WHERE DO YOU GO? - DANYA KUKAFKA : DIEVČA V SNEHU

recenze

Dievča v snehu (2018) / anet9012
WHERE DO YOU GO? - DANYA KUKAFKA : DIEVČA V SNEHU
Debut americkej autorky, ktorá napriek svojej prvotine spracovávanými témami miery vysoko medzi zabehnuté vody sociálno-psychologických románov s významovým presahom, podobným napr. Ngovej dielu Vše, co jsme si nikdy neřekli.

V akej miere si autorka udržiava štandard vyššie spomenutého, známejšieho diela a nakoľko sa inšpirovala, o tom ďalej.

Pozitíva :

- psychologizácia postáv + tempo : autorka na prvotinu veľmi slušne buduje psychologizáciu hl.postáv, ich charaktery sú rozvinuté, nepôsobia plocho, ich momentálne správanie je podložené a deklarované podnetmi z minulosti, čím ako hrdinovia pôsobia pre potenciálneho čitateľa uveriteľnejšie, živšie. Tempo a gradácia,nezávislo na tom, čo píšem nižšie, je ako celok relatívne konzistentná, buduje sa postupne, i napriek, a možno vďaka, vatovitej štylistike si autorka nevystrieľa všetky náboje nakumulovane, no má niekoľko z nich v zálohe, kedy si pozornosť čitatela drží predovšetkým detektívnou zápletkou ktorá vrcholí a rozuzľuje sa naozaj až v závere.

- štylistika : veľmi metaforická, zaobalená v komplexnom poetickom naratíve, občasne so sklonom k melodramatickosti, to sa však od žánrového kúsku dá očakávať. Kombinácia žánrov priveľmi neruší, ale má svoje funkčné miesto - úryvky textov piesní či poézie dopĺňajú scény, často vytvárajú druhý významový plán či skryto odkazujú na podstatu postavy či vyjadrenie jej momentálnych pocitov.

- pozitívne karikaturizovanie mŕtvych : autorka sa ako jedna z mála nebojí konfrontovať spoločensky háklivý fakt - to,že niekto zomrel z neho lepšieho/dobrého človeka nerobí, všetko toto pozitívne skreslenie t.j. idealizáciu, si vytvorí spoločnosť a jednotlivec vo svojom myslení skrz súcit a ľútosť, kedy dobré spomienky zdvojnásobí a zlé automaticky potlačí. Týmto sa napr. dosť zásadne neguje napr. názor a celé rámcové posolstvo z diela 13 reasons why.

- neľúbivé postavy + arteterapia : neľúbivé postavy tu síce nie sú hlavným ťažiskom charakterov a tým, čo postavu charakterizuje, no sú jednou z jej čŕt, keďže ani jedna postava nie je vyložene kladná, neprejavuje za 100% pozitívne atď. V pozitívnom slova zmysle potom prekvapuje referencia na silu umeleckej činnosti, pričom autorka jednoznačne kladne hodnotí potrebu arteterapie : akéhokoľvek druhu, či už maľovania, písania, tancovania, spevu alebo napr divadelného herectva.

Negatíva :

- kontemplácie + odbočky : celá kniha sa nesie v nádychu melancholického naratívu, čo však, bohužiaľ, so sebou logicky prináša i množstvo reflexií. Autorka ich však v tomto diele povyšuje na vyššiu úroveň - z klas. úvah prechádza na vhĺbavé, hlboko filozofické kontemplácie o živote, láske či bytí, ktoré síce z interpretačného hľadiska dotvoria atmosféru diela, na strane druhej však pre potenciálneho čitateľa text zhustia, zneprehľadnia a hlavne spomalia, pretože po funkčnej stránke sú v takom množstve nepotrebné. Problém s neustálym nekonzistentným striedaním časopriestoru v odsekoch som uvádzala už v diele Vše, co jsme si nikdy neřekli, ktoré, podľa môjho uváženie, si autorka vzala za vzor i inšpiráciu po tematickej aj psychol. stránke, žiaľbohu, s rovnakým využitím striedania chronológie a retrospektívy v priebehu odsekov, kedy doslova odbieha ku akejkoľvek zbytočnej spomienke z minulosti, ktorá je pre dej nepodstatná, vytvára doslova bloky textu, kt. tvoria iba úvahy a na nich nadväzujúce udalosti z minulosti - platí to isté, čo skôr - atmosfericky a po štylistickej stránke relatívne fajn, pre posunutie deja a bežného, nenáročného a neanalyzujúceho čitateľa zbytočné.

- psychologický profil hl. postavy + premotivizácia - hl. chlapčenská postava Cameron, je poďľa vystavaných a zvolených charakterových vlastností skôr podobný 10-ročnému dieťaťu ako dospievajúcemu mužovi v päťnástich. Ak i odhliadneme od tohto faktu, zarážajúce je, že postava v celej dĺžke textu je popisovaná ako voyer či stalker, no autorka toto správanie ani raz neodsúdi, prisudzuje ho mladíckej nerozvážnosti, nezaujme k nemu negatívny postoj tak, ako i okolité postavy, ktoré zase razia tvrdenie : ,, Z toho ešte vyrastie." Naozaj si nemyslím, že správanie tohto typu je len dočasnou detskou záležitosťou, tobôž ak autorka sama mu prisudzuje správanie také, aké prisudzuje (patologický obdiv voči osobe, skoro až obsesia hraničiaca s úchylkou, stalking atď.) Ak už spomíname hl. hrdinku, vďaka ktorej vzniká celá detektívna zápletka, tá je v knihe popisovaná priamo tak málo, slabo a v náznakoch, že o jej skutočnom charaktere či sociálnych pomeroch v rodine sa čitateľ dozvie absolútne minimum, takže voči jej smrti nemôže zaujať pocit súcitu, keďže ju ako postavu vôbec nespozná, čiže ho jej osud naplno ani zaujímať nemôže, nevytvorí si k nej vzťah. Všetky informácie o nej sú poskytnuté skrz ostatné postavy, čiže tým sa názory skresľujú (istým spôsobom nespoľahlivý rozprávač), obraz o jej osobe je nejasný, ak autorka voči nej chcela vyvolať u čitateľov súcit, snaženie to nebolo priveľmi úspešné. Čo sa týka zápletky, ak máte pocit, že vražda a jej riešenie je rámcovou témou diela, máte i nemáte pravdu - na tejto téme naozaj dej nestojí, o román žánru krimi sa nejedná ani náhodou, i keď zdať by sa to mohlo, v istom bode už v diele psychologický román zvíťazí nad detektívno-sociálnym a rozuzlenie rovnako pôsobí urýchlene a podané medzi riadkami iba preto, aby sa vytvorilo pomyseľné miesto ďalším reflexiám hl.postáv. Pretematizácia - autorka skrátka na dĺžku diela spracováva priveľa motívov - do už tak ťažko interpretovateľného románu sa snaží zakomponovať motív lásky, závisti, klamstva, žiarlivosti, hľadania samého seba, sebatrýznenia, psychických porúch, nevery a dokonca i homosexuality - ktoré navyše spracúva retrospektívne i z viacerých perspektív, čím sa už text na určitých miestach stáva neskutočne hutný, zhustený.

Dielo Dievča v snehu je po štylistickej stránke kvalitne spracovaným románom s veľmi metaforickou poetikou textu a trýznivou, ale i melodramatickou atmosférou, medzi ktorými je iba tenká hranica, na pochopenie a spracovanie bežného, nenáročného čitateľa je však ťažko prehľadným, priveľmi pátosový a fatalistický v prezentovaných názoroch, čo však nič nemení na fakte, že pre cieľových čitateľov žánru bude príjemnou novinkou konfrontujúcou dnešné spoločenské problémy.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Dievča v snehu recenze