinom s depresiou. Vyplýva to trocha z logiky veci, hrdina musí mať nejaký veľký problém, aby bolo o čom písať - a s veľkým problémom je málokomu do smiechu.
Za seba môžem odporučiť napr. Martin Eden.
Cattaclysm: Nesúhlasím s bodom "ctecka snese mnohem vice nez kniha, nehrozi zniceni (napriklad mokro na koupalisti, pomackani v kabelce a podobne)". Podľa mňa, aj mojich skúseností, je to presne opačne. To papierová kniha je tá odolná, nie krehké elektronické zariadenie. Svoju prvú čítačku som zničila za pol roka. Trošku som ju nechtiac pritlačila... a bolo. Puknutý displej a kopa peňazí v háji. Papierové knihy som čítavala 40-krát dlhšiu dobu a nijakú z nich som takto fatálne nechtiac nezlikvidovala.
kapr: Ďakujem za komentár, odpovedala som naň na svojej stránke, len pre istotu dodávam, že niečo podobné, ako spomínate, som už napísala a vydala ako e-knihu. Môžete si ju za symbolickú sumu zakúpiť tu: http://www.1000knih.sk/obchod/rady-a-navody/ako-nepisat1
tsal: Áno, myslím, že hlavný rozdiel bude v tom, či kniha súbežne s e-formou ide aj do tlače alebo nie.
tsal: Ste si istá, že e-kniha má pri vydávaní takýto postup? Myslela som, že sa "vydavateľstvu" e-kníh len zaplatí - alebo aj nezaplatí - a je to. Vychádzam z toho, že ako e-knihy vyšli absolútne šialenosti s neuveriteľnou gramatikou a štylistikou (môžu hodiť príklady), ktoré by nik súdny nikdy nevydal.
Na dôvažok, pre mnohými rokmi som a ja vydala e-knihu cez vydavateľstvo. Netuším, či to vôbec posudzovali. Každopádne, redaktor okolo nej ani nešiel. Ani zalamovač, ani grafik, ani jazykový korektor. Ako prišlo, tak sa to, bohužiaľ, skonvertovalo do pdf. Aj preto som jej publikáciu po čase, už viac znalá gramatiky a štylistiky, stiahla.
A to ide o fakt seriózne vydavateľstvo, čo tlačí aj papierové knihy, nielen o nejaký e-shop.
Z hľadiska autora je to chyba, nemalo by to tak byť. Zvlášť nie medzi vedľajšími postavami. Vždy sa hovorí, že postavy musia byť výrazne odlíšené. A odlíšiť ich výrazne iným menom je to najmenej, čo autor môže urobiť...
[intelektuálka]: Čítala som sestry Bronteové, Tolstoja som skúsila, dočítať sa nepodarilo.
bubka: mám s tým zjavne iné skúsenosti ako vy. Inak nemám dôvod haniť literatúru pre ženy, keďže sama som žena, ani písanú ženami, keďže sama takú píšem. Ide mi o niečo iné a to, že považujem za nezmyselný pojem cieľová skupina. Kniha je pre rozličných ľudí dobrá alebo zlá. Ale nemôžeme dopredu tvrdiť, že ju niekto bude považovať za dobrú len pre to, aké má pohlavné chromozómy, respektíve vek.
bubka: Možno si to tak nemyslela, ale pre istotu ešte uvediem niečo, čo nebolo z môjho predošlého príspevku jasné: nepovažovala som danú knihu ani takéto knihy celkove za hlúposť kvôli téme vzťahov. Aj medzi mojimi obľúbenými žánrami, sci-fi, horormi a podobne, je veľa hlúpostí. A vzťahová kniha môže byť zase dobrá. Všetko závisí od spracovania, nie od témy. No fakty sú také, že pri literatúre označenej výlučne ako ženská/dievčenská, býva spracovanie často úbohé. Paradoxne, najlepšie, najpôsobivejšie a najhlbšie spracované milostné vzťahy som nenašla v knižkách, ktoré boli výlučne o nich, ale ako podružný motív v sci-fi alebo vo fantasy...
tsal: Rozumiem, no mám to inak. Ja som totiž snáď s výnimkou útleho detstva často nečítavala knihy "pre mňa určené". Ako teenagerka som čítavala sci-fi a chlapčenské dobrodružné príbehy, v neskoršej puberte aj horory, trilery. Po prečítaní románu "pre dospievajúce dievčatá", kde sa riešili nejaké vzťahy medzi stredoškolákmi, som si povedala, že to je hlúposť, a vrátila som sa k sci-fi, hororom a trilerom. Ak by mi nejaký člen rodiny chcel kúpiť knižku tak, že by išiel do oddelenia "literatúry pre pätnásťročné" alebo by sa na takú literatúru spýtal kníhkupca, s najväčšou pravdepodobnosťou by vybral niečo, čo by ma nepotešilo. Preto neznášam škatuľky.
Tiež na sebe pozorujem tento problém. A je to na zúfanie. Množstvá kníh, ktoré som prečítala medzi 10.-14. rokom v období môjho najvášnivejšieho čítania sa po opakovanom čítaní po dvadsaťpäťke zmenili na naivné, zle štylizované, žiadne emócie nevyvolávajúce. A to aj ospevované klasiky ako napríklad Jana Eyrová.
a.r.nick: ja to podobné mám a nechcem sa chváliť, ale už sa mi na tomto poli dosť podarilo. :-) Ale bola to šialená drina. Šialená. Asi preto, že išlo o sci-fi. Ak by niekoho zaujímal môj príbeh prvej publikácie, je tu: http://www.adhara.sk/?page_id=810