Príbeh jedného človeka

recenze

Tento dojímavý príbeh o láske, radosti ale aj nenávisti má na svedomí slovenská autorka, dovolím si tvrdiť, nie veľmi známa, ktorej prvé dielo je práve kniha s názvom "Stromy rastú do neba". Pevne dúfam, že toto dielo nebude patriť medzi jej posledné.

Dej sa sústred na jedného človeka, Slováka Milana Kasanického, s ktorým sa život nemaznal, no taktiež nepatril k tým najhorším. Milan prežil chudobné, no krásne detstvo na Lipove u starých rodičov, ktorý sa oňho starali a ktorých nadovšetko miloval. Napriek tomu, že v mladosti zažil mnoho duševných i telesných útrap, ostal láskavým človekom, vždy ochotným pomáhať druhým. Na čo raz aj doplatil, avšak neľutoval to. Vo svojom dlhom živote prežil mnoho rôznych situácií, či už sa jednalo o tie dobré, alebo naopak zlé. Z každej si zobral nejaké ponaučenie. Po troch desiatkach rokov sa vrátil z cudziny na rodné Slovensko, kde spomína na všetko, čo tu zažil. Na tie pozitívne spomienky, za ktoré bol vďačný a bohužiaľ aj na tie spomienky, na ktoré by najradšej zabudol. Bohužiaľ, človek svoju minulosť nemá možnosť zmeniť, a musí sa sústrediť na budúcnosť, a na to, čo sa deje teraz. So svojou minulosťou sa pred smrťou podelil aj so svojou vnučkou, ktorá ho nadovšetko milovala a spomína naňho len v dobrom.

Páčilo sa mi na tejto knihe to, ako bol príbeh napísaný, jednoducho, žiadne náročné čítanie tu nehľadajte. Kniha nemá veľa strán, a číta sa v podstate sama. Jedná sa o oddychové čítanie. Určite chcem vyzdvihnúť zaujímavý príbeh, dej a sympatické postavy. Taktiež bol príbeh dobre napísaný, páčil sa mi štýl písania autorky. Pokladám túto knihu za doposiaľ najlepšiu od Slovenského autora, ktorú som v poslednej dobe čítala.

Všetko má svoje pozitíva a negatíva, a aj napriek tomu, že sa mi príbeh páčil, našla som v ňom nejaký detail ktorý nie je veľmi dôležitý, ale určite si myslím, že by autorka s tým vedela niečo spraviť, keby si s knižkou dala viac práce. Uvítala by som v niektorých častiach aj detailnejšie popisy, alebo pridala viac udalostí za dané obdobia v živote hlavnej postavy. Potom som trocha nepochopila začiatok - prológ a koniec knižky. Prológ je vlastne z pohľadu vnučky hlavnej postavy, na čom nie je nič nezvyčajné, avšak mám taký pocit, že je z väčšej časti prepísaný aj do záveru, v rovnakom znení ako na začiatku knihy. Neviem či to autorka tak chcela, alebo nevedela ukončiť príbeh, tak znova spomenula rovnaké informácie aj na konci príbehu, rovnaké vety. No aj napriek tomu, si myslím že to veľmi neuberá na kvalite knihy a hodnotím ju pozitívne, aj keď mala nejaké tie "muchy", ako sa hovorí. Dokážem ich prehliadnuť.

Na záver by som chcela v podstate len zopakovať, a zhrnúť v skratke svoj názor, a vyjadrenie, vyššie uvedeného. Nadšenie z tejto knihy bolo oprávnené. Popravde, nedúfala som, že sa mi bude kniha až natoľko páčiť. Ale opak bol pravdou a môžem ju každému len odporúčať.

Komentáře (0)