zbt81
přečtené 224
Moje milá, dobrá přítelkyně!
2002,
Brigitte Hamann
Knihu som síce čítala už pred niekoľkými rokmi, ale rada sa k nej príležitostne vraciam. Predstavuje nám Františka Jozefa viac ako človeka a menej ako panovníka, hoci nevynecháva ani politické udalosti tej doby. Rozhodne stojí za prečítanie aj rozšírené vydanie tejto knihy z roku 2011, bohužiaľ zatiaľ len v nemčine: http://www.amazon.de/gp/aw/d/3492264174/ref=pd_aw_sim_14_5?ie=UTF8&dpID=51%2B2E9u068L&dpSrc=sims&preST=_AC_UL115_SR76%2C115_&refRID=101XSTF3TGQPRZZK8NQK... celý text
Osudové ženy korunního prince Rudolfa: Od císařovny Alžběty k Mary Vetserové
2007,
Friedrich Weissensteiner
Paměti komorníka císaře Františka Josefa I. - Císař v nedbalkách
1993,
Eugen Ketterl
Pamäte komorníka Ketterla som čítala už dávno. Je tomu už minimálne 10 rokov. Je to zaujímavé niekedy úsmevné rozprávanie človeka, ktorý bol roky jedným z najbližších cisárových služobníkov. Ako každé memoáre aj tieto sú veľmi subjektívne a keďže boli písané s časovým odstupom tak možno aj nie celkom presné. Svoju hodnotu majú hlavne tam, kde Ketterl popisuje svoju prácu, dojmy z prostredia dvora a opis osobnosti cisára. Nevyhol sa však úplne popisom politickej situácie, posudzovaniu Františka Jozefa ako panovníka a viacerým rodinným problémom v jeho rodine, čo už tak dôveryhodne a fundovane nevyzerá. Menej známe sú pamäte jeho kolegu Antona Szmolena, ktorý pôsobil na viedenskom dvore ako jeden z cisárových lokajov. Na jeho pamäte sa prišlo náhodou. Boli určené len jeho rodine a nie pre verejnosť. Časť z nich je citovaná v knihe R.Holeca: Cisár František Jozef a jeho dvor. Z pamätí lokaja a dvornej dámy. Nie sú natoľko konzistentné a systematické, ale v mnohom sú si podobné. Rovnako ako Ketterl aj Szmolen v nich popisuje cisára ako milého nenáročného pána, ktorý sa k služobníctvu správa vždy slušne a nemá prehnané očakávania. Pravým opakom cisára v jeho spomienkach bol arcivojvoda František Ferdinand, u ktorého tiež istý čas pôsobil a nerád na to spomína. Ketterlovi dosť zazlieval vydanie memoárov aj keď vedel, že tak urobil hlavne z finančných dôvodov. Bol názoru, že tým ničí cisárovú pamiatku a jeho dôstojnosť, aj keď je už po smrti a nastala zmena spoločenského zriadenia. Možno súdil Ketterla až príliž prísne, hoci niektoré historky z jeho pamätí vyzdnievajú ozaj bizarne až smiešne, napr. opitý sluha spadnutý v cisárovej vani. Ale v konečnom dôsledku, ak je čo i len 50% pravdy na tom čo obaja páni o cisárovi píšu tak mu treba uznať, že bol pre služobníctvo priam ideálnym pánom.... celý text