NOCI S NEPRIATEĽOM - CHEVY STEVENS : NENECHÁM TĚ ODEJÍT

recenze

Nenechám tě odejít (2019) / anet9012
NOCI S NEPRIATEĽOM - CHEVY STEVENS : NENECHÁM TĚ ODEJÍT
Krimi Nenechám tě odejít tematizuje problémy modernej society, ktoré sú momentálne v súčasnej literatúre očividne veľmi populárne - o čom svedčí napríklad nedávna novinka Prečo si ma tu zanechal - tematicky zameraná na podobné problémy. A ide o hlbšiu sondu, ako by sa mohlo zdať, okrem hlavného rámca spolužitia s násilníkom, sociopatom a alkoholikom sa snaží autorka spracovať i témy problematiky života mladých a ich vzťahov, nadobúdania priateľstva, potreby pochopenia či podpory, vyrovnávania sa s minulosťou, pochopenia svojej podstaty či otázky začatia nového perspektívneho vzťahu po strachu z predchádzajúceho.

Už od začiatku čitateľa zaujme veľmi jednoduchá a dynamická narácia, príznačná pre veľké množstvo románov žánru krimi. Autorkina štylistika je vyložene jednoduchá, využíva veľa dialogizácie, opisy ustupujú do úzadia. V expozícii naračne volí retrospektívu v striedaní s prítomným časom, čo relatívne nie je naškodu. Dej nestagnuje, je dynamický, už od začiatku sa buduje určitá charakteristická atmosféra a počas celej dĺžky diela možno cítiť značné napätie a gradáciu.
Autorka naviac volí až scenáristické filmové prvky, napríklad akési klasické zaskočenia čitateľa, čiže tie najdôležitejšie udalosti sa zásadne udejú na konci kapitoly, aby bol čitateľ nútený pokračovať, čo chtiac-nechtiac vyvoláva určitú tenziu, autorka si získa pozornosť čitateľa a ten sa zase necíti unudeno stagnujúcim dejom.

Zároveň treba upriamiť pozornosť na to, aké motívy autorka spracováva a ako dôležité je o nich v našej societe hovoriť - téma domáceho násilia je, bohužiaľ, stále tabuizovaná a neriešená, postihnuté subjekty sa obávajú o svojom probléme hovoriť tak, ako i hlavná postava, obviňujú samého seba za násilné správanie svojho partnera, alebo sa snažia vydržať na úkor vytvorenie dojmu normálneho vzťahu v okolí či pre dospievanie dieťaťa v plnohodnotnej rodine. Autorka sa snaží i o určitú psychologizáciu, načrtnutie toho, ako sa vyvíja charakter potenciálneho násilníka či ako sa dokáže i rodený sociopat skryť za rúškom milej či príťažlivej osobnosti.

Je správnou cestou o podobných problémoch hovoriť otvorene a
neignorovať ich či všímať si náznaky od postihnutých jedincov, detí atď. V tomto na pomery kvalitnom archetype naratíve žánru však výrazne vyčnievajú určité negatíva - hlavným problémom je psychologizácia postáv, ktorá je veľmi málo uveriteľná, ich životné kroky nezmyselné (ako príklad uvádzam dcéru hlavnej postavy, ktorá vie, že jej otec je násilník, manipulátor a jej matku sa pokúšal zabiť, no i tak ho nezmyselne kontaktuje, stretáva sa s ním, no po jednom dialógu s matkou, ktorý je na informatívnej úrovni všetkých ich predchádzajúcich dialógov zázračne zisťuje, že jej prístup je nebezpečný a mala by si od otca držať odstup). Rovnako podobne nezmyselných konaní je v diele niekoľko, postavy sú často len archetypy žánru, čo je naškodu.

To, ako celý dej vyvrcholí a či je predvídateľný z môjho pohľadu nie je vyslovene problém - jednak krimi tohto druhu nie je žánrom vysokej literatúry, takže nemôžeme očakávať zázraky, zároveň i iné romány s podobným (i keď predvídateľným záverom) sa tešia obľube nenáročných čitateľov. Ako problém vidím predovšetkým veľmi nebezpečný náznak autorky - že tyran sa môže meniť, že sociopat/násilník dokáže zmeniť svoj charakter, čo je síce častá fráza a motív napr. hollywoodskych filmoch a vo fikčnom svete seriálov, kníh a podobne, no od reality má ďaleko a je vyslovene nebezpečné, aby tejto téze človek/čitateľ uveril v reálnom živote.

Ďalším bodom je nevyužitý potenciál trileru - autorka totiž, ako mnoho iných autorov skúša v diele budovať atmosféru a vytvárať jumpscary spôsobom, akým sa to deje v audiovizuálnej podobe v kinematografii, čo je vyslovene nemožné, v literatúre moment šoku a popisovanie napínavej situácie funguje na zložitejších základoch, pretože najľahšie sa človek vydesí z vizuálneho podnetu. Často potom prichádza vyložene premrhaný potenciál scény (napríklad kabelka, ktorá hrdinke spadne je po jej vrátení sa do opustenej izby spať na mieste - v poriadku, určitá hororová scéna, ktorá môže fungovať, ibaže ako čitateľ úplne vidíte, že je vytvorená vyslovene ako do scenáru pre film - kde by kamera najprv mohla nepatrne zabrať kabelku, subjektívny prejav hrdinky, nenápadne znova zabrať to, že kabelka je späť na mieste a budovať atmosféru komorne - čitateľ vyslovene vidí túto scénu v kinematografickej podobe, v knihe pôsobí ako prepis scenáru do prozaickej podoby, a podobné scény sa stávajú v diele neustálne), skrátka autorka premrháva potenciál, ktorý mohla využiť na naozaj kvalitné budovanie tenzie a atmosféry.

Dielo Nenechám tě odejít ako také však nie je chybným kusom v žánri. Disponuje veľmi ľahkou a dobre stráviteľnou naráciou, čo poteší každého (i menej náročného) čitateľa, snaží sa spracovať súčasné problémy society a reflektovať napríklad i prostredie mladežnícke komunity, i napriek jemnej predvídateľnosti či závere nepôsobí stopercentne prvoplánovo a pre milovníkov žánru či krimi oddychoviek je prijateľné.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Nenechám tě odejít recenze