zipporah přečtené 743

Vojna a trest: Putin, Zelenskyj a cesta k ruskej invázii do Ukrajiny 2023, Michail Zygar

Ukážkový príklad toho, ako novinár väčších kvalít rezignuje, ubzikne a spíše manuál na úpadok pre ďalších pseudointelektuálnych slabochov a chudákov, čím morálne padne na úroveň dvoch hlavných protagonistov knihy stojacich proti sebe. Zygar nevydržal ani prvú skutočnú skúšku v živote, ktorá je nič oproti tomu, čo museli zniesť (a vydržali!) ľudia ako Vavilov či Dostojevskij. Čo dodať? Človek, ktorý ma "guráž" pustiť sa ešte do ruských spisovateľov, pre mňa zostáva iba poľutovaniahodným chudákom. Osobne to beriem ako zásah do mojej "rodiny", ktorá ma šesť rokov učila chápať, ako svet, človek a ľudská spoločnosť funguje. Porozumieť zložitostiam tohto sveta a pripravovať sa na ne do konca svojho života, pretože "človek je tvor večne nepripravený". Pre mňa vždy budú ruskí spisovatelia znamenať viac než to, čo by som sa dočítala o nich v kadejakých textoch od kritikov, nekritikov a nejakého Zygara, ktorý so svojím raťafákom takisto vyšiel z Gogoľovho plášťa. Mne stačilo čítať ich diela, aby som ich poznala naozaj, lebo len skrze diela som mohla dozvedieť o každom viac. A som rada, že som tak robila. V dnešných časoch ešte väčšmi.... celý text

Osmelenie do dňa 1962, Štefan Žáry

Ak nejde o chybné chromozómy, väčšinu odpovedí o dravcoch, psychopatoch a sociopatoch nachádzame z čias detstva... Detstvo je krehký porcelán, ktorý sa láme už pri zlom pohľade či hlase. "Do akej konštelácie musí vojsť človek, aby sa zmenil v dravca? ... Pozerám staré jazvy, lúštim čísla v zápästí tetované. Prisnilo sa mi o vetchej bábke, ktorú vytrhli z detskej dlane." (Otázky)... celý text

Čo ľud môj cíti... 1971, Svetozár Hurban-Vajanský

I Gogoľ tvoj sa z bôľov tvojich smeje, sám Puškin túži v deda svojho vlasti, Turgenev sníva večne o priepasti, a lúčavku do žitia Tolstoj leje... (Rusku)

Cesta národního konzervatismu 2022, Ryszard Legutko

Nuž, tak som si počas covidovej PN-ky prečítala v tomto roku asi jedinú odbornejšiu knihu a rovno o ideológii. Toto lákadlo s koncovkou -izmus ma primälo k napísaniu aj blogu, tieto témy sa totiž dostávajú pod kožu a majú iritujúce účinky, ktoré sa na mne prejavia potrebou napísať slovo k téme. Aspoň si priebežne brúsim zmysel pre humor a nadhľad. V prvom rade mi bolo tak trochu ľúto anglického nešťastníka Johna Lockea, na ktorého sa spustila plejáda nervóznych slovných prejavov u väčšiny autorov tejto knihy. Vysomáriť sa z toho dá iba študovaním samotného Lockea, jeho biografie a jeho doby, ktorá ho ovplyvnila, pretože sa mi nechce veriť, že bol až taký "liberárny darebák" :D Kniha nie je inak zlou voľbou, niečo nové sa dozvieme a niečo si overíme zo života, ako teda fakt, že mnohé pravdy sa píšu o črtách typických liberálov a dlhé roky mám s nimi skúsenosti. "Sebestřednosť" jednotlivca sa preklenuje do jeho každodennej činnosti, môžeme to zažívať na sociálnych sieťach, liberalizmus cítiť v každom rozhodnutí aj o banálnej maličkosti, ako čo si dať na raňajky až po organizovanie výletu, cieľom všetkých skutkov a myšlienok je vychýrená túžba dosiahnuť v nich nezáväznosť a najlepšie žiadne puto, zväzok. Slovo sľub je nočnou morou liberála. Život po boku takýchto ľudí je náročný, povedzme si na rovinu. Nespoľahlivosť, nezodpovednosť nie sú ideálne vlastnosti... Rovnako nevyzerá pekne narastajúci počet rozvodov, rozchodov, konfliktov, nezáujmu o toho druhého, medziľudské vzťahy sú na bode mizérie v porovnaní s minulým storočím, kde aspoň vojna bežných ľudí zomkla. Teraz skôr hľadáme v sebe ženskosť, mužskosť, vlka, samuraja, vílu, femme fatale, platíme za to peniaze, robíme zo seba idiotov, neviem sa rozhodovať, nevieme si vybrať, vieme iba jedno: že sa chceme učiť milovať seba samých, svoj čas a vážiť si vysokoabstraktné pojmy ako sloboda, rovnosť, demokracia... čo tam po láske, úcte, empatii... umení... estetike, kráse, jazykoch, bozkoch a objatiach, veršoch... rodinných hodnotách... dôležité je udržať v rukách mobil čo najdlhšie. :) Liberalizmus výdatne podporuje plytkosť našej doby, jéj. Lebo rozum (cením si ho veľmi) vie byť naozaj plytký v kombinácii s ľudskými motívmi tých, ktorí sa pokúšajú ideológiou ovládať spoločnosť. Tento svet potrebuje nie vojnu, ale celosvetový výpadok elektriny aspoň na pol roka. Ale aj bez toho liberalizmus čaká to isté čo predošlé ideológie. Pád. Je len otázkou, čo preberie z liberalizmu nová ideológia.... celý text

Povesti a báje 1957, Štefan Žáry

Slovenský autor je pre mňa prekvapením tohto roka. Ak písal takto v ďalších knihách, mám sa na čo tešiť. Po Rudolfovi Dilongovi absolútna topka. Miestami som mala pocit, či je to skutočne Slovák, riadky a verše ako od ruského či anglického velikána, na ktorých som predsa len trochu zvyknutá. Žáry je farebný, silný, autentický, pestrosť jeho slov, zvratov a nápaditosť v kombinovaní je úchvatná. Mnohokrát mi priniesol zimomriavky a Povesť o Rune som si prepísala. Atmosféru dokáže vylúdiť skvelú, povesť o alchymistovi Philippovi pobaví, vráti do stredoveku, do pražského múzea alchymistov, k Rudolfovi II atak dále:D Vrelo odporúčam túto knihu!!!! A intelektuáli, pozor na hrdlo;) Doposiaľ ešte všetci platili hrdlom skúšku, keď sňať sa pokúsili z vesmírnych tajov rúšku! (Povesť o prešporskom magistrovi Philippovi Aureolovi) ... Objal ju, pokryl bozkami, vlasy jej sfúkol z čela a ona jemu na hrudi od slasti onemela; vrásky mu dlaňou hladila, tie prvé vrásky mužné, ktoré sa vrstvia po viečkach ako na zrelých jabĺčkach. (Jarmočná pieseň o krásnej Hortenzii a Studni zaľúbených)... celý text

Ezopské bájky 1974, Ezop

Trochu upravená bájka od Ezipy:D Líška a influencer Líška pozrela do počítača, v ktorom sa zjavovali influenceri. Ako sa tak prehrabúvala v ich trendových videách a fotkách, našla krásny a photoshopom vypracovaný obrázok influencera, ktorý bol influencerom vybraný spomedzi dvesto ďalších navlas rovnakých fotiek. Ťapla labkou po monitore a vraví: „Aký nádherný kožúšok, a prázdny!“ Bájka sa vzťahuje na človeka, ktorá má nádherné telo, no neveľmi vtipného ducha. Myslíte si o sebe, že vo vás prebýva vtipný duch? Pôvodná verzia: Líška a maska Líška vošla do domu, v ktorom býval herec. Ako sa tak prehrabúvala v jeho veciach, našla krásne vypracovanú masku. Vezme ju do labiek a vraví: „Aká nádherná hlava, a prázdna!“... celý text

Smrť obchodného cestujúceho 1961, Arthur Miller

Vďaka tejto knihe som si uvedomila, že kapitalizmus je efektívnym výrobcom citrusových plodov, ktoré sa podozrivo ponášajú na ľudí. "Ja som dal tejto firme 34 rokov života... To nejde len tak, ako zjesť pomaranč a šupku zahodiť – človek nie je pomaranč!" Willy Loman A prišiel internet, vynikajúca možnosť, ako získať pocit nenahraditeľnosti vo väčších rozmeroch, mimo svojho blízkeho okolia-rodiny. Internet je výdatným podporovateľom života v sebaklame. Všetci sme nahraditeľní ako Willy. Nezáleží na tom, čo povieš, ale na tom, ako to povieš – lebo naostatok vždy víťazí sila osobnosti. (Willy Loman)... celý text

Veliký Jargal 1971, Victor Hugo

Je neuveriteľné, ako dokázal v 16 rokoch Victor Hugo svoju originalitu vo výbere témy, ktorou ma fakt prekvapil. Neskôr dielo prepracoval, je však cítiť, že ide o prvotinu. Fantázia. Nenapadlo by mi, že si raz budem čítať romancu o zamilovanom černochovi, hoci téma otroctva je v jeho tvorbe number one. V Pierrotovi je budúcnosť Hugových ďalších ušľachtilých, silných, velikánskych románových postáv ako je Esmeralda, Jean Valjean, Fantine, Gwynplaine, Ursus, Gilliatt, ale aj... môj Zvoník Quasimodo... Už tu miestami preukazuje svoje typické budúce jazykové vyjadrovanie, za ktoré ho literárni kritici označili ako "kamenného spisovateľa". Už tu môžete čítať jeho vetičky plné právd zakliesnených v štrukturálne jednoduchej vetnej architektúre. "Otroctví neubírá na cti, lokajství ponižuje." Vravím áno!... celý text

Nedotknuteľný - Príbeh zlodeja z Indie 2020, Monika Wurm

Požičala som ju z knižnice pre pekný obal, lebo dakedy treba zvoliť aj tento spôsob výberu... No čakala som romantický príbeh, nie knihu plnú násilia. Vždy bolo, je a bude, čítam veľmi veľa kníh a tie klasické nemajú potrebu slovne sa vyžívať v násilí ako táto či Hra o tróny, tiež som to prestala čítať pre hrubosť. Je to zbytočne ďalšia prijímaná dávka násilia ešte aj v knižnom svete, kto chce, nech si číta, ja to k životu nepotrebujem. Ledva som došla k záveru tejto negatívnej knihy.... celý text

Smrť pri bazéne 2016, Agatha Christie

"Neteší ich spôsob, akým žijú, radujú sa zo samotného života, z toho, že vôbec existujú. Je to zvláštne, ťažko sa to dá vysvetliť."

Muž, ktorý bol Štvrtok 2020, Gilbert Keith Chesterton

Jéééj, ako dobre, že mi kniha padla do oka v knižnici, mala čudný názov, tak som ju pre názov (a útlosť) vzala, veď vo štvrtok som sa narodila. No tak toto som nečakala!!! Aké prekvapenie!!! A ešte po otrasnej knihe od Zygara, ktorému napadlo do svojej politickej knihy zatiahnuť medzi protagonistov totálne apolitického Gogoľa. A práve Chesterton na opačnom póle nie bezhlavo vsúva do tohto príbehu postavičku s kadejakým výzorom, ktorá prezentuje Gogoľa. To je úžasné, lebo príbeh je skvelý a taký gogoľovský (teda aj vtipný, ale je to adamsovský humor), nechýba tomu nos :D, a tak trochu je nezrozumiteľný asi ako všetko, čo začína na "meta". Keby som nepoznala Gogoľa, chápala by som ešte menej. Záver bol krásny, dojímavý, čítala som si ho nahlas a predstavovala si posledné mesiace života môjho milovaného spisovateľa, o ktorých hovorí aj Nedeľa. Sedela som v kresle, počúvala Ho a koniec koncov si ma Chesterton získal, pretože opisuje aj tvorbu, život Gogoľa. "Pretože sa ho bojím a vo vesmíre by sme nemali nechávať veci, ktorých sa obávame." (Syme)... celý text

Faidra 2011, Lucius Annaeus Seneca

"Zmrháš čas ako zachmúrený lesný muž, čo lásku nepoznal a neráta s ňou už? Myslíš, že muž má vždy len vláčiť bremeno - len znášať nečas, koňa zvykať na sedlo, len strašné vojny viesť, len v bitkách cediť krv?" dramaticky sa pýta mama-pestúnka tridsaťročného mužského potomka súčasnej doby. Ten položí hernú konzolu na stôl, vezme obložený chlebík a mobil do ruky. "Píše mi Ďuro, či ideme cediť pivo." :D Súčasnosť je rovnako tragická ako tá minulosť, nič sa nemení okrem formy. Dnes sa ľudia úspešne vyhýbajú láske vďaka sebarozvojovým kravinkám, najmä po tridsiatke to príde, keď už zlyhávajú ideologické smery a prichádza stereotyp a nuda v kariére či vo vlastnej rodine... poskytujú cestovateľské, knižné, kurzové, kaviarenské a ďalšie, ďalšie zážitky, pretože dnes sme najmä vyhľadávačmi zážitkov, chceme zážitky, túžime len po zážitkoch, či je to príroda, kultúra, pamiatky, ľudia, napokon... práca, je to fuk, princíp zostáva nezmenený. Rodinný krb, teplo domácnosti, človek, ktorý na nás čaká a tým vlastne tvorí domov, pojem prístav, most, to sú veci, ktorým sa viac a viac ľudí vyhýba. Naopak, pojem ostrov imponuje, osamelý život v prírode, osamelosť v ponechanej "slobode", "výbere", "nekonečných možností" lahodí, dobrodruhovi dáva pocit veľkej morálky, paradoxne sociálny úpadok to neevokuje, človek, ktorý rád pobehuje lesom ako Hippolytos či Rousseau ešte zožnú potlesk, hoci Hippolytus disponuje aj hráčom najvyšších kvalít - Smrťou, lebo len vlastným uhynutím sa stáva dokonalým charakterom pre napísanie veľkolepého príbehu. Že nejaká žena či muž sa vášnivo zaľúbi, hoci má záväzky, je veľmi rýchlo odsúdeniahodným, nezaslúži si žiadnu pomoc ani pochopenie, ide tu len o šok z dôvodu, prečo človek zomrel... Lebo ktosi podobný zomrel, aby raz tento príbeh bol zvečnený. Ako sa však píše vo Faidre totéž: Povesť môže byť aj falošná, povesť lepšia v skutočnosti prislúcha horším, povesť horšia sa dotýka lepších ľudí. A kto túto povesť vlastne vytvára, kto všetko sa podieľa na tvorbe povesti človeka? V prípade Faidry to už nie sú ľudia. Sú to muži a ženy. Nie som nejaký znalec tých antických autorov, ale viem, že v tom období nemali ženy najlepšie postavenie, Aristoteles ich dával na úroveň otrokov, cnosť sa chápala a definovala inak ako dnes. Pri čítaní tohto príbehu som to brala do úvahy... taký Byron, s ním tisíce, milióny beznádejne zamilovaných mužov na svete, by smutne zvesili hlavy. Najkrajšiu báseň o neopätovanej láske som čítala práve od Byrona, kto to pozná, ten pri tej básni sa "zosype". Faidra je nadčasový príbeh o jednostrannej vášni, ktorá môže postihnúť kohokoľvek a taký človek potrebuje pomoc blízkeho okolia, správne slovo, ktoré ho oslobodí z ťažkého zhubného ochorenia duše - vášeň k človeku. Veľmi dôležitý je čas. A komunikácia, ktorej kedysi ľudia neboli takí schopní ako dnes. Preto sa dnes na lásku už tak často neumiera:) "A vtedy prichádza ten strojca najväčších katastrof - túžba. Hostiny aj domy sú odrazu primalé a čaše priskromné. Prečo sa biednym chalupám tá nákaza vyhýba? Prečo vyberá si paláce? Prečo len pod slamenou strechou láska je čistá, len úbožiak má zdravý apetít a stačí mu, čo má? A prečo mocipán a boháč túži mať viac, než mu prislúcha?" (Pestúnka)... celý text

Slabost jako výhoda 2022, Jana Benková

Zelená lampa poezie 1974, * antologie

Když jsem se smál, byl jsem jezerem, vymaňujúcim svou tvář z objetí stínu hvězd.

Už sa so mnou ožeň, drahý 2022, Jana Benková

Muž v hnědém obleku 2009, Agatha Christie

Miestami sympatická hlavná hrdinka, ale povedzme si pravdu: ako keby to písala Agatha vo veľmi mladom veku. Neveríte? Nuž, čítajte ďalej: "Práve v tej chvíli ma nenávidel. Ale milovala som riziko a aj tento neskonale príjemný pocit, keď držal svoje ruky okolo môjho krku." :D... celý text

Slony nezabúdajú 2021, Agatha Christie

Predávkovanie smrťou 2021, Agatha Christie

En ten tulipán 2021, Agatha Christie

Puknuté zrkadlo 2001, Agatha Christie

Tentoraz mi vyšiel tip a to po rozhovore s Lolou, hoci motív som nemala šancu uhádnuť:D príjemná oddychovka na odpútanie od reality