ZAS A ZNOVA : LEE CHILD - POLNOČNÁ LINKA

recenze

Zatiaľ posledný diel z monumentálnej krimi ságy L. Childa o neprekonateľnom a doslova nesmrteľnom armádnom vyšetrovateľovi vo výslužbe nestráca na zaužívaných autorových štandartoch - kvalitnom a dynamickom popise bitiek, kvalitnom naratíve či gradácii, no štylizuje Reachera už i do role relatívne citlivého a premýsľajúceho tvora s reflexiami a starou-dobrou potrebou nastolenia spravodlivosti a zadosťučinenia tam, kde sa jej nedostáva.

Pozitíva :

- motív život-roadtrip : ten sa nachádza prakticky vo všetkých dieloch o Jackovi Reacherovi, a má svoje využitie a svoj zmysel - ako najprimitívnejší sa ponúka ten, že autor si prispôsobí Reacherovu prítomnosť kdekoľvek absolútne jednoduchým spôsobom, ktorý nepôsobí lacno a zároveňoň ho i uveriteľne vysvetlí - neustály road-trip po americkej krajine, neviazanie sa na jedno miesto a prakticky nevystopovateľný život kvôli bezpečnosti a naturálnej či zbrklej povahe je istým spôsobom i čitateľsky zaujímavým motívom.

- dialógy : väčšina stálych čitateľov uzná, že práve humor a irónia sú dôvodom, prečo neustále pokračujú vo vyhľadávaní tejto série. I keď na humore dialógy nestoja, sú skoro vždy jeho neoddeliteľnou súčasťou, dopĺňajú ho a ,,hláškujúci" hrdina počas bitiek či bojov a vypätých situácií je už charakteristickým archetypom u Childa.

- gradácia + dynamika textu : s postavou skrátka nie sme ,,zaseknutý" v jednom úseku textu, autor využíva svoj potenciál a už po x-týkrát dokazuje, že dokáže dobre pracovať s gradáciou, s vyvinutím funkčnej zápletky a s interakciami postáv v nie tak neobvyklom, no stále prijateľnom a štylisticky kvalitnom naratíve.

Negatíva :

- deus ex machina + reflexie : absolútna autorova klasika, postup, ktorý volí a spolieha na neho už pravdepodobne bez toho, aby si to vôbec uvedomil. Hrdinovia tak k informáciám prichádzajú často veľmi jednoducho až primitívne, zápletka či problémy sa riešia intuitívne so spoľahnutím sa na šťastie či na náhodu atď. Ďaľším, už nie tak očakávaným prvkom, sú Reacherove úvahy a filozofie nad vzdialenou ženou, potenciálne zamilované reflexie, myšlienky o živote atď., s ktorými sa v Childovej próze nestretávame tak často a pre čitateľa môžu pôsobiť minimálne prekvapujúco v oboch zmysloch slova, keďže na ne nie je zvyknutý.

- typizovanie : klasická autorova ,,praktika", ktorá sa i napriek ľahkému prehliadnutiu pre čitateľa i po 22 dieloch nemení, Childove archetypy postavy pretrvávajú už 22 dielov iba s menšími obmenami, akoby charaktery zostávali, iba hrdinovia a mená sa striedali, záporné postavy sa u Childa nemenia správaním skoro vôbec, zastávajú archetyp vplyvného či bohatého blbca a neschopáka, zatiaľ čo kladné postavy často reflektujú úplny opak - z neschopného napr. policajta sa vyvinie napr. záchranca situácie v závere a pod.

- opakovanie : popisy bitiek sú síce neustále svižné, dynamické, nestagnujú a zároveň chcú byť popisne názorné a presné, očividne sa ( najmä v tomto dieli série) však veľmi opakujú, autor akoby prvý popis objavujúci sa na začiatku knihy v istých obmenách používal počas celej dĺžky knihy.

Childove príbehy, stavané na silnej postave, odhodlaní, vôli, ale i inteligencii a šikovnosti sa do určitého kanónu súčasnej krimi zapísali bez pochýb. A i napriek tomu, že autor stále drží svoju istú pomyslenú hranicu kvality, otázkou zostáva, či by nemal prestať v najlepšom, tobôž, keď to nejlepšie v jeho tvorbe tu už určite bolo. Samozrejme, poznáme i oveľa produktívnejších autorov, ktorý svoje série budujú počas celého života a tak Childove ,,číslo 22" sa zdá absurdne malé, punc kvality jeho diel však už pomaly vytráca, a tak zostáva len dúfať, že i sám autor príde na to, že násilné naťahovanie príbehu a hl. hrdinu dekádami nie je tým najmúdrejším ťahom.

- recenzia z blogu : zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)