Trošku telenovely, trošku osudovosti - Cristina López Barrio : Dom nenaplnených lások

recenze

Román s výraznými prvkami vplyvu postmoderny a magického realizmu Dom nenaplnených lások je nielen ságou o tragickom osude jednej španielskej rodiny, ale predovšetkým jedným plynulým poetickým imaginatívnym naratívom, ktorého prvky sa veľmi nápadne ponášajú na práce a dielo G.G. Marqueza.

Ako už je spomenuté vyššie, na prvý pohľad zaujme čitateľa veľmi imaginatívny poetický naratív, v ktorom autor pracuje predovšetkým s farbistým a živým opisom a charakteristikou, ale i alegóriou a očividnou symbolikou, linúcou sa pozdĺž textu. Nachádzame tu výrazný vplyv magického realizmu, snovosť a lyrika splýva a stotožňuje sa s realitou fikčného sveta a obrazy sa prelínajú, čo podnecuje celkovú melancholiku textu. Zároveň je text úzko spojený s prvkami naturizmu, autorka kladie veľký dôraz na vplyv vonkajšieho sveta, na ,,prírodu v nás" a na premietanie a reflektovanie ľudských pocitov do prostredia fauny a flóry a naopak.

Autorka v diela pracuje s klasickými fatalistickými motívmi - pevne daný životný osud, zlé rozhodnutia, rodinné prekliatie a iné - a čo nadväzuje na prvky magického realizmu - zapojenie a prepojenie mýtov, zvykov a tradícií či klasickej mystiky z minulosti národa do príbehu, pričom tieto prvky sú buď kľúčove, ďalej sa s ním v texte pracuje, alebo zohrávajú určitý význam v sujete - napr. mnohé z postáv sú zobrazované práve skrz archetypovosť ľudových povier a často i skostnatelých tradícií.

Spracované motívy teda nie sú priveľmi inovatívne, no oceniť treba ich spracovanie a samotnú prácu s nimi, čo je však problémom - neprepracované charaktery hlavných postáv, skoro nulová psychologizácia, postavy neprechádzajú až na pár výnimiek skoro žiadnym charakterovým vývinom - a ak sa i objaví, je na pomery reality fikčného sveta nelogický, impulzívny a zbytočne melodramatický, čo žánrovo absolútne nie je nutné - treba podotknúť, že po formovej stránke je dielo veľmi prepracované a náročnejšia štylistika pomáha v čitateľovom utvrdení v dojme čítania ,,vyššej" literatúry, obsahovo však nachádzame veľké množstvo medzier, sklzov k motívom brakovej červenej knižnice či diel pre ženy typu McCulloughovej Vtákov v tŕní.

Dielu ako celku škodí i repetetívnosť celkov - každá generácia v príbehu sa v istom bode začne nelogicky správať tak, ako tá predchádzajúca - časti fabuly sa teda zbytočne opakujú a keď nie, tak kopírujú - i keď v tomto počínaní by sme mohli vidieť po literárnej stránke práve odkaz na náboženstvo či existencionalizmus - neustále zákonité opakovanie a kolobeh udalostí bez nášho ovplyvnenia(na čo, koniec-koncov, odkazuje i zadný prebal knihy s hadom držiacim svoj vlastný chvost), netreba zbytočne pridávať tomu faktu parafrázy - v čitateľskom ponímaní sa môže zdať, že autorka s potenciálom diela nepracuje naplno, opakuje sa, varí, takpovediac, z vody a podobne.

Vplyv v diele má i jeho filozofická rovina, pričom Barriová spracováva (často primárne skrz existenciálnu rovinu) myšlienky a názory, ktoré vkladá do vnútorných monológov, reflexií o živote, láske, priateľstve, ale často a dôrazne i o Bohu, potrebe náboženstva v živote človeka atď. Dielo ako také je teda jazykovo (primárne po opisnej stránke) ,,hutné", neurazí ani náročnejšieho čitateľa, obsahovo však sklamáva a z ambiciózneho leitmotívu neťaží toľko, koľko by bolo možné.

Vplyv v diele má i jeho filozofická rovina, pričom Barriová spracováva (často primárne skrz existenciálnu rovinu) myšlienky a názory, ktoré vkladá do vnútorných monológov, reflexií o živote, láske, priateľstve, ale často a dôrazne i o Bohu, potrebe náboženstva v živote človeka atď. Dielo ako také je teda jazykovo (primárne po opisnej stránke) ,,hutné", neurazí ani náročnejšieho čitateľa, obsahovo však sklamáva a z ambiciózneho leitmotívu neťaží toľko, koľko by bolo možné.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.com -

Komentáře (0)