Jediné pravé lásky přehled

08.07.2024

(SPOILER) Prepáčte všetci, ktorí ste dali 5 hviezdičiek a filozofovanie nad pravosťou lásky a jej možnou opakovateľnosťou a rovinami vás vzalo za srdiečko, vlastne vám to všetkým prajem, že ste si čítanie užili, poplakali si a držali palce a všetko... lebo tak to malo byť, preto to vzniklo, ale... panebože, zachráňte ma!!! Ja som sa skrátka nemohla (podobne ako ďalšie menšinové recenzentky) preniesť cez hlavnú hrdinku a rozprávačku, ktorá svojou absolútnou sebeckosťou zabila príbeh i roviny lásky v ňom. Celú dobu som si kládla otázku, prečo všetci milujú a obskakujú osobu, ktorá neznášala svoju sestru (ale keď mala svetabolesť a achjaj, dilemu, koho milovať viacej, utekala k nej o šiestej ráno, namiesto toho, aby jej čo len raz za tie roky sebaľútosti postrážila sluchovo postihnuté dvojčatá, či sa - na rozdiel od zbytku rodiny - obťažovala učiť znakovú reč a trochu vypomohla vyčerpanej sestre, keď sa už nudila tak, že sa začala učiť na klavír... mám bratranca s kochleárnym implantátom, takže veľmi dobre od narodenia viem, aká je fuška naučiť také dieťa komunikovať, fungovať vo svete a zniesť plač vo výške ultrazvuku, pretože sa nepočuje a ani nekontroluje), veľkopansky trpela existenciu rodičov (ale presťahovanie k nim s otvorenou náručou a full servisom očakávala okamžite a kedykoľvek a oni sa jej ešte dovoľovali na konci, či zamestnať jej sestru, ktorá si na rozdiel od Emmy vybudovala svoj život sama? tak to bolo fakt zu viel trochu) a svokrovcov (keď tak strašne roky milovala Jesseho, jak to, že nevyvinula ani minimum snahy, aby mala bližšie k jeho rodičom?), od kamarátky Olive čakala, že dobehne a bude u nej spať na zemi, keď treba, ale keď sa jej už chcelo ukončiť telefonický hovor, mala proste Olive smolíka, ani vetu nedopovedala... A takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej k nijakému citu voči zamestnancom a očakávania lojality, ohrievaniu vody na čaj v mikrovlnke (to fakt Američania robia??) a budovania astronomického nepochopenia hĺbok jej novej existencie v drobnom fakte, že má naraz intoleranciu na laktózu (veď to stačilo oznámiť jednoduchou vetou, keď šiel manžel na nákup, má azda kryštálovú guľu?) alebo nemožnosti zmeniť účes (to sú vlasy súčasť osobnosti? odkedy? furt som riešila, čo mám v hlave a nie na nej... ale to asi bola tá chyba, ktorá odradzovala zástupy milencov :D). Ufff, a pritom celý príbeh bol o voľbe medzi Samom a Jessem... aby som úplne neodradila čitateľa tohto mierne rozčúleného príspevku, položím len jednu otázku k zamysleniu, lebo som tu v reakciách o tom zmienku nenašla... Príde teda len mne úplne nenormálne skákať v priebehu cca 3-4 dní z postele do postele (resp. aby sme boli presní, z podlahy na podlahu a z kuchynskej linky na iný pultík či sprchu) medzi dvoma mužmi a rozplývať sa vášňou, s akou sa s nimi miluje? Toto mi prišlo (prepitujem za výraz) choré až zvrátené, veď akoby si vyberala auto a skúšala dojazd a zrýchlenie z nuly na sto... odchádza zo spoločného bytu so Samom, rozdá si to s ním (to sa inak nazvať nedá) a s Jessem sa dohodnú na rozchode, ale pre istotu ho ešte "vojede" na rozlúčku. A tejto pani mám veriť jej úvahy o pravej láske?

08.05.2024

Kniha sa ľahko čítala, príbeh bol naozaj pútavý. Čo mne ale veľmi vadilo, bolo, že mnoho myšlienok a viet sa dokola opakovalo. Až som si na záver uvedomila, že príbeh tvoril tak 20% knihy a zvyšok bolo opakovanie tých istých myšlienok. Možno to nie je zlé a autorka to tak chcela, ale mňa to už na konci nudilo a rušilo.