tartan
přečtené 497
Vpád Mongolů v roce 1241
2020,
František Palacký
Už od detstva som počúval "kecáš ako Palacký", či "si ukecaný ako Palacký". Nuž, otec moderného českého dejepisectva vošiel do dejín nepochybne aj týmto spôsobom. Čírou náhodou som nedávno narazil na nové vydanie (a preklad, pretože dielo vyšlo pôvodne v nemčine a latinčine) jeho útleho pojednania o mongolskom vpáde v roku 1241. Táto prácička z roku 1842 však až taká ukecaná, minimálne rozsahom (48 strán), nie je. Palackého kritický rozbor prameňov k mongolskému vpádu so zvláštnym ohľadom na ich údajnú porážku pri Olomouci je stále peknou ukážkou historickej analýzy, aj keď viaceré (vlastne väčšina) fakty a závery z tejto jeho práce boli už dávno a jednoznačne prekonané, predovšetkým toľko Palackým obhajovaná autenticita a pravosť Rukopisov královédvorského a zelenohorského. O niečom svedčí aj fakt, že knihu vydala Česká spoločnosť rukopisná, teda obhajcovia pravosti spomínaných rukopisov. Aj preto treba k tejto knihe pristupovať skôr ako k historickej kuriozite, než k hodnovernému zdroju informácií, hoci niektoré Palackého závery o mongolskom vpáde nie sú celkom bez zaujímavosti (napr. prečo Mongoli neprenikli ďalej do Európy - podľa Palackého aj preto, že vo svojich zdrvujúco úspešných ťaženiach v Poľsku a Uhorsku utrpeli predsa len ťažké straty a až tak by im už nevyhovovali ani geografické podmienky západnej Európy, čo v podstate platí aj dnes; to, že ich zastrašili statoční a udatní Češi, to by som si už taký istý nebol, udatnosť Čechov pritom nespochybňujem).... celý text
Bojové techniky středověkého světa 500 n.l. - 1500 n.l.: vybavení, bojeschopnost a taktika
2007,
Phyllis G. Jestice
Kapesní atlas světových dějin
1989,
Petr Cafourek
Malá, ale úžasná knižočka plná skvelých máp zobrazujúcich dejiny sveta od paleolitu po druhú svetovú vojnu. Vzhľadom k vreckovej veľkosti je niekedy nevyhnutné použiť lupu, ale inak knihe prakticky nie je čo vytknúť a aj tá jej veľkosť, resp. spratnosť môže byť naopak niekým vnímaná paradoxne ako výhoda.... celý text
Legie plamenů
2019,
Anthony Ryan
Druhý diel Ryanovej steampunkovej dračej fantasy drží obdivuhodne epický kurz. Opäť tu máme v podstate tri romány v jednom. Jeden dobrodružný, jeden špionážny a jeden mierne apokalyptický. Posledne menovaný je oproti prvému dielu nová dejová línia, ktorú odráža aj názov tohto dielu. Légia plameňov je dračia armáda doplnená "Skazenými" - ľuďmi, ktorých mentálne ovládol a fyzicky znetvoril Bielokožec, jedinečný a exemplárne nebezpečný druh draka. Aby tejto armáde hrôzy zabránili zničiť svet, vydáva sa najlepšia agentka do najhoršieho mesta na svete, ktoré je samo o sebe obludným a prísne stráženým väzením bez možnosti úniku, ale ktoré možno ukrýva tajomstvo, čo by tejto skaze mohlo zabrániť, a zároveň ďaleko v južnom polárnom mori iná skupina hrdinov narazí na ešte väčšie tajomstvo. Len udržať pohromade takýto rozvetvený román je skvelý výkon. Napísať ho tak, aby ho čitateľ nedokázal odložiť, kým nedočíta do (opäť) otvoreného konca, je ešte väčší výkon. Netvrdím, že pre každého fanúšika fantasy (o iných čitateľoch ani nehovoriac) to bude rovnako výnimočný zážitok, nie každému môže sedieť takáto dobrodružno-dračia a špionážno-vojnová kombinácia v steampunkovej forme, ale mne čitateľsky sadla ako uliata. Skvelé postavy, autorov cit pre dynamickú a prehľadnú akciu, pre tú vojnovú i individuálnejšiu špiónsku, epický rozmach a zároveň dôraz na množstvo pozoruhodných detailov z tohto zvláštneho sveta tvoria neodolateľný mix. Aby som aj niečo vytkol, občas to Ryan mierne preháňa s rôznymi dejovými "náhodami" a dramaticky otvorenými koncami kapitol, prostredníctvom ktorých strieda jednotlivé línie, ale treba uznať, že to má svoj efekt. "Nedostáva se mi slov," Lizanne se do hlasu opět dral žár, který cítila před chvílí, "jmiž bych dokázala popsat míru své lhostejnosti vůči vašemu zklamání," hovorí v skvelej replike jedna z hlavných postáv tohto príbehu. A mne sa už nedostáva slov, aby som ešte viac dokázal opísať mieru svojej spokojnosti a nadšenia, takže ak to niekoho zaujalo, tak smelo plnou parou do toho! Tretí, záverečný diel tu bude čo nevidieť.... celý text
Jak blufovat o archeologii
1995,
Paul Bahn
Ohromne vtipne napísaná knižočka o archeológii od archeológa (takže vie, o čom píše). Pár citátov pre predstavu: Chcete urobiť kariéru ako archeológ? To v žiadnom prípade nie je ľahké, pretože kariéra archeológa sa od začiatku nachádza v ruinách. Prednášajúci - ten, ktorý hovorí, zatiaľ čo ostatní spia. Jama na kôl - akákoľvek jama príliš malá na to, aby mohla byť jamou na odpad. Jama na odpad - akákoľvek diera príliš veľká na to, aby mohla byť jamou na kôl. No a v takomto nadnesenom duchu sa nesie celá knižka, nie je to vyslovene dehonestujúce, iba vtipné a popritom sa čitateľ dozvie aj celkom pekné množstvo zaujímavých informácii. Asi toľko, aby mohol v akejkoľvek spoločenskej konverzácii pri troche šikovnosti úspešne blufovať o archeológii.... celý text
Hřmící moře: Čtyři námořní velitelé a poslední velké námořní střetnutí během války v Tichomoří 1941-1945
2010,
Evan Thomas
Najväčšia a zároveň posledná veľká klasická námorná bitka v dejinách, bitka v zálive Leyte z konca októbra 1944, je v tejto knihe oceňovaného amerického novinára Evana Thomasa podaná predovšetkým z pohľadu štyroch námorných veliteľov, ktorí sa jej zúčastnili. Dvoch japonských - admirálov Kuritu (veliteľa tzv. Stredného zväzu) a Ugakiho (veliteľa 1. divízie bitevných lodí, vrátane obrovských superbitevníkov Jamato a Musaši), a dvoch amerických - admirála "Býka" Halseya (veliteľa 3. flotily) a fregatného kapitána Evansa (kapitána torpédoborca Johnston a pôvodom čerokejského indiána). Autor pri svojom rozprávaní, ktoré začína pekne zoširoka od začiatku vojny a končí až na jej horkom konci, spolieha a vychádza predovšetkým z osobných spomienok, denníkov a osobných rozhovorov s ešte žijúcimi protagonistami tejto epickej námornej bitky. Dodáva jej to zvlášť sugestívny ráz a čitateľ tak neraz doslova cíti všetko to napätie, únavu, prekvapenie, šok, chaos, výbuchy hnevu či tvrdošijnú snahu o sebaobetovanie. Bitka v zálive Leyte je dnes už takmer zabudnutá. Nielen v Európe, kde sme mali dosť vlastných gigantických bitiek a celé pacifické bojisko bolo pre nás len vedľajšie, či príliš vzdialené, ale dokonca aj v Amerike, kde sa pri spomínaní na 2. svetovú vojnu skloňuje najviac Deň D a oslobodenie Európy a keď sa povie tichomorské bojisko, väčšina Američanov si spomenie možno tak na kľúčovú bitku pri Midway a ikonickú fotografiu vztyčovania vlajky na Iwodžime. Napriek tomu si bitka v zálive Leyte zaslúži pozornosť. Jej priebeh je totiž dodnes predmetom veľkých a vášnivých debát a nekončiacich analýz medzi odborníkmi i vzdelanými laikmi. Spôsob, akým o nej rozpráva Evan Thomas, však môže zaujať aj menej znalého, ale dostatočne zvedavého čitateľa. Je totiž predovšetkým hlboko ľudský a o to je jeho podanie silnejšie. Najatraktívnejší z celej knihy je, samozrejme, opis samotnej bitky, ktorá prebiehala v niekoľkých hlavných fázach na obrovských priestoroch v okolí Filipín (preto sa niekedy volá aj Druhá bitka vo Filipínskom mori, prvá sa odohrala ešte v júni toho istého roku). Autor však vďaka osobnému prístupu veľmi dobre pracuje aj s psychologickými aspektami bitky i celej vojny a podchytáva kultúrne stereotypy, ktoré výrazne ovplyvňovali dianie na oboch stranách. Isté mínus knihy je naozaj chudobnejší a nie príliš kvalitný obrazový materiál, dokonca aj s výraznými chybami (fotografia na str. 176 uvádza Halseya a Mitschera, hoci sa na nej nachádza iba druhý menovaný). Takisto nemožno brať knihu napriek šírke záberu ako komplexnú históriu bitky v zálive Leyte. Vo svojom sústredení na vybrané aspekty, udalosti a osobnosti je však brilantná.... celý text
Pojídači mrtvých
1994,
Michael Crichton
Svojím spôsobom brilantná Crichtonova historicko-hororová mystifikácia vychádza zo skutočných zápiskov arabského vyslanca a cestovateľa Ahmada ibn Fadlana z 10. storočia, skombinovanými so známym staroanglickým príbehom o Beowulfovi. Známejšia je nepochybne filmová verzia, ktorá je, jemne povedané, viac guilty pleasure ako dobrý film, ale aj táto útla knižočka má svoje čaro, ktoré sa čiastočne podarilo pretaviť aj do filmu.... celý text
Hříchy říše
2019,
Brian McClellan
Hříchy říše sú voľným pokračovaním výbornej prachmajstrovskej trilógie. Americký spisovateľ Brian McClellan sa aj tu drží svojich osvedčených receptov. Vrhne čitateľa od začiatku rovno do deja, prepletá niekoľko dejových línií, ktoré sa v istom bode prirodzene pretnú a hlavne vracia na scénu pár skvelých postáv (impozantný plukovník Šialených kopijníkov Ben Styke) a predovšetkým svoj zaujímavý a vcelku originálny svet, pozoruhodne kombinujúci éru pušného prachu s mágiou. Možno by knihe prospelo, keby autor trochu ubral z jej rozsahu, 640 strán je celkom dosť na to, čo sa tam všetko stane, ale to už je asi choroba z povolania väčšiny fantasy autorov. Napriek tomu sa mi čítala dobre, dej slušne odsýpa, stále sa niečo deje, neustále sa intriguje a špehuje, vynárujú sa staré tajomstvá, k slovu sa prihlasujú zabudnuté ríše a keď sa to ku koncu začne konečne poriadne mlieť, stojí to naozaj za to. Uvidíme, čo prinesú ďalšie časti, ale túto novú sériu so starými hrdinami rozbehol McClellan veľmi solídne. Znalosť predchádzajúcej trilógie i poviedkovej knihy nie je úplne nevyhnutná, ale rozhodne pomôže v orientácií a prehĺbi zážitok z tejto knihy, ktorá ešte pred svojím českým vydaním vzbudila veľké pohoršenie čitateľov svojou pripravovanou, absolútne otrasnou obálkou (bohužiaľ som si ju nestihol zarchivovať ako odstrašujúci príklad). Našťastie ju po všetkých tých negatívnych reakciách vydavateľ radšej zmenil tak, aby sa podobala na obálku svojho amerického originálu.... celý text
1177 př. Kr. - Zhroucení civilizace a invaze mořských národů
2019,
Eric H. Cline
Nie je príliš častým javom, že sa vedecko-populárna kniha o histórii číta ako napínavá detektívka. Americkému archeológovi a historikovi Ericovi H. Clineovi sa to podarilo. Treba však hneď na začiatku povedať, že téma, ktorú vo svojej úchvatne napísanej knihe rozoberá, je úchvatná sama o sebe. Dokazujú to nielen početné archeologické nálezy a písomné pramene, ale aj slávne Homérove eposy Ílias a Odysea. Táto absolútna klasika svetovej literatúry, ktorá nám už celé tisícročia prináša pohnuté osudy legendárnych hrdinov trójskej vojny, je totiž básnickým odrazom práve tých dramatických udalostí, ktoré vo svojej knihe s vedeckou precíznosťou rozoberá a sumarizuje Eric H. Cline. Udalostí, ktoré, mierne nadnesene povedené, viedli ku koncu prvého medzinárodného veku ľudstva. Jeho syntéza, ak sa to tak dá nazvať, je síce rozsahom neveľká (necelých 300 strán), ale nabitá množstvom informácií. Prehľadne štruktúrovaný text je členený do piatich hlavných častí (plus úvodu a epilógu), ktoré postupne oboznamujú čitateľa s časopriestorom východného Stredomoria - Egeidy, Egypta a Blízkeho východu od 15. do 12. stor. pred Kr., teda historickej epochy rozkvetu civilizácií doby bronzovej. Bol to prvý skutočne kozmopolitný vek ľudstva, obdobie čulých obchodných stykov a medzinárodnej diplomacie, kde sa panovníci vtedajších kráľovstiev v korešpondencii oslovovali navzájom "môj brat". Tento ohromný vek nie nepodobný tomu dnešnému (a že tam je tých paralel viac ako dosť) však skončil ohromnou pohromou, ktorá doteraz vzbudzuje viac otáznikov ako poznáme odpovedí. Čo sa vlastne stalo? Kto boli záhadné morské národy a ako s tým súvisia? Čo všetko nám napovedajú archeologické a písomné pramene? Interpretujeme ich vôbec správne? Každá poriadna detektívka končí odhalením páchateľa a vyriešením záhady. Tak ďaleko však ešte nie sme a ktovie, či niekedy budeme. Ani táto Clineova kniha neprináša jednoznačnú odpoveď, hoci naznačuje možné riešenie. Ale aj to je na histórii to fascinujúce. Raz možno bude objavený nezvratný dôkaz, ktorý definitívne odhalí oponu nad touto veľkou historickou záhadou. Ako na úplnom konci svojej knihy píše sám Cline, do tej doby môžeme len rozoberať možnosti a, ako povedal Sherlock Holmes, "zvažovať pravdepodobnosti a zvoliť tú najpravdepodobnejšiu."... celý text
Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom
2013,
Timothy Snyder
Čítanie tejto knihy nezriedka berie dych. Ako sa niečo také vôbec mohlo stať? Nie je to vôbec jednoduchá otázka a odpovedať na ňu je ešte ťažšie. Nacistický a sovietsky režim spravili z ľudí čísla. Je na vedcoch, aby po týchto číslach pátrali a zasadzovali ich do historických súvislostí. A je na nás, aby sme za týmito číslami znova videli ľudí. Pretože „ak sa nám to nepodarí, Hitler so Stalinom neformovali iba náš svet, ale aj našu ľudskosť“ (s. 335). Kniha Timothy Snydera na túto požiadavku odpovedá skutočne vynikajúcim spôsobom.... celý text
