KEĎ CITOVO VYFÚKNUTÉHO ODFÚKNE ŽIVOT - ANDREW SEAN GREER : LESS

recenze

Less (2018) / anet9012
KEĎ CITOVO VYFÚKNUTÉHO ODFÚKNE ŽIVOT - ANDREW SEAN GREER : LESS
Neobvyklý román zasadený v rámcovom leitmotíve roadtripu, ocenený Pulitzerovou cenou za rok 2018, je obsahovo zaujímavým zástupcom žánru, ťažiacim z príjemných a dynamických dialógov postáv a situačného humoru, stráca však po formovej stránke.

Pozitíva :

- neobvyklý naratív : v osobe klasického/personálneho rozprávača, pričom však je tento veľmi zaujímavo pozmenený, v istom spôsobe vyjadrovania a uvedomovania si svojho ,,ja" sa ponáša na priameho rozprávača, pričom tento hybrid rozhodne nie je bežným narátorským riešením, a rovnako ako sa si na neho čitateľ musí zvyknúť, tak pôsobí novátorsky a štylisticky zaujímavo.

- opisy + humor : tým sa vo svojej podstate nedá interpretačne veľa vytknúť - s jazykom textu sa pracuje kvetnato, opisy prostredia sú vizualistické, dôraz sa kladie na presný statický popis scén a rovnako na retrospektívne popisy z minulosti, v interakciách postáv a v dialógoch sa volí veľmi veľa situačného, no i istým spôsobom suchého humoru, ktorý dej sprestruje, z postavy hlavného hrdinu, ktorý je často zdrojom tohto humoru tvorí postavu hláškujúceho sympaťáka, s ktorým sa potenciálny čitateľ môže ľahšie stotožniť a oblúbiť si ho.

- spracovanie tém a motívov : Greer sa ako autor nevyhýba pálčivým otázkam a témam dnešnej society, pričom spracúva predovšetkým homosexuálne vzťahy, no i otázky úspechu, slávy, kariéry túžbe po uznaní, potrebe ,,tepla rodinného krbu" v rodinnom kruhu či skutočného priateľstva, literárneho docenenia i strachu zo starnutia.

Negatíva :

- kompozícia : tá je v diele tak zmätočná, že i keď sa s postupom textu ustáli, nie je možné ju opomenúť. Autor neustálne odbieha od už načrtnutých motívov k retrospektívnym scénam, ktoré dokonca spracúva na rôznych miestach diela, vracia sa k nim, dielo občas doslova pripomína techniku tzv. automatického písania, teda písania tak, ako autorovi myšlienky a nápady ,,prichádzajú na rozum" bez toho, aby mal dopredu pevne určenú fabulu.

- vaty : v diele nájdeme nespočet veľa výplnkových scén, zbytočných dialógov či už spomínaných retrospektív, ktoré síce určitým spôsobom dokreslia atmosféru i psychologizáciu hlavne postavy, no ako také sú absolútne zbytočné, kumulujúce sa, nedynamické, retardujúce.

- paradox : ten spočova v tom, že knihu ako takú neťahá obsah, ale hlavná postava Lessa, ktorý, ako už bolo spomínané je charakterovo nevyrovnaná, ustráchaná, relatívne smutná a plné a skutočné naplnenie života hľadajúca postav, ktorá môže byť sympatická množstvu čitateľov, no to, v akom sujete táto postava ,,stojí", je oveľa menej zaujímavé, čo je celkom paradoxné, pretože práve istý ,,roadtripový" leitmotív by mal predznačovať to, že kniha bude úspešná, dynamická, a že dnešných čitateľov týmto, dnes často používaným prvkom, zaujme.

Román Less je veľmi rozpuloplným dielom. Na jednej strane stojí veľmi zaujímavo vytvorená postava s potenciálne ľúbivým charakterom a relatívne dobre načrtnutou psychologizáciou, na strane druhej však ťažkopádna forma, občasne patetické dialógy, zbytočné scény a dĺžka textu, pričom, ak by sa týchto autor vystríhal, stvoril by román oveľa ľahšie prijateľný i pre širokú čitateľskú obec konzumentov.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Less recenze