Recidivista přečtené 112

Poslední z nevinných 2015, Ed Brubaker

Podobne ako v prvej časti, aj tento zväzok obsahuje 3 samostatné príbehy, poďme si ich rovno rozobrať: Zlá noc (8/10) - na prvý pohľad je scenár premakaný a uveriteľný, no pri spätnom listovaní začnú tu a tam na povrch vychádzať určité pochybnosti. Ako keď zjete vynikajúci hamburger, no potom vás prepadnú výčitky z nedravého stravovania a pokazíte si tým celý gastro zážitok. Navyše záver ma vyslovene sklamal. Hříšníci (9,5/10) - priamočiary dej s rýchlym tempom, akcia strieda akciu, takže je tu minimum hluchých miest. Tak ako v prvej knihe, aj pokračovanie príbehu Tracyho Lawlesa je vynikajúco spracované, neviem, asi mám na neho slabosť. Poslední z nevinných (10/10) – v kategórií príbehov „Ako naplánovať dokonalý zločin a urobiť pri tom školácku chybu“ zatiaľ najlepšie, čo som čítal. Potešilo aj zaujímavé spracovanie flashbackov so zámerným kontrastom v kresbe, ktorý zvýrazňoval bezstarostnosť detstva. Brubaker sám v úvode predznamenáva, že toto je Magnum opus celej série a ja mu dávam za pravdu. Ako celok ešte o trochu lepšie ako prvá kniha. 9,5/10... celý text

Sacculina 2022, Philip Fracassi

Pri hororoch existuje tenká čiara medzi tým, keď príbeh funguje a čitateľa desí a tým, keď prevládne rozčarovanie a často aj rozčúlenie z nelogického chovania postáv, čo väčšinou dokáže celý zážitok z hororu pochovať. Našťastie kniha Sacculina sa takmer celý čas pohybuje na správnej strane tejto hranice. Aj keď... Som síce len občasný čitateľ tohto žánru a na motorovom člne som v živote nebol, ale musím povedať, že mnohé veci mi napadli omnoho skôr ako hrdinom z knihy, vrátane skúseného kapitána. Autor pre tvorbu atmosféry využíval skôr postavy, lebo samotný - keďže nechcem spoilovať tak to nazvime - „hororový prvok“ nebol až tak desivý. Na to „bol“ príliš pomalý a treba povedať, že tri postavy „mu“ svojím konaním situáciu značne uľahčili. Celkove je to však veľmi dobre spracovaná jednohubka. Ako športový fanúšik si nemôžem odpustiť pozdrav prekladateľovi, lebo spojiť tieto tri veci: hokejový klub LA Kings, zápas delený na štvrtiny a touchdown... hm, tak to mi nevychádza. 7/10... celý text

Každý je zločinec 2012, Ed Brubaker

Luxusná edícia komiksu obsahuje 3 príbehy voľne prepojené cez niektoré postavy. Sú to všetko viac-menej anti-hrdinovia, ale je to napísané a nakreslené tak skvele, že nejde týmto kriminálnym živlom nefandiť. Nebudeme si klamať, je to plné brutality a násilia, až som začal premýšľať nad uzamykateľnou knižnicou, kde by som podobné kúsky skrýval mimo dosah mojich detí (ak máte nejaký tip poraďte). Jednotlivé príbehy hodnotím takto: Zbabelec (8,5/10) – podobnú tému som už od dvojice Brubaker-Phillips čítal v komikse Pulp (v češtine zatiaľ nevyšiel) a mám pocit, že bola lepšie spracovaná, preto je moje hodnotenie trochu nižšie ako by si Zbabelec možno zaslúžil. Lawless (9/10) – klasický motív pomsty sa mi nikdy nezunuje, túto to bolo ešte aj zaujímavo spracované a s prekvapivou koncovkou. Mrtví a umírajíci (8/10) – príbeh je prepracovaný a vyrozprávaný z pohľadu troch rozprávačov, striedajú sa tu rôzne časové roviny a preto je ideálne prečítať to naraz. Veľmi oceňujem hru s farbami. Ale oproti predošlým dvom častiam tomu niečo chýbalo. Ani neviem povedať, či sa mi viac páčil štýl kresby alebo scenár - vo futbale by to bola remíza, ale 4:4, nie 0:0, obe zložky boli výborné. Veľmi sa mi páčili vnútorné monológy rozprávačov. Plusom je aj to, že dej príbehov „nesmrdel papierom“, v realite sa to mohlo odohrať presne takto. Knižnému vydaniu ako celku pridávam pol bodu a zaokrúhľujem to nahor najmä kvôli skvelým bonusom a prílohám (takmer 70 strán). 9/10... celý text

Po strništi bos 2013, Zdeněk Svěrák

Ako už u Svěráka býva zvykom: v jednoduchosti je krása. 8/10

Spev o mne 2013, Walt Whitman

Moje prvé stretnutie s Waltom Whitmanom, ak nepočítam seriál Breaking Bad. Pri pohľade na obálku slovenského vydania mnohým iste napadne asociácia s Gandalfom. A dá sa povedať, že obaja čarovali so slovami, no kým jeden používal zaklínadlá, zbraňou toho druhého boli verše. A keď už sme pri pop-kultúrnych odkazoch, tak časť básne, v ktorej Whitman popisuje námornú bitku, bola ako vystrihnutá z filmu Master & Commander (aspoň v mojej hlave tomu velil Russell Crowe). Pri čítaní knihy som sa nechal unášať prúdom slov (presnejšie vodopádom), nesúvisiace obrazy sa tu striedajú v rýchlom slede, nestíhal som ich analyzovať a radšej som pokračoval v čítaní, aby som nenarušil melodickosť textu, ktorú som cítil dokonca aj ja, básnický analfabet. Záverom, mám také silné podozrenie, že Whitmanov "Spev o mne" nie je ani tak o ňom, ako o nás všetkých. „Hodiny ukazujú okamih – ale čo ukazuje večnosť?“ 7,5/10... celý text

Život na našej planéte 2021, David Attenborough

Kniha je naliehavou výzvou na okamžité riešenie ekologických problémov sveta. Autor ukazuje ako v prírode všetko so všetkým súvisí a varuje nás pred tým, čo sa môže stať, ak nezačneme ihneď konať. Biodiverzita, trvalo udržateľný rozvoj, zalesňovanie a obnova divočiny sú len časťou veľkého puzzle, ktorého všetky časti musia do seba zapadnúť, aby sme zachránili túto planétu pre budúce generácie. Kniha ponúka pohľad do minulosti, analyzuje súčasné problémy a zároveň načrtáva možné scenáre v budúcnosti. A práve s tou poslednou časťou mám trochu problém – navrhované riešenia mi pripadajú veľmi nereálne a naivné. „Súčasné nebezpečenstvá ohrozujú Zem na globálnej úrovni a dokážeme sa s nimi popasovať jedine pod podmienkou, že jednotlivé národy prekonajú rozdiely medzi sebou a zjednotia sa v spoločných aktivitách na globálnej úrovni.“ Obávam sa, že toto sa nikdy nestane. Predstavte si napríklad také Rusko, ktoré sa v záujme celej planéty vzdá exportu ropy, uhlia a plynu, čiže surovín, ktoré sú základom jeho ekonomiky a ktoré sú v tejto knihe považované za ekologické peklo. Čistá utópia. Ako pravdepodobnejšie mi pripadá, že Rusko použitím jadrových zbraní prispeje k akcelerácii záhuby Zeme. Alebo si zoberme našich dezolátov, ktorí mali problém pri úplne jasných otázkach (COVID, vojna) - ako ich chceme presvedčiť, že sa majú vzdať časti svojho komfortu pre nejakú abstraktnú záchranu planéty? Long story short: „Tak a jsme v pérdeli, pane hrábě.“ 9/10... celý text

Šče ne vmerla i ne vmre 2015, Paweł Smoleński

Silná a autentická výpoveď o nedávnej minulosti Ukrajiny (oranžová revolúcia 2004, Majdan 2014). Kniha vyšla v roku 2014 a slová oboch aktérov rozhovoru sa neskôr ukazujú ako nadčasové. Žiaľ Andruchovyč situáciu v mnohom prognózoval správne. Len si kladiem otázku, akou formou slepoty trpeli po celý ten čas vo vzťahu k Rusku západní politici? Viac k tomu nemám čo napísať, radšej tu dám pár ukážok z rozhovoru spred 8 rokov. „Dnes [2014] sa Rusko rozhodlo zhltnúť väčší kúsok. Keby nedajbože došlo k otvorenej vojne, nevydržali by sme ich agresiu. Ale pohltiť štyridsaťmiliónový národ nie je také jednoduché. Dokonca aj Putin sa môže zadusiť.“ „Rusko klame a hrozí, hrozí a klame, pričom to preplieta tirádami o mieri. Najkvetnatejšie o mieri rozprávajú diktátorské režimy. Európa to pozná dokonale. Nevie iba, čo urobí Putin. Zato Putin vie, čo vypasená a vystrašená Európa neurobí určite a takýmto spôsobom ten moskovský mamľas vyhráva tento konflikt.“ „Rusko sa o Ukrajinu skutočne zaujíma. Rusko sa postaví na hlavu a urobí šnúru vo vzduchu, len aby tú Ukrajinu znovu naučilo poriadku, odvrátilo z cesty do Európy, lebo to je koniec koncov srdce svätej Rusi. Len nechápem, ako možno so srdcom a svätosťou takto zaobchádzať.“ „Najdôležitejšia podmienka, aby bolo Rusko šťastné, znie: celý svet sa nás musí báť. Môžu mu nad hlavou praskať bičom, môže stavať lágre pre nelojálnych, môže byť chudobné, hladovať, Rusi môžu byť svojou vládou ponižovaní, ale ak sa svet bojí Ruska, znamená to, že je dobre.“ 9/10... celý text

Básne 2020, Jim Harrison

Ako človek, ktorý poéziu vôbec nečíta, som po prečítaní ukážky z tejto zbierky v jednom časopise, začal cítiť nutkanie túto knihu ihneď vlastniť. To s knihami občas (rozumej stále) mávam, ale poézia? Výsledok je očarenie, chcem to čítať znovu dokola. Neviem, možno mi to len sadlo do nálady, ale skôr nie, lebo som to čítal postupne po kúskoch. Po dočítaní som mal chuť ísť za autorom do tej jeho chatky pri mexických hraniciach a spoločne len tak pozorovať prírodu, vtáky, či nočnú oblohu – silné motívy v jeho básňach. Ako bonus, v básňach nájdeme aj satirické a sebaironické žmurknutia na čitateľa (tramp s kreditnou kartou, veľkí kresťania v Dome palaciniek). Alebo aj toto: „Boli sme prešťastní, keď vstala z mŕtvych. Veď bola taká mladá a krásna! ... Dlho tu nepobudla. Ak je človek raz mŕtvy, návrat ho nepoteší.“ No a v tomto verši, v týchto piatich slovách, je podľa mňa obsiahnuté VŠETKO: „Cena za let je pristátie.“ 9/10... celý text

Vlk. Strážca lesa 2021, Todd Fuller

Veľký formát ponúka krásne fotografie vlkov doplnené o stručné informácie z ich života. Kniha je delená do logických kapitol, texty sú však veľmi stručné, vhodné tak na zoznámenie sa s problematikou. Obrazová stránka teda výrazne dominuje nad textovou, a to čo do rozsahu aj kvality. Čitateľa nadchne už aj zbežné prelistovanie knihy, čiže celkový dojem je určite pozitívny, avšak chýbala mi tu nejaká pridaná hodnota samotného autora, cítiť, že je to profesor na univerzite a nie environmentalista z terénu. Jedná sa totiž o kompiláciu cudzích fotografií z Getty images a Shutterstock a po texty sa tiež nechodilo ďaleko od wikipedie. 8/10... celý text

Uzol: Vojnový príbeh Nových Zámkov 2022, Marek Hudec

Reportážne spracovanie nie príliš známej témy trojnásobného bombardovania Nových Zámkov v čase blížiaceho sa konca 2. svetovej vojny. K slabému zdokumentovaniu týchto udalostí u nás určite prispelo aj to, že mesto bolo v tom čase súčasťou Maďarska. Vo verejnosti je omnoho známejšie bombardovanie bratislavskej rafinérie Apollo, ktoré však bolo iba 1/20 z toho, čo sa udialo v Nových Zámkoch (merané počtom obetí). Nové Zámky ako cieľ bombardovania neboli vybrané náhodne, dôvod bol vojensko-strategický: mesto bolo v tom čase významným dopravným uzlom. Odtiaľ aj samotný názov knihy. Po prečítaní tejto reportáže a v kontexte toho, čo sa udialo po 24.2.2022, budú mať horší spánok asi aj niektorí obyvatelia menších miest a obcí, ako sú napríklad Vrútky, Čierna nad Tisou, či Kysak. Nehovoriac o Sliači a Kuchyni. Veľmi zaujímavé boli tiež časti o činnosti nyilašovcov v tomto regióne, ďalej o násilnom vysídľovaní Maďarov po skončení vojny a o procese obnovy mesta. Mal som to prečítané za necelý víkend, kniha ma naozaj pohltila a odporúčam ju každému, kto sa zaujíma o históriu SR alebo 2. svetovej vojny všeobecne. Kniha je skôr založená na rozhovoroch s ľuďmi, na ich spomienkach, ale autor pracuje aj s archívnymi materiálmi, či už priamo alebo sprostredkovane (americké archívy). V texte sa nájdu aj informácie o technických detailoch ako sú typy bômb a bombardérov. Je to tak medzi 4 a 5 hviezdičkami, ale vzhľadom na originálny výber témy dávam plné hodnotenie. 8,5/10... celý text

Ruce vzhůru, boys, aneb kniha o životě a smrti 1967, Jiří Robert Pick

Súbor minimalistických anekdot, parodických historiek a rýmovačiek z divokého západu plných čierneho humoru. Ako fanúšikovi westernov mi táto malá kniha urobila veľkú radosť. Niektoré príhody by sa nestratili ani vo filme Limonádový Joe, iné boli vcelku priemerné a našlo sa aj zopár takých, ktoré zostali nepochopené. V každom prípade to bol dobre strávený čas. „Zlatokop John Delane propadl alkoholu. Později i šílenství. Sůl považoval za zlatý prach. Kanára za zlatého ptáka. Slunce za zlatou kouli. Jenom v jednom ohledu zůstal naprosto normální. Své zlatovasé bejby, Elisabeth Delanovou, rozenou Smithovou, považoval i nadále za starou čarodějnici.“ „Spatřil jsem ji tak, jak ji pánbu stvořil. A stal se ateistou.“ 7/10... celý text

Hrobka pre Borisa Davidoviča 2021, Danilo Kiš

Kniha na prvý pohľad upúta originálnym názvom, no rovnako tak by sa mohla volať aj Vreckový slovník brutality. Je tu totiž všetko od A po Z - od Agentov cez gulagy, mučenie, pogromy, špionáž, revolúciu, vraždy, až po Zradu. Keď už sme pri slovníku (pokus o premostenie), tak táto kniha mi fiktívno-dokumentárnym štýlom, akým je písaná, pripomenula Pavičov Chazarský slovník, za ktorého dočítanie si pri každej spomienke na neho, gratulujem. V oboch prípadoch ide o ťažkú literatúru, no čosi ma poháňalo čítať to ďalej, vždy sa na správnom mieste vyskytla veta alebo myšlienka, ktoré ma očarili a nútili ma vytrvať. V jednotlivých poviedkach tejto knihy sa striedajú rozprávači, ktorí postupne rozpletajú klbko osudov hlavných hrdinov. Treba sa pripraviť na to, že strany sú zahustené desiatkami mien, dátumov, miest a udalostí. No a text ZAHLTENÝ množstvom informácii nemusí znamenať POHLTENÉHO čitateľa, skôr naopak. Bez výhrad sa mi vlastne páčila iba predposledná poviedka „Psy a knihy“, o „ľuďoch ozbrojených nevedomosťou tupou ako palica a nenávisťou ostrou ako nôž.“ Vzhľadom na pozitívne ohlasy na túto knihu v kruhu literárnych odborníkov si myslím, že problém bude v mojej osobe, možno som na túto knihu zatiaľ nedorástol, alebo som ju jednoducho čítal v zlom čase. Nie je hanba si to priznať. Určite si ju však ponechám vo svojej knižnici a v budúcnosti sa k nej plánujem vrátiť. Teraz ma len mrzí, že som prvý, kto hodnotí túto knihu na tomto portáli. Verím, že tým neodradím iných ľudí od jej prečítania. 6/10... celý text

Povídky a jedna báseň 2021, Zdeněk Svěrák

Moja tretia tohtoročná poviedková kniha od pána Svěráka a opäť s rovnakým výsledkom. Vzhľadom na to, ako dlho pôsobí v umeleckej sfére bude znieť divne, čo teraz napíšem, ale je to môj tohtoročný objav. Znovu sa mi potvrdilo, že jeho knihy majú na mňa ukľudňujúci účinok, sú akousi antistresovou pomôckou v dnešnom uponáhľanom svete, bezpečným prístavom po plavbe na mori každodenného zhonu. Mohol by som pridať ešte zopár podobných patetických prirovnaní, ale načo zbytočne veľa slov, veď ani pán Svěrák nimi neplytvá. Práve naopak, pri čítaní máte pocit, že v jeho príbehoch nie je nijaké slovo navyše. Tentoraz žiadna z poviedok nevyčnievala z radu, ale ak by som mal vybrať tri, ktoré sa mi páčili najviac, tak sú to tieto: Řeky (najdramatickejšia), Krása (najdojemnejšia) a Ruina (najvtipnejšia). Podobne ako v predošlých dvoch zbierkach, aj tu vystupujú normálni ľudia, ktorí žijú svoje normálne životy, ako najlepšie vedia. Jednoducho ak máte radi autorov, ktorí sa snažia za každú cenu šokovať a prinášať kontroverzné témy, ste na nesprávnej adrese. Svěrákov jazykový štýl a vety ako napríklad tieto ma asi nikdy neprestanú baviť: „Podle dochovaných vysvědčení se učila výborně. Mezi krasopisně psanými jedničkami se jen občas vyskytla dvojka jako labuť, která doplula do toho rákosí omylem.“ 9/10... celý text

Miroslav Pospíšil 2021, Milan Krejčí

Miroslav Pospíšil je živým dôkazom toho, že ísť si za svojim snom a začať sa venovať tomu, čo ma baví, je možné v každom veku. Aj táto kniha vyšla v nakladateľstve T&M, takže sa ihneď ponúka porovnanie s predošlými dielami o českých ilustrátoroch. A tu treba priznať, že v niektorých ohľadoch kniha mierne zaostáva, a nie je to len pre to, že je tu výrazne menej textových informácií. Napriek tomu, milovníci Karla Maya, či všeobecnejšie ilustrácií k dobrodružnej literatúre si určite prídu na svoje a môžem im knihu s kľudným svedomím odporučiť. Určite to nebol zámer, ale vždy pri otočení stránky môj zrak ako prvé zaujali mračná, treba uznať, že oblačnú oblohu ma pán Pospíšil zmáknutú na jednotku s hviezdičkou. Taktiež napríklad kone alebo portréty náčelníkov. Z knihy je cítiť, aký veľký rešpekt prechovával voči Zdeňkovi Burianovi a myslím, že vetu „V nesmírné úctě k dílu Zdeňka Buriana“ tak skoro zo svojej hlavy nedostanem. 8/10... celý text

Radostná správa 2021, Peter Gärtner

Prvé vydanie aj dotlač tejto knihy sa beznádejne rozpredali, ja som bol však v kľude. Vedel som, že pod stromčekom ma čaká Radostná správa. Aj keď tých niekoľko týždňov do Štedrého dňa bolo ako Čakanie na Godota. Veľmi oceňujem originálny nápad a samotnú formu prevedenia, ako aj podarenú kresbu, vďaka ktorej trojica hlavných hrdinov (na Kornyho nezabúdajme!) už na prvý pohľad vzbudzuje u čitateľov sympatie. Čiernobiely formát tomuto komiksu neuveriteľne sadol, vo farbe by to bolo paradoxne iba polovičaté. Táto kniha je vhodná nielen pre staršie generácie, ktoré si pamätajú Lasicu a Satinského zo živých, či televíznych vystúpení. Ale dovolím si tvrdiť, že vďaka zvolenej forme komiksu, resp. grafického románu si na svoje prídu aj mladšie ročníky, ktorým L+S veľa nehovorí. Čo zároveň znamená, že mnoho ľudí zo staršej generácie zažije vďaka tejto knihe svoje prvé zoznámenie s komiksom. Na tento počin vydavateľstva Monokel a samozrejme oboch autorov sa dajú písať iba superlatívy. Je to naozaj fantastická záležitosť, v závere sa spomína, že čitatelia po skončení knihy netlieskajú, no ja som mal silné nutkanie na potlesk v stoji, čo by však vzhľadom na fakt, že som to čítal na návšteve, mohlo viesť k určitým nedorozumeniam. Ja osobne sa určite k Radostnej správe budem opakovane vracať, možno si z toho urobím takú vianočnú tradíciu. A hlavne verím, že neostane len pri tejto knihe, lebo záver si priam pýta pokračovanie. 10/10... celý text

O zmysle ľudského života 2018, Ladislav Kováč

Asi nebol najlepší nápad čítať túto tenkú knihu po kúskoch pred spaním po náročných dňoch v práci. Kniha si vyžaduje sústredeného čitateľa, čo za uvedených podmienok bolo len ťažké dosiahnuť. Ale ako sa hovorí u nás na Above: No pain, no gain, a veru oplatilo sa zabojovať aj v tomto prípade, pretože mi autor viackrát ponúkol pohľad na všeobecne známe udalosti z úplne iného uhla a prinútil ma zamyslieť sa nad vecami pri ktorých som si bol (neskromne) istý, že mi už nemajú, čo nové ponúknuť. Táto esej samozrejme neprináša odpoveď na otázku, čo je zmyslom života, o to sa už neúspešne pokúšali oveľa väčšie kapacity. Autor v tomto smere prichádza k záverom, ktoré už dobre poznáme z rôznych motivačných príručiek (dúfam, že to nevyznie ako urážka), a síce že „Život dostáva zmysel tým, že je žitý.“ a „Iba cez dočasnosť a pominuteľnosť získava život svoj zmysel.“. Nie o každej knihe sa dá povedať, že posledná kapitola je jej vyvrcholením, tu sa však oplatí vrátiť k nej viackrát. Na záver ešte citát citátu z knihy: „Ľudia by nikdy nedosiahli to, čo je možné, keby sa neusilovali o to, čo možné nie je.“ (Weber) 8/10... celý text

Jar v Jekaterinburgu 2021, Lukáš Cabala

Opäť sa stretávame s Vincentom, hádam aj s tým istým, ako v predošlej knihe Satori v Trenčíne, aj keď človek si pri tomto autorovi nemôže byť ničím istý. Na časovej osi v živote Vincenta sme sa síce posunuli dopredu, no príbeh paradoxne pôsobí menej futuristicky (až na výskumnú stanicu), prostredie je tentokrát realistickejšie, je tu menej magického realizmu, avšak isté mystérium sprevádza hlavného hrdinu aj na stránkach tejto knihy. Čitateľom zameraným na dej ponúkne Jekaterinburg viac ako Trenčín. Ak som dal 9/10 pri prvej knihe, tak dávam aj teraz, ale z úplne iných dôvodov. Pitvať sa v tom je na dlhšie, pôjdem na to z opačného konca a napíšem v čom sú si obe knihy podobné - tenká hranica medzi realitou a fantáziou, štýl humoru a (pri)veľa pop kultúrnych odkazov, dokonca vrátane názvov kapitol. Obe knihy Lukáša Cabalu vydalo Artforum a ja musím pochváliť ich celkové vyhotovenie, no najmä to, že v oboch prípadoch bol príbeh sprevádzaný krásnymi ilustráciami. Zostáva nám veriť, že Lukáš má doma plný šuflík rukopisov a že jeho knihy sa budú vydávať minimálne v takom tempe ako doteraz. Ak by sa kniha, ktorú som nikdy nenapísal, odohrávala v Rusku, dal by som jej názov „Dejiny na objednávku“ a vľavo dole pod čiarou by bol aj podtitul „*nehodiace sa preškrtnite“. To mi k Rusku akosi pasuje. No a táto veta z knihy Jar v Jekaterinburgu je ako vystrihnutá z mojej knihy: „Po smrti doktorky Koľcovovej – ktorá by v Moskve určite vypadla z okna, kým tu sú budovy prinízke a tak došlo k obeseniu – sa dalo čakať, že veci naberú rýchly spád.“ 9/10... celý text

Satori v Trenčíne 2020, Lukáš Cabala

Tomu hovorím literatúra! Útla kniha plná krásnych myšlienok a nenápadného humoru. Takto nejako som vždy túžil skladať slová do viet a budovať atmosféru. Autor sa zahráva s čitateľom, viackrát vstupuje do deja, skutočnosť a predstavy sa tu zlievajú dokopy. Každou ďalšou stranou chápete menej a menej, potom si chvíľu myslíte, že ste sa znovu našli a o pár minút už opäť zmätene listujete, či ste niečo nepreskočili. Nepamätám si, že by som bol niekedy taký spokojný po tom, ako ma niekto sústavne vodil za nos a niekoľkokrát so mnou vytrel podlahu. S niektorými menami to mám tak, že sa mi pri nich automaticky vynorí určité priezvisko. Prečítam Vincent a hneď mi tam naskočí Vega s tvárou Johna Travoltu. Táto kniha to však zmenila, v mojej hlave začal dominovať Vincet Karela a stačilo mu na to 94 strán, vrátane ilustrácií. Mimochodom, veľmi podarených ilustrácií. Neviem, či si tak skoro znovu pozriem Pulp Fiction, momentálne mam náladu zostať ešte chvíľu v Trenčíne, previezť sa jeho metrom a vystúpiť niekde uprostred mrakodrapov. Nepovažujem sa za puritána, ale dávam jeden bod dole za scénu, ktorá sa podľa mňa do knihy vôbec nehodila a nebola pre príbeh žiadnym prínosom. Tí, ktorí čítali, asi vedia na čo narážam. 9/10... celý text

Generácia apokalypsy 2020, Juraj Mesík

Je možné čítať faktografickú knihu s vedomím, že jej autor podlieha hoaxom (očkovanie) a má teda zjavne problém vyhodnocovať fakty? Ako sa potom dá veriť tomu, že vo svojej knihe čerpal z dôveryhodných zdrojov? Toto som mal pri čítaní po celý čas v podvedomí a občas mi tam zablikal výkričník, niekedy otáznik, ale väčšinou tri bodky, ako priestor na zamyslenie. Kniha je napísaná naozaj pútavo a najmä v prvej polovici je prudko čitateľná. Rešerš o histórií apokalýps bola zaujímavým čítaním, napr. globálny blackout, či erupcia supervulkánu sú celkom reálne veci. Škoda, že autor len úplne okrajovo spomenul topku v mojom súkromnom rebríčku a to je topenie permafrostu a uvoľnovanie metánu. Potiaľ to mal teda autor ako-tak odzdrojované, často však iba z wiki. No len čo prešiel na opis hypotetických budúcich hrozieb (život, vesmír a vôbec), ako keby stratil pôdu pod nohami a štýl pripomínal viac slohovú prácu - text bol príliš esejistický a všeobecný, no stále hodný zamyslenia. V každom prípade som rád, že som knihu nepredal bez jej prečítania, ako som pôvodne zamýšľal (dôvod viď. úvod recenzie). Chválim autora za jeho alarmistický postoj pri klimatických otázkach, či pri prvej vlne COVIDu na Slovensku. Objektívne je to skôr na 3 hviezdy, ale už len za to, že takáto kniha u nás doteraz chýbala, dávam 4. Generáciu apokalypsy odporúčam prečítať každému, komu nie je budúcnosť ľahostajná. Pesimisti si pri čítaní budú hovieť, budú si to užívať, súhlasne pokyvovať hlavou s občasným výkrikom: „No nehovoril som to!?“. Čo na prečítanie hovoria optimisti sa spýtajte niekoho iného. Tu sme pri konci sveta, tak neotravujte. 7/10... celý text

B jako běžec 2021, Jindřich Janíček

Táto kniha zaujme hneď na prvý pohľad. Chýbajúci chrbát s priznaným viazaním a lepidlom pravdepodobne odkazujú na to, že knihu tvorí 6 samostatných komiksov, z ktorých niektoré vyšli už skôr v špecializovanom bežeckom časopise. Keďže autor je pre mňa zárukou kvality, platila rovnica: šesť príbehov = šesť príjemne strávených večerov. Dalo sa aj rýchlejšie, ale dávkoval som si to, také dobré to bolo. Kritéria pre výber opisovaných bežeckých príbehov neboli bližšie vysvetlené, no autor sa zameral najmä na USA. Myslím si, že v dejinách tohto športu sú aj epickejšie momenty, ako napr. maratónsky beh na olympiáde 2004 v Aténach a napadnutie suverénne vedúceho brazílskeho pretekára divákom pár km pred cieľom (nakoniec skončil aspoň tretí) alebo akýkoľvek ultrabeh s Yannisom Kourosom, ktorého organizátori posielali na trať niekoľko hodín po ostatných, nech je trošku dráma. Veľmi oceňujem rámcovanie príbehov udalosťami, ktoré sa udiali v danom roku, ako aj niektoré vtipné momenty (hodnotenie bežeckých výkonov postáv v Pánovi prsteňov). Presne ako sa píše v anotácii, je to kniha, ktorá spája cit pre zaujímavosť aj pre iróniu. Každý z príbehov je poňatý odlišne nielen z hľadiska techniky kresby, ale aj čo sa týka formy, akou je vyrozprávaný. Najvydarenejší po všetkých stránkach je príbeh č. 5 “Snow Year“, výborné bolo tiež “75° Fahrenheita“ o bostonskom maratóne 1982 a veľmi originálny bol “Na hrane“, čo je vlastne prekreslenie filmu o behaní s autorovým komentárom. Naopak, najmenej zaujala kapitola Kdesi v Tennessee (čo sa týka kresby aj deja). 9/10 (celých 10 nedávam iba kvôli jednému slabšiemu príbehu a politike v poslednom komikse)... celý text